Tuviansko: Rozdiel medzi revíziami

| Vlajka = TuvaFlag flagof Tuva.pngsvg

'''Tuviansko''' (do roku [[2000]] ''Tuva''), dlhý tvar '''Tuvianska republika''', (po rusky ''Республика Тыва'', po tuviansky ''Тыва Республика'') je [[republika]] [[Rusko|Ruskej federácie]] ležiaca na juhu [[Sibír]]ai. Má 305 510 obyvateľov a 170 500 km²{{km2|170500}}. Hlavným mestom je [[Kyzyl (mesto)|Kyzyl]].

Do [[18. storočia]] zemkrajinu kontrolovali [[Mongoli]], potom ju ako súčasť [[Vonkajšie Mongolsko|Vonkajšieho Mongolska]] ovládla [[Dynastia Čching|čchingská]] [[Čína]], a to až do roku [[1911]]. Od roku [[1860]] začalo na základe rusko-čínskej zmluvy ruské osídlovanieosídľovanie {{chýba citácia}}. Počas čínskej revolúcie v roku [[1911]] oblasť obsadila ruská armáda a Tuva sa stala formálne nezávislou pod ruským [[protektorát]]om. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občanskejobčianskej vojny]] zemkrajinu obsadili [[bolševiciboľševici]] a v roku [[1921]] vyhlásili nezávislú TuvinskúTuviansku ľudovú republiku (Tannu Tuva), ktorá existovala až do roku [[1944]], kedy ju anektovalo [[ZSSR]]. O legálnosťlegálnosti tohto činu sa v Tuve dodnes vedú spory {{chýba citácia}}.

Pôvodný názov Tuvianskej republiky, ktorá vznikla v roku bol 1921, bol ''Tannu-Tuva'', ''Tannu-Tuva Ulus'', po tuviansky ''Tangdy-Tyva''. Tento názov platil až do prijatia ústavy v roku 1926. Od tej dobyOdvtedy sa používal názov ''TuvianskáTuvianska aratská republika'' (skrátene TAR), ktorý sa do ruštiny zvyčajne prekladal ako ''Tuvinskaja Narosnaja Respublika - Tuvinská – Tuvianska ľudová republika''.

Väčšia časť republiky sa nachádza na náhornej plošine s priemernou nadmorskou výškou {{mnm|600 m n. m.}} Tú obklopujú vysoké hory – zo severnej strany [[Západný Sajan]] (pohorie [[Sajany]]) a z juhu pohorie [[Tannu-Ola]] s najvyšším vrcholom ''[[Mongun Tajga'']] (3 351 {{m|3351|m}}). Hlavnou riekou je [[Jenisej]]; jej dve zdrojnice Velký (Bolšoj) a Malý (Malyj) Jenisej sesa zlievajú v [[Kyzyl]]eKyzyle. Západná čásťčasť Tuvy odvodňuje ďalší prítok Jenisejerieky Jenisej, rieka [[Chemčik]]. Podnebie je drsné, [[KontinentálníKontinentálny typ podnebia|kontinentálne]], s priemernými teplotami −32  °C v januári a 18  °C v júli.

Asi 77% obyvateľov tvoria turkickýturkickí [[TuvinciTuvianci]], [[Rusi|Rusov]] je 21 % a majú prevahu hlavne v mestách. Medzi najrozšírenejšie náboženstvo patrí [[tibetský budhizmus]], [[šamanizmus]] a [[pravoslávna cirkev]].

Okrem poľnohospodárstva (chovu [[sob]]ov, [[jak]]ov a [[ťava|ťiav]]) je v krajine rozvinutá aj ťažba nerastných surovín (hlavne [[uhlie|uhlia]], [[kobalt]]u, [[zlato|zlata]], [[železná ruda|železnej rudy]]), kovospracujúci, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Väčšina priemyslu sa nachádza okolo hlavného mesta [[Kyzyl]] a druhého najväčšieho mesta [[Ak-Dovurak]].

*[[Ak-Dovurak]],
*[[Čadan]],
*[[Šagonar]],
*[[Turan (městomesto)|Turan]]

[[Kategória:SubjektyTuviansko| Federácie v Rusku]]