Úprava stránky Stropkov

{{Na úpravu}}
{{pozri|rovnomennom okrese|Stropkov (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Stropkov
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Stropkov.jpg
 | Popis obrázku      = Panoráma mesta
 | Znak               = Coat of Arms of Stropkov.svg
 | Vlajka             = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Stropkov
 | Región             = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]<ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Žudel
 | meno = Juraj
 | titul = Stolice na Slovensku
 | vydanie = 1
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
 | rok = 1984
 | počet strán = 200
 | strany = 161


}}</ref><ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Beňušková
 | meno = Zuzana
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = a kol.
 | titul = Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov
 | vydanie = 2
 | typ vydania = dopl.
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
 | rok = 2005
 | isbn = 80-224-0853-0
 | počet strán = 241
 | strany = 202


}}</ref>
 | Časti              = 
 | Rieka              = Ondava
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 49.205000
 | Zemepisná dĺžka    = 21.651389
 | Nadmorská výška    = 202
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 12.3.1404 (streda)
 | Starosta           = Ondrej Brendza<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 091 01
 | Kód                = 527840
 | EČV                = SP
 | Predvoľba          = +421/054
 | Adresa             = Mestský úrad<br/>Hlavná 38/2<br/>091 01 Stropkov
 | E-mail             = mesto@stropkov.sk
 | Telefón            = 054 / 486 88 00
 | Fax                = 054 / 486 88 05
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.stropkov.sk
 | Commons            = Stropkov
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
 | Počet obyvateľov   = 10 067
}}

'''Stropkov''' ({{vjz|deu|''Stroppkau''}}; {{vjz|hun|''Sztropkó''}}; {{vjz|lat|''Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)''}}) je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne [[Zemplín]]a. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: [[Bokša|Bokšu]] a [[Sitník]].

== Polohopis ==
Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v údolí rieky [[Ondava]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|cesta I/15]], ktorú v severnej časti križuje [[Cesta II. triedy 575 (Slovensko)|II/575]]. [[Svidník]] leží {{Km|13|m|w}} severozápadne, [[Bardejov]] {{Km|40|m|w}} západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne.

Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej  časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17&nbsp;km.

Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom  bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stala vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ.

Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo  dotýkajú skoro všetky  významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za tuto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. 
V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú  dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia.

== Časti mesta ==
=== Bokša ===
{{hlavný článok|Bokša}}
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z [[30. august]]a [[1390]]. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], prípadne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskou]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskou župou]]. Bokša leží v prvej spomínanej<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Šariša
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Košice
| vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
| rok = 1990
| isbn = 80-85174-03-0
| počet strán = 513
| strany = 35
}}</ref>.

Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku [[1747]]. V roku [[1787]] bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z [[1. september|1. septembra]] [[1792]] sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v [[19. storočie|19. storočí]] existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku [[1774]] a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.

Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla [[2. svetová vojna|2. svetová vojna]]. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v [[jún]]i [[1964]]. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>

=== Sitník ===
Ján Pete dal [[17. august]]a [[1576]] spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku [[1592]] rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom [[18. storočie|18. storočia]], Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to [[5. september|5. septembra]] [[1708]]. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku [[1862]] darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref>

Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] z dôvodu, že v priebehu [[18. storočie|18. storočia]] sa vyskytol v celej [[Európa|Európe]] mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] prichádzali Židia z oblasti Haliče.

V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku [[1968]] si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili [[Panna Mária Vesmírna|Panne Márii Vesmírnej]]. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.

Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.

== Politika ==
Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa.

