Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Wikipédia

Stropkov: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Značky: vrátené vulgarizmy; slang úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Ternera (diskusia | príspevky)
56 editací
d Revízia Quinlan83 používateľa 87.197.182.32 (diskusia) bola vrátená: revert vandalismu
 
(36 medziľahlých úprav od 21 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 22:
| počet strán = 200
| strany = 161
 
 
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
Řádek 37 ⟶ 38:
| počet strán = 241
| strany = 202
 
 
}}</ref>
Řádek 54 ⟶ 56:
| Najnižší bod dĺžka =
| Prvá zmienka = 12.3.1404 (streda)
| Starosta = Ondrej Brendza<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|20182022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 091 01
| Kód = 527840
| EČV = SP
| Predvoľba = +421-54/054
| Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 38/2<br/>091 01 Stropkov
| E-mail = mesto@stropkov.sk
| Telefón = 054 / 486 88 00
| Fax = 054 / 486 88 05
| Mapa =
| Popis mapy =
Řádek 70 ⟶ 71:
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
| Počet obyvateľov = 10 067
}}
 
'''Stropkov''' [nem. ({{vjz|deu|''Stroppkau'', maď.}}; {{vjz|hun|''Sztropkó,''}}; {{vjz|lat. |''Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)]''}}) je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne Zemplína[[Zemplín]]a. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140),a rozlohou je na 121. miestenajväčším (179)mestom. Mesto má 2 mestské časti,: [[Bokša|Bokšu]] a [[Sitník]].
 
== Polohopis ==
Řádek 83 ⟶ 85:
Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za tuto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil.
V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia.
 
 
== Časti mesta ==
=== Bokša ===
[[Bokša]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>
{{hlavný článok|Bokša}}
 
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z [[30. augustaaugust]]a [[1390]]. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], prípadne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi šarišskou[[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskou]] a zemplínskou[[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskou župou]]. Bokša leží v prvej spomínanej.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
 
| meno = Ferdinand
Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1.9.1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Šariša
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Košice
| vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
| rok = 1990
| isbn = 80-85174-03-0
| počet strán = 513
| strany = 35
}}</ref>.
 
Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku [[1747]]. V roku [[1787]] bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z [[1. september|1. septembra]] [[1792]] sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v [[19. storočie|19. storočí]] existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku [[1774]] a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.
Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.
 
Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla [[2. svetová vojna|2. svetová vojna]]. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v [[jún]]i [[1964]]. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>
'''Sitník'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref>
 
=== Sitník ===
Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.
Ján Pete dal [[17. august]]a [[1576]] spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku [[1592]] rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom [[18. storočie|18. storočia]], Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to [[5. september|5. septembra]] [[1708]]. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku [[1862]] darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref>
 
Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] z dôvodu, že v priebehu [[18. storočie|18. storočia]] sa vyskytol v celej [[Európa|Európe]] mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] prichádzali Židia z oblasti Haliče.
 
V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku [[1968]] si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili [[Panna Mária Vesmírna|Panne Márii Vesmírnej]]. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.
 
Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.           
 
== Politika ==
Řádek 108 ⟶ 120:
 
=== Richtári  ===
[[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|Zakladacia listina kláštora františkánov z [[25. august]]a [[1665]]]]
Zakladacia listina kláštora františkánov z 25.8.1665
]]
1. Jakub (1466)
 
Řádek 232 ⟶ 242:
58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014)
 
59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 - – 2018)
 
60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022)
 
61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022)
 
== Obyvateľstvo<ref>Štatistický úrad SR</ref> ==
Řádek 238 ⟶ 252:
* 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423
* 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417
* 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392 kokot
* 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref>
 
