Urban II.: Rozdiel medzi revíziami

Zdvorilého a zmierlivého muža príjemného zovňajšku a kultivovaného vystupovania si cirkevné dejiny pamätajú predovšetkým ako vyhlasovateľa prvej z [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|krížových výprav do východného Stredomoria]]. Kruciády[[Križiacka výprava|Kruciáty]], organizované v rozpätí nasledujúcich takmer dvesto rokov (názory na ich počet sa rôznia), pod symbol kríža pritiahli státisíce bojovníkov, ktorí, hnaní vidinou duchovnej spásy a zisku bohatstva, podnikali strastiplné cesty na východ. V konečnom dôsledku však viac než čiastkové úspechy znamenali hlavne nesmierne utrpenie ich účastníkov nevynímajúc nevyčísliteