Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami

[[ImageSúbor:Germany_Karl_IV_Goldene_Bulle_erteilend.png|right|thumb|250px[[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Cisár Karol IV.]] vydal [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatú bulu]], ktorá 400 rokov určovala počet kurfirstov]]

[[ImageSúbor:Germany_Seven_Prince_electors.png|right|thumb|250px|Kurfirsti pri voľbe cisára]]

'''Kurfirst''' (z [[nemčina|nem.]]"voliace{{deu}} knieža"„voliace knieža“: ''küren''= voliť + ''Fürst'' = knieža) alebo zriedkavo '''knieža voliteľ''' či '''knieža volič''' bolo ríšske knieža s právom voliť cisárakráľa [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. Neskôr bol kráľ pápežom „povýšený“ na cisára. Pôvod tejto funkcie nie je úplne jasný. Prvý krátPrvýkrát sa kurfirsti spomínajú pri voľbe [[Alfonz X. (Kastília)|Alfonza X. Múdreho]] a [[Richard Cornwallský|Richarda Cornwallského]] v 13. storočí.

Pôvodne volili cisárakráľa všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku [[1356]] formálne spísal cisár [[Karol IV. (SRRSvätá rímska ríša)|Karol IV.]] svojou [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatou bulou]]. Týchto sedem je:

** arcibiskup [[Kolín nad Rýnom|kolínsky]] (arcikancelár v BurgundskuItálii, dnešnom Taliansku)

** arcibiskup mohučský[[mohuč]]ský (arcikancelár vpre Nemeckunemecké časti ríše)

** arcibiskup trevírsky[[trevír]]sky (arcikancelár v Itálii, dnešnom Taliansku[[Burgundsko|Burgundsku]])

* štyria svetskí:

** [[Krajiny českej koruny|kráľ český]] (arcičašník)

** vojvoda [[Sasko|saský]] (arcimaršálik)

** markgróf [[Brandenbursko|brandenburský]] (arcikomorník)

** [[Falcko|falcgróf rýnsky]] (arcistolník, truchsas)

Po mieri v [[Lunéville (obec)|Luneville]] v roku [[1801]] za napoleónskychnapoleonských vojen boli duchovné kniežatstvá na lavomľavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]m, ktorý zomrel v roku [[1875]]. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.

== Pozri aj ==

* [[knieža]]