=== Richtári  ===
[[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|Zakladacia listina kláštora františkánov z [[25. august]]a [[1665]]]]
1. Jakub (1466)

2. Michal (1520)

3. Juraj Bandas (1541)

4. Andrej Nosnák (1548)

5. Pavol Mohnach (1554)

6. Jakub Černenský (1569)

7. Joannes Potras (1601)

8. Tomáš Bodnár (1604)

Martin Los

9. Fedor Lizaičik (1637)

10. Ján Pálio (1690)

11. Ján Kiseľ (1702)

12. Ondrej Turanský (1720)

13. Juraj Cyprián (1767)

14. Štefan Kiseľ (1767)

15. František Geci (1772)

16. Andrej Kasarda (1778)

17. František Geci (1779)

18. Michal Cichý (1781)

19. Andrej Kiseľ (1782)

20. Michal Čižmár (1784)

21. Anton Čobej (1785)

22. František Geci (1791)

23. Ján Žila (1794)

24. Jozef Staško (1816)

25. Michal Gombár (1828)

26. Michal Gombár (1848)

27. Štefan Melioris (1864)

28. Anton Križanovský (1879)

29. Jozef Žanony (1879 – 1911)

30. Anton Hefter (1911 – 1912)

31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916)

32. Michal Staško (1919 – 1919)

33. Juraj Sooš (1919 – 1923)

34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928)

=== Správni a vládni komisári ===
35. Štefan Vankovič (1928 – 1928)

36. Samuel Amsel (1929 – 1938)

37. Ján Ciulis (1938 – 1939)

38. Štefan Ducko (1940 – 1943)

39. Jozef Burák (1943 – 1944)

=== Predsedovia ===
40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945)

41. Jozef Lehocký (1945 – 1950)

42. Ján Široký (1950 – 1951)

43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)

44. Štefan Žanony (1957 – 1958)

45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968)

46. Michal Rusnák (1960 – 1961)

47. Ladislav Paňko (1968 – 1970)

48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)

49. František Marcinčin (1970 – 1971)

50. Jozef Kohút (1972 – 1981)

51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981)

52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982)

53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)

54. Ján Horváth (1986 – 1990)

=== Primátori ===
55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998)

56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002)

57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006)

58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014)

59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018)

60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022)

61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022)

== Obyvateľstvo<ref>Štatistický úrad SR</ref> ==
* 10&nbsp;874 obyvateľov (2001)
* 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423
* 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417
* 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392
* 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref>

=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
* 1773: slovenské mestečko<ref>''Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum''. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF</ref>
* 1796: slovenské mestečko<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak leírása.'' Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/</ref>
* 1851: slovenské mestečko<ref>FENYÉS, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/</ref>
{| class="wikitable sortable center"
|+Percentuálny podiel ''jazykov'' (1880-1910) a národností (1930-2021)<ref name=":0">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref>
!Rok
!Spolu
!slovenská
!česká
!maďarská
!nemecká
!rusínska
!ukrajinská
!rusínska a ukrajinská
!srbská
!chorvátska a srbská
!rómska
!ruská
!vietnamská
!iní
|-
|''1880''
|''2308''
|''49,09 %''
| ''-''
|''27,04 %''
|''7,58 %''
|
|
|''9,40 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|
|''3,68 %''
|-
|''1890''
|''2433''
|''42,29 %''
| ''-''
|''3,33 %''
|''39,13 %''
|
|
|''4,48 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|
|''10,77 %''
|-
|''1900''
|''2276''
|''41,61 %''
| ''-''
|''17,75 %''
|''38,80 %''
|
|
|''0,13 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|
|''1,71 %''
|-
|''1910''
|''2828''
|''40,70 %''
| ''-''
|''15,70 %''
|''32,74 %''
|
|
|''0,46 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|
|''10,40 %''
|-
|1930
|3044
| colspan="2" |72,86 %
|0,13 %
|0,10 %
|
|
|5,26 %
|
| -
| -
|
|
|21,65 %
|-
|1991
|9719
|93,16 %
|0,40 %
|0,05 %
|0,02 %
|
|
|2,26 %
|
| -
|3,95 %
|
|
|0,15 %
|-
|2001
|10874
|92,16 %
|0,35 %
|0,06 %
|0,01 %
|
|
|2,60 %
|
|0,00 %
|3,48 %
|
|
|1,35 %
|-
|2011
|10940
|78,65 %
|0,21 %
|0,06 %
|0,03 %
|
|
|3,25 %
|
|0,03 %
|9,00 %
|
|
|8,77 %
|-
|2021
|10067
|84,84 %
|0,20 %
|0,10 %
|0,02 %
|2,21 %
|0,36 %
| -
|0,04 %
| -
|2,68 %
|0,08 %
|0,04 %
|9,43 %
|}

