Urban II.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Infobox Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
sekcia Pozri aj a šablóna Bez riadkových referencií |
||
(5 medziľahlých úprav od 5 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 26:
| Popis erbu =
| Commons = Urbanus II
}}{{Bez riadkových referencií}}
}}▼
[[Blahorečenie|Blahoslavený]] '''Urban II.''' ([[Latinčina|lat.]] ''Urbanus Secundus''), vl. menom '''Odo (Eudes) de Châtillon (de Lagery)''' (* okolo [[1042]], [[Châtillon-sur-Marne (obec)|Châtillon-sur-Marne]] alebo [[Lagery]] – † [[29. júl]] [[1099]], [[Rím]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] duchovný a 159. [[Rímskokatolícka cirkev|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 1088 – 1099).▼
[[Blahorečenie|Blahoslavený]] '''Urban II.''' ([[Latinčina|lat.]] ''Urbanus Secundus''), vl. menom
▲
Zdvorilého a zmierlivého muža príjemného zovňajšku a kultivovaného vystupovania si cirkevné dejiny pamätajú predovšetkým ako vyhlasovateľa prvej z [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|krížových výprav do východného Stredomoria]].
== Mladosť ==
Řádek 46 ⟶ 49:
== Urban II. a prvá krížová výprava ==
Urban II. bol zmierlivý a tolerantný pápež.{{Chýba citácia}} Jeho zmierlivosť sa vzťahovala aj na [[Byzantská ríša|Byzanciu]], ktorá od [[Východná schizma|východnej schizmy]] bola od Ríma nezávislá. Pápež sa usiloval o zmierenie medzi oboma cirkvami. V záujme toho uvažoval o zrušení exkomunikácie cisára [[Alexios I. Komnenos|Alexia I.]], ktorú naň pred svojou smrťou uvalil pápež Gregor VII. Počas svojho juhotalianskeho exilu zvolal Urban II. v roku 1089 do mesta [[Melfi]] synodu, na ktorej pred zrakmi prítomných sedemdesiatich jemu verných biskupov zrušil Alexiovo vyobcovanie z cirkvi. Cisárovou odmenou boli rovnako zmierlivé kroky zo strany [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Toto zblíženie podnietilo cisára požiadať pápeža o pomoc, týkajúcu sa ochrany kresťanských spolubratov na východe. Na ďalšiu synodu v [[Piacenza|Piacenze]] v roku 1095 vyslal Alexios oficiálnu delegáciu, ktorá prítomných cirkevných otcov oboznámila o krivdách páchaných na kresťanoch na východe zo strany seldžuckých [[Turci|Turkov]].
Pápeža farbisto podané rozprávanie o utrpení, ktorému sú vystavení kresťanskí bratia na východe podnietilo k úvahám o účinnej pomoci, vrátane vojenskej. V záujme toho sa hneď po skončení synody vydal, ako vyslanec vyzývajúci na ochranu pravej viery, do Francúzska. V duši cítil osobnú zodpovednosť ako najvyššieho duchovného za ďalší osud kresťanstva.
Řádek 56 ⟶ 59:
Pútnictvo bolo už mnoho storočí neodmysliteľnou súčasťou duchovného života kresťanov a návšteva svätých miest patrila k tradičným prejavom kresťanského života. Oproti návštevy pútnických miest v Európe však špecifický význam mala návšteva posvätných miest v Svätej zemi, predovšetkým [[Jeruzalem]]a. Putovanie tam však bolo nielen zdĺhavé ale najmä nebezpečné. Napriek tomu ho každoročne podstupovali široké zástupy veriacich, pre ktorým bola táto cesta istou formou vykúpenia či dokonca mučeníctva za pozemské hriechy. Podľa dávnej tradície predstavovala púť do Jeruzalema pre toho, kto ju vykonal, vyvrcholenie duchovného života; Jeruzalem bol považovaný za akúsi „predsieň“ onoho sveta.
V priebehu štyroch storočí, odkedy v [[Palestína|Palestíne]] vládli moslimovia, mali kresťania k svätým miestam prakticky neobmedzený prístup. Postupne sa však situácia začala meniť a mnohé oddiely pútnikov sa stali terčom nemilosrdných moslimských
Slýchajúc tieto správy v Urbanovej mysli čoraz naliehavejšie rezonovala myšlienka o potrebe či dokonca oprávnenosti obraňovať záujmy cirkvi na východe aj silou. Tou silou sa mali stať vojská, ktoré, podľa Urbanových slov dostali požehnanie samotného [[Ježiš Kristus|Krista]]. V tomto duchu križiacke výpravy mali byť považované za záležitosť celého západného kresťanstva a každého jej člena.
Řádek 73 ⟶ 76:
Ostatné aktivity Urbanovho pontifikátu v porovnaní s jeho vyhlásením krížovej výpravy a udalosťami, ktoré jej predchádzali, majú iba epizódny charakter. Počas Urbanovej vlády dochádzalo k centralizácii cirkevnej moci, vplyvu kolégia [[kardinál]]ov a nárastu dôležitosti Ríma ako centra kresťanstva (v ním vydanej bule z roku 1089 sa prvýkrát objavuje výraz ''Curia Romana'' t. j. ''Rímska kúria'' ako inštitúcie pripomínajúcej kráľovský či cisársky dvor).
V oblasti zahraničnej politiky jeho aktivity smerovali predovšetkým do [[Anglicko|Anglicka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Španielsko|Španielska]]. Až sedem rokov musel čakať na svoje uznanie ako pápeža zo strany anglického kráľa [[Viliam II. (Anglicko)|Viliama II.]]; v jemu blízkom Francúzsku sa mohol spoľahnúť na podporu svojich reformných krokov. Počas jeho vlády
Pápež [[Lev XIII.]] ho v roku 1881 vyhlásil za blahoslaveného, jeho sviatok v rímskokatolíckej cirkvi pripadá na 29. júl.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam kardinálov vymenovaných Urbanom II.]]
== Iné projekty ==
Řádek 81 ⟶ 88:
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = URBAN II. BLAHOSLAVENÝ
| priezvisko = Kelly
| meno = J. N. D
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Otto Havrila
| ilustrátori = Monika Čulenová
| titul = Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Roal
| rok = 1994
| isbn = 80-88706-00-9
| počet strán = 288
| strany = 128{{--}}129
▲}}
* H. Küng, ''Katolícka cirkev'', Vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2003, ISBN 80-7145-751-5
* P. P. Read, ''Templáři'', BB art, Praha, 2002, ISBN 80-7257-750-6
Řádek 91 ⟶ 113:
{{Pápeži}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Narodenia v 1042]]
|