=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
Řádek 244 ⟶ 259:
* 1796: slovenské mestečko<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak leírása.'' Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/</ref>
* 1851: slovenské mestečko<ref>FENYÉS, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/</ref>
{| class="wikitable sortable center"
|+Percentuálny podiel ''jazykov'' (1880-1910) a národností (1930-20112021)<ref name=":0">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref>
!Rok
!Spolu
!slovenská
!Slováci
!česká
!Česi
!maďarská
!Maďari
!nemecká
!Nemci
!rusínska
!Rusíni a Ukrajinci
!ukrajinská
!Chorváti a Srbi
!rusínska a ukrajinská
!Rómovia
!srbská
!chorvátska a srbská
!rómska
!ruská
!vietnamská
!iní
|-
|''1880''
|''2308''
|''49,09 %''
| ''-''
|''27,04 %''
|''7,58 %''
|
|''9,40%''
|
|''0,00%''
|''9,40 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|''3,68%''
|
|''3,68 %''
|-
|''1890''
|''2433''
|''42,29 %''
| ''-''
|''3,33 %''
|''39,13 %''
|
|''4,48%''
|
|''0,00%''
|''4,48 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|''10,77%''
|
|''10,77 %''
|-
|''1900''
|''2276''
|''41,61 %''
| ''-''
|''17,75 %''
|''38,80 %''
|
|''0,13%''
|
|''0,00%''
|''0,13 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|''1,71%''
|
|''1,71 %''
|-
|''1910''
|''2828''
|''40,70 %''
| ''-''
|''15,70 %''
|''32,74 %''
|
|''0,46%''
|
|''0,00%''
|''0,46 %''
|
|''0,00 %''
| ''-''
|
|''10,40%''
|
|''10,40 %''
|-
|1930
|3044
| colspan="2" |72,86 %
|0,13 %
|0,10 %
|
|5,26%
|
|5,26 %
|
| -
| -
|
|21,65%
|
|21,65 %
|-
|1991
|9719
|93,16 %
|0,40 %
|0,05 %
|0,02 %
|
|2,26%
|
|2,26 %
|
| -
|3,95 %
|
|0,15%
|
|0,15 %
|-
|2001
|10874
|92,16 %
|0,35 %
|0,06 %
|0,01 %
|
|2,60%
|
|0,00%
|32,4860 %
|
|1,35%
|0,00 %
|3,48 %
|
|
|1,35 %
|-
|2011
|10940
|78,65 %
|0,21 %
|0,06 %
|0,03 %
|
|3,25%
|
|0,03%
|93,0025 %
|
|8,77%
|0,03 %
|9,00 %
|
|
|8,77 %
|-
|2021
|10067
|84,84 %
|0,20 %
|0,10 %
|0,02 %
|2,21 %
|0,36 %
| -
|0,04 %
| -
|2,68 %
|0,08 %
|0,04 %
|9,43 %
|}
 
=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
{| class="wikitable sortable center"
|+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref>
|+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2011)<ref name=":0" />
!Rok
!Spolu
!Rímskokatolícka cirkev
!Rímskokatolíci
!Gréckokatolícka cirkev
!Gréckokatolíci
!Pravoslávna cirkev
!Pravoslávni
!Evanjelická cirkev a.v.
!Luteráni
!Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni)
!Židovská obec
!Židia
!Islam
!Budhizmus
!Jehovovi svedkovia
!iní
!ateisti
Řádek 362 ⟶ 441:
|1880
|2308
|49,61 %
|10,88 %
|0,00 %
|0,52 %
|0,22 %
|38,78 %
|
| colspan="3" |0,00%
|
|
| colspan="3" |0,00 %
|-
|1910
|2828
|48,55 %
|9,30 %
|0,04 %
|0,35 %
|1,17 %
|40,59 %
|
| colspan="3" |0,00%
|
|
| colspan="3" |0,00 %
|-
|1930
|3044
|55,35 %
|10,28 %
| -
|0,30 %
|0,10 %
|33,87 %
|
| colspan="3" |0,10%
|
|
| colspan="3" |0,10 %
|-
|1991
|9719
|61,16 %
|21,29 %
|3,78 %
|0,37 %
|0,01 %
|0,01 %
|
|0,23%
|
|2,16%
|
|11,00%
|0,23 %
|2,16 %
|11,00 %
|-
|2001
|10874
|61,93 %
|26,95 %
|5,23 %
|0,43 %
|0,08 %
|0,00 %
|
|0,42%
|
|2,80%
|
|2,15%
|0,42 %
|2,80 %
|2,15 %
|-
|2011
|10940
|55,85 %
|26,43 %
|4,33 %
|0,48 %
|0,13 %
|0,00 %
|
|0,37%
|
|2,54%
|
|9,87%
|0,37 %
|2,54 %
|9,87 %
|-
|2021
|10067
|52,80 %
|25,14 %
|3,58 %
|0,38 %
|0,14 %
|0,00 %
|0,10 %
|0,06 %
|0,12 %
|0,73 %
|7,34 %
|9,63 %
|}
 
== Kultúra ==
 
=== Divadelná scéna ===
 
==== ONDAVAN ====
* Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní.
Řádek 456 ⟶ 566:
 
==== Stropkovský fotoklub (SFK) ====
*      V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova.
* V roku 2011 bol bývalý fotokrúžok pretransformovaný nazaložený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší.
*  Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska.
*    Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s.
*  S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov.
*
 
=== Klub nezávislých fotografov - KNF ===
== Noviny a časopisy ==
K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Základajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber.
 
== Noviny a časopisy ==
=== Spektrum<ref>http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2</ref> ===
Týždenník '''[http://www.espektrum.sk/ Stropkovské Spektrum]''' vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom ''Historia magistra vitae est'', zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska.
 
=== Stropkovské Zvesti ===
Stropkovské zvesti sú nezávislé regionálne noviny, ktoré vychádzajú každý druhý piatok a zameriavajú sa na Stropkov a jeho okolie. Pôvodne vychádzali ako občasník, distribuovaný zadarmo do schránok. V súčasnosti nájdete v Stropkovských zvestiach správy zo samosprávy, rozhovory s úspešnými rodákmi, športové spravodajstvo, rubriky ''Občania sa pýtajú'', ''Tip na výlet'', ako aj články o histórii. Stropkovské zvesti vychádzajú vo farebnej verzii v rozsahu šestnástich strán.
 
== Pamiatky ==
=== Národné kultúrne pamiatky (NKP)<ref>https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H %C4 %BEada %C5 %A5</ref> ===
[[Súbor:Reliéfna renesančná tabuľa 1661.jpg|náhľad|Reliéfna tabuľa]]
*[http://www.rkfustropkov.sk/ Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej] (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže)
Řádek 477 ⟶ 586:
*Kostol a kláštor františkánov[[Súbor:Plán stropkovského hradu z roku 1767.jpg|náhľad|Plán stropkovského hradu z roku 1767]]
*Slúžnovský dom/prícestný hostinec
*Božia muka z 19.roku storočia1888
*Zaniknutý hrad
*Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760
Řádek 494 ⟶ 603:
 
== Pravidelné podujatia ==
* Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj)
* Stropkovský jarmok (začiatok augusta)
* Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta)
* Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil [[11. májamáj]]a [[1669]] osobitnou bulou pápež [[Klement IX.]] Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok ku dňuk [[16. 7júl]]u.
 
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Dôležité firmy ===
* V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny).
* mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou
* poľnohospodárske družstvo
 
== Školstvo ==
 
=== Stredné školy ===
* [httphttps://www.gymstrop.eduedupage.sk/cmsorg/ Gymnázium v Stropkove]
* [[Stredná odborná škola elektrotechnická Stropkov]]
*Stredné odborné učilište poľnohospodárske
*Osemročné gymnázium
 
=== Základné školy ===
Řádek 548 ⟶ 654:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.stropkov.sk/ {{Oficiálna internetová stránka]}}
 
{{Obce okresu Stropkov}}
{{Autoritné údaje}}
 
[[Kategória:Stropkov| ]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Stropkov“