=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
{| class="wikitable sortable center"
|+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref>
!Rok
!Spolu
!Rímskokatolícka cirkev
!Gréckokatolícka cirkev
!Pravoslávna cirkev
!Evanjelická cirkev a.v.
!Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni)
!Židovská obec
!Islam
!Budhizmus
!Jehovovi svedkovia
!iní
!ateisti
!nezistení
|-
|1880
|2308
|49,61 %
|10,88 %
|0,00 %
|0,52 %
|0,22 %
|38,78 %
|
|
|
| colspan="3" |0,00 %
|-
|1910
|2828
|48,55 %
|9,30 %
|0,04 %
|0,35 %
|1,17 %
|40,59 %
|
|
|
| colspan="3" |0,00 %
|-
|1930
|3044
|55,35 %
|10,28 %
| -
|0,30 %
|0,10 %
|33,87 %
|
|
|
| colspan="3" |0,10 %
|-
|1991
|9719
|61,16 %
|21,29 %
|3,78 %
|0,37 %
|0,01 %
|0,01 %
|
|
|
|0,23 %
|2,16 %
|11,00 %
|-
|2001
|10874
|61,93 %
|26,95 %
|5,23 %
|0,43 %
|0,08 %
|0,00 %
|
|
|
|0,42 %
|2,80 %
|2,15 %
|-
|2011
|10940
|55,85 %
|26,43 %
|4,33 %
|0,48 %
|0,13 %
|0,00 %
|
|
|
|0,37 %
|2,54 %
|9,87 %
|-
|2021
|10067
|52,80 %
|25,14 %
|3,58 %
|0,38 %
|0,14 %
|0,00 %
|0,10 %
|0,06 %
|0,12 %
|0,73 %
|7,34 %
|9,63 %
|}

== Kultúra ==
=== Divadelná scéna ===
==== ONDAVAN ====
* Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní. 
* V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky - uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou  so sociálnym cítením - Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik Slovenska ovplyvnil i vývoj kultúrneho diania  v našom meste. Nemalú zásluhu na oživení divadelného a vôbec kultúrneho diania mali úradníci, ktorých do týchto oblastí vyslala pražská vláda.  Známou osobnosťou sa veľmi skoro stal Jozef Juza, správca okresného úradu. Inou známou osobnosťou sa svojou aktivitou zapísal sedmohradský slovák - učiteľ Tanfald. Známou inscenáciou sa stala Stodolova komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Pamätné sú i inscenácie Kubo, Inkognito, Drotár, Hrob lásky a ďalšie.
* Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu.   Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva - Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková - rod. Kudičová, Jozef Presalovič - Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý - Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ - krepľová.
* Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“.

==== DM NO-TAK ====
* História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku [[1987]]. Vtedy sa prvýkrát v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka stredoškolákov z SOU elektrotechnického vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom, aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom ''Popanštená kotrba''.  Nadšenie z prvotného úspešného počinu sa stalo hnacím motorom do ďalšej divadelnej práce. Súbor získal na kvalite príchodom talentovaných divadelníkov: M. Rejdovjan, K. Mulíková, K. Kimáková, Ľ. Kmiť a iní. Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet predovšetkým mladých divákov.
* Od momentu, kedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS v Stropkove (dnes Odbor školstva a kultúry Mestského úradu v Stropkove), sa mládežnícke divadlo stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných prehliadkach, krajských prehliadkach záujmovo umeleckej činnosti stredoškolskej mládeže, prípadne na celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného divadla. Najväčším úspechom  v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo víťazstvo na celoštátnej prehliadke súborov ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj sen z pera režiséra, scenáristu súboru M. Cimbalu, v interpretácii členov divadla NO-TAK, sa ako jediná umiestnila v zlatom pásme.
* Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie v podaní DM NO TAK v poslednom období patrí [[Aristofanes|Aristofanova]] Lysistrata, Goldoniho Sluha dvoch pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie G. Görgeya Ide pešek okolo... S pozitívnou odozvou u diváka i odbornej poroty sa stretla hra A. Železcova Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Vystúpenia súboru so spomínaným predstavením boli dôkazčasopisyčnosti, že sa podarilo sformovať kultivovaný herecký súbor schopný zvládnuť aj náročnejšie texty z oblasti svetovej drámy. V jubilejnej 20. sezóne súbor naštudoval hru slovenského autora Viliama Klimáčka Staré lásky. V roku 2008 súbor pripravil jednu z divácky najúspešnejších inscenácií vo svojej histórií. Hra M. Cammolletiho Tri letušky v Paríži zaznamenala mimoriadnu návštevnosť počas všetkých svojich repríz. Prvýkrát v histórii nášho divadla sa podarilo v repríze vypredať divadelnú sálu mesta Stropkov. Netradičným dramaturgickým a režijným počinom v histórii divadla bola hra-tanečné divadlo Ja, Andy!, ktorá vznikla v spolupráci s tanečným súborom IMPET pri Mlodziezowom Dome kultury v Rzseszowe a rakúskym choreógrafom-tanečníkom tanga, Luigim Zollom.           V 24. sezóne sme pre svojích divákov predstavili hru Jeana Cocteaua Krásny ľahostajný, ktorú autor napísal pre speváčku Edith Piaf.
* '''Zoznam odohraných divadelných predstavení:'''  1987 – J. S. Popovič: Popanštená kotrba  1988 – Ivan Hlaváč: ABI – výstavný pes pána Werdera  1989 – Miloslav Cimbala: Homo telespectátor  1990 – Georgij Šach, Miloslav Cimbala: Ó, Marťania  1991 – Miloslav Cimbala: Žiť svoj sen  1992 – Miloslav Cimbala: Nula  1993 – Ján Solovič: Rytier Martin a krásna panna  1993 – M. Cimbala: Vitajte v...  1994 - Miloslav Cimbala a kol.: Nonsens  1995 – Miloslav Cimbala: Ja, Zuzana  1995 - Miloslav Cimbala a kol.: Absens  1996 – Anton Pavlovič Čechov: Labutia pieseň  1997 - Miloslav Cimbala a kol.: Ideoti  1998 – Helmuth Kaizar: Hviezda  1999 – Fernando Arrabal: Fando a Lis  2000 – Emil Bonev: Morská soľ  2001 – Jean Anouilh: Antigona  2001 – Fernando Arrabal: Cintorín áut  2003 – Aristofanes: Lysistrata alebo krásna vojna  2004 – Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov  2005 – Gábod Görgey: Ide pešek okolo...  2006 – Alexander Železcov: Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén  2007 – K. Tetmajer: Ako to s čertom bolo  2007 – Viliam Klimáček: Staré lásky  2008 – Marc Camoletti: Tri Letušky v Paríži  2009 – Martin Kukučín, Milo Cimbala: Ja, Andy!  2011 – Jean Cocteau: Krásny ľahostajný  2012 - Donald Churchill: Natierač  2013 –  Jean Clode Danaut: Ach tá neha našich dám  2014 – Slavomír Mrožek: Serenáda  2015 – Witold Gombrowicz: Iwona princezná burgunská

=== Hudobná scéna ===

==== Folklórny súbor STROPKOVČAN ====
* V meste Stropkov už 25 rokov aktívne pôsobí FS Stropkovčan, ktorý vznikol v roku 1992 zlúčením FS Teslák a FS Ondava. Obidva folklórne súbory po roku 1990 zanikli, a preto sa Mesto Stropkov na podnet  Mgr. Anny Knežovej a  Michala Derca rozhodlo  urobiť ústretový krok pre mladých záujemcov o udržiavanie a šírenie kultúrnych hodnôt nášho regiónu a založilo pri Mestskom kultúrnom stredisku v Stropkove Folklórny súbor Stropkovčan. Umeleckou vedúcou sa stala Mgr.Anna Knežová, organizačnou vedúcou Mgr. Anna Jenčová a vedúcim hudobnej zložky  Michal Derco. Členmi súboru boli prevažne študenti SOUP /Stredného odborného  učilišťa poľnohospodárskeho/ v Stropkove, v ktorého priestoroch sa až do roku 2000 konali i nácviky súboru. 
* Po roku [[2000]] sa FS presťahoval do priestorov MsKS a novou organizačnou vedúcou súboru sa stala  Bc. Anežka Madzinová.  Od roku [[2007]] je zriaďovateľom folklórneho súboru Občianske združenie Stropek. Umeleckou vedúcou súboru je Mgr. Anna Knežová a organizačným vedúcim a vedúcim tanečnej zložky Mgr. Matej Knežo. Do roku [[2014]] bol vedúcim hudobnej zložky Mgr. Ján Majurník a dlhoročným primášom Ján Renčko. Dlhoročným korepetítorom súboru je Štefan Perát. Vo svojej činnosti sa súbor zameriava na vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie, scénické spracovávanie a propagovanie folklórneho bohatstva ľudových zvykov, piesní a tancov zo [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]] a [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]] oblasti. V jeho radoch sa vo všetkých zložkách už vystriedalo vyše 1 200 mladých ľudí, ktorí popri štúdiu či zamestnaní cieľavedome rozvíjali svoj talent, prospešne využívali svoj voľný čas, poznávali, šírili ľudové umenie a odovzdávali ho ďalším generáciám.Počas svojho pôsobenia získal i mnohé domáce a zahraničné ocenenia. Doteraz súbor naštudoval  22 choreografii, s ktorými sa prezentoval nielen na Slovensku, ale i v  zahraničí.
* Folklórny súbor Stropkovčan počas svojho pôsobenia zviditeľňoval naše mesto i Slovensko i na mnohých  medzinárodných folklórnych  festivaloch,  podujatiach, ale participoval i na rôznych medzinárodných projektoch. Slovenské folklórne bohatstvo mohli diváci v podaní FS Stropkovčan vidieť v mnohých krajinách sveta. Súbor sa predstavil v [[Bulharsko|Bulharsku]] 5 krát, v [[Anglicko|Anglicku]] 5 krát, [[Turecko|Turecku]] 5 krát, v [[Nemecko|Nemecku]] 2 krát, v [[Holandsko|Holandsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], na [[Cyprus|Cypre]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]] a veľmi často vystupuje v susednom [[Poľsko|Poľsku]].

==== Detský spevácky zbor Maľovaný svet ====
* DSZ Maľovaný svet vznikol v roku [[1978]] za podpory Alexandra Soóša, vtedajšieho riaditeľa Domu detí a Evy Bedruňovej, vtedajšej riaditeľky ĽŠU v Stropkove. Od roku [[1988]] zbor pôsobí pri MsKS a ZUŠ a od roku [[2003]] sa stal zriaďovateľom OŠK MsÚ v Stropkove a ZUŠ. Zbor od jeho vzniku vedie Ľudmila Jakubčová. Zbor 5x zvíťazil v okresnej súťaži, zúčastnil sa na 1. a 3. ročníka Krajského festivalu školských speváckych zborov v [[Prešov]]e, kde sa po oba ročníky umiestnil v 3. pásme. Účinkoval aj v televíznej relácii [[Talentárium]]. Dlhoročná spolupráca spája so zbrorom aj korepetítorov Drahomíru Staškovú, Dušana Leška a Natáliu Čepovú, ale aj zosnulého Jozefa Kačmára st. Za 30 rokov prešlo rukami Ľudmily Jakubčovej viac ako 500 detí. Medzi úspešných niekdajších členov patria Katarína Mašlejová, Renáta Rothová, Mária Šmajdová, Tomáš Jakubčo, Zdenka Rothová, Michaela Sušinová, Daniela Rusinková, Táňa Hicová, Bibiána Obrimčáková a iní. Zbor v súčasnosti klavírne doprevádza korepetítor Tomáš Jakubčo a Daniel Hic. Repertoár zboru tvoria ľudové piesne ale aj piesne súčasných autorov. Zbor si získal priazeň obyvateľov mesta interpretáciou krásnych a zaujímavých piesní na rôznych akciách a podujatiach ako: výchovné koncerty, vystúpenia na stropkovskom jarmoku, vianočných benefičných koncertoch alebo pri rôznych spomienkových oslavách. Zbor účinkoval v [[Poľsko|Poľsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v bulharskom [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorí]] na otvorení letnej turistickej sezóny a pod.

=== Fotografická scéna ===

==== Stropkovský fotoklub (SFK) ====
*      V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova. 
* V roku 2011 bol založený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší.
*  Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska.
*    Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s.
*  S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov.

=== Klub nezávislých fotografov - KNF ===
K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Základajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber.

== Noviny a časopisy ==
=== Spektrum<ref>http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2</ref> ===
Týždenník '''[http://www.espektrum.sk/ Stropkovské Spektrum]''' vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom ''Historia magistra vitae est'', zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska.

== Pamiatky ==
=== Národné kultúrne pamiatky (NKP)<ref>https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H %C4 %BEada %C5 %A5</ref> ===
[[Súbor:Reliéfna renesančná tabuľa 1661.jpg|náhľad|Reliéfna tabuľa]]
*[http://www.rkfustropkov.sk/ Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej] (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže)
*Goticko - renesančný kaštieľ
*Kostol a kláštor františkánov[[Súbor:Plán stropkovského hradu z roku 1767.jpg|náhľad|Plán stropkovského hradu z roku 1767]]
*Slúžnovský dom/prícestný hostinec
*Božia muka z roku 1888
*Zaniknutý hrad
*Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760
*Drevená kaplnka/Pieta z 18. storočia

=== Ďalšie pamiatky ===
*Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda z roku [[1948]]
*Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku [[1774]] – v časti Bokša
*Pravoslávny chrám Uloženia úctyhodného rúcha presvätej Bohorodičky

=== Parky ===
* [[ZOO Stropkov|ZOO Park Stropkov]]

=== Šport ===
Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub [[MŠK Tesla Stropkov]] v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal  dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou poriada rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka

== Pravidelné podujatia ==
* Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj)
* Stropkovský jarmok (začiatok augusta)
* Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta)
* Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil [[11. máj]]a [[1669]] osobitnou bulou pápež [[Klement IX.]] Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok k [[16. júl]]u.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Dôležité firmy ===
* V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny).
* mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou 
* poľnohospodárske družstvo

== Školstvo ==
=== Stredné školy ===
* [https://gymstrop.edupage.org/ Gymnázium v Stropkove]
* [[Stredná odborná škola elektrotechnická Stropkov]]

=== Základné školy ===
* [https://zshrnciarskastropkov.edupage.org/ I]., [https://zsmlynstropedu.edupage.org/ II]. a [http://www.zs3sp.sk/ III]. základná škola
* [http://czsstropkov.eu/ Cirkevná základná škola sv. Petra a Pavla v Stropkove]

== Osobnosti ==
* [[Ľuboš Micheľ]], bývalý medzinárodný futbalový rozhodca, v súčasnosti prezident fut. klubu PAOK Solún
* [[Pavol Prokopovič]], bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.
* [[Marika Gombitová]], slovenská speváčka
* [[Beáta Dubasová]], slovenská speváčka
* [[Juraj Čobej]], [[Jozef Kožlej]], [[Marek Špilár]], [[Ľubomír Reiter]], Pavol Gostič, futbalisti, reprezentanti SR

* [[Alojz Čobej]], textár
* [[Michal Baluďanský]], (1769 – 1847) rodák z [[Vyšná Olšava|Vyšnej Olšavy]] – ekonóm, právnik, pedagóg, univerzitný profesor, prvý rektor Petrohradskej univerzity
* [[Adolf Weinhold]], dôstojník a organizátor SNP na Hornej [[Nitre]]
* [[Veronika Jurčišinová]], LTE víťazka Mili v cyklistike 1. miesto
* Ivana Ondriová, slovenská spisovateľka
* Eva Jurková, slovenská reprezentantka v stolnom tenise a bronzová deaflympijská medailistka zo Sofie 2013

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Biłgoraj]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Bílina (okres Teplice)|Bílina]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Ropczyce]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

Michal  Slivka, Adrián Vallaše: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str. 149.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Stropkov}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Stropkove]]

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Stropkov}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Stropkov| ]]
[[Kategória:Okres Stropkov]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]