Tuviansko
Tuviansko (do roku 2000 Tuva), dlhý tvar Tuvianska republika, (po rusky Республика Тыва, po tuviansky Тыва Республика) je republika Ruskej federácie ležiaca na juhu Sibíra. Má 305 510 obyvateľov a 170 500 km². Hlavným mestom je Kyzyl.
Tuvianska republika | |||||
| |||||
Štátna hymna: | |||||
Hlavné mesto | Kyzyl °′ .š. °′ .d. | ||||
Najväčšie mesto | |||||
Úradné jazyky |
| ||||
Štátne zriadenie |
|||||
Vznik | |||||
Rozloha • celková • voda (%) |
170 500 km² km² ( %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2002) • hustota (2002) |
305 510 1.8/km² | ||||
Mena | () | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
+7 (UTC) (UTC) | ||||
Internetová doména | |||||
Smerové telefónne číslo | + |
Súradnice: 51°47′00″S 94°45′00″V / 51,783333333333°S 94,75°V
Dejiny
Do 18. storočia zem kontrolovali Mongoli, potom ju ako súčasť Vonkajšieho Mongolska ovládla čchingská Čína, a to až do roku 1911. Od roku 1860 začalo na základe rusko-čínskej zmluvy ruské osídlovanie [chýba zdroj]. Počas čínskej revolúcie v roku 1911 oblasť obsadila ruská armáda a Tuva sa stala formálne nezávislou pod ruským protektorátom. Počas ruskej občanskej vojny zem obsadili bolševici a v roku 1921 vyhlásili nezávislú Tuvinskú ľudovú republiku (Tannu Tuva), ktorá existovala až do roku 1944, kedy ju anektovalo ZSSR. O legálnosť tohto činu sa v Tuve dodnes vedú spory [chýba zdroj].
Názvy
Pôvodný názov Tuvianskej republiky, ktorá vznikla v roku bol 1921, bol Tannu-Tuva, Tannu-Tuva Ulus, tuviansky Tangdy-Tyva. Tento názov platil až do prijatia ústavy v roku 1926. Od tej doby sa používal názov Tuvianská aratská republika (skrátene TAR), ktorý sa do ruštiny zvyčajne prekladal ako Tuvinskaja Narosnaja Respublika - Tuvinská ľudová republika.
Prírodné pomery
Väčšia časť republiky sa nachádza na náhornej plošine s priemernou nadmorskou výškou 600 m n. m. Tú obklopujú vysoké hory – zo severnej strany Západný Sajan (pohorie Sajany) a z juhu pohorie Tannu-Ola s najvyšším vrcholom Mongun Tajga (3 351 m). Hlavnou riekou je Jenisej; jej dve zdrojnice Velký (Bolšoj) a Malý (Malyj) Jenisej se zlievajú v Kyzyle. Západná čásť Tuvy odvodňuje ďalší prítok Jeniseje, rieka Chemčik. Podnebie je drsné, kontinentálne, s priemernými teplotami −32 °C v januári a 18 °C v júli.
Obyvateľstvo
Asi 77% obyvateľov tvoria turkický Tuvinci, Rusov je 21% a majú prevahu hlavne v mestách. Medzi najrozšírenejšie náboženstvo patrí tibetský budhizmus, šamanizmus a pravoslávna cirkev.
Ekonomika
Okrem poľnohospodárstva (chovu sobov, jakov a ťiav) je v krajine rozvinutá aj ťažba nerastných surovín (hlavne uhlia, kobaltu, zlata, železnej rudy), kovospracujúci, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Väčšina priemyslu sa nachádza okolo hlavného mesta Kyzyl a druhého najväčšieho mesta Ak-Dovurak.
Ďalšie mestá
Galéria
-
Azas
-
Rozoberanie jurty
-
Tuvinec
-
Ťažba uhlia
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tuviansko
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tuva na českej Wikipédii.