Stropkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
STROPKOV nie je DEDINA !!!!!!!!! Značky: manuálne vrátenie možný vandalizmus vizuálny editor |
história Stropkova Značka: bez zdroja |
||
Riadok 78:
Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17 km.
Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár Kráľa žIGMUNDA, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stala vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ.
Na dôležitom cestnom ťahu smerom na Dukliansky priesmyk dali Cudarovci z hradu Makovica - Zborov postaviť "kaštieľ", a to nielen kvôli stráženiu, ale aj vyberaniu mýta. Písomne sa prvý raz spomína v roku 1458 ako castellum. V druhej polovici 15. storočia a na začiatku 16. storočia ho mali v držbe bohatí magnáti z Rozhanoviec. O obchodnej frekventovanosti krajinskej cesty svedči i novší nález nádoby s asi piatimi zlatými dukátmi kráľa Mateja Korvína (jeden zachránený kus je v zbierke Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku).
== Časti mesta ==
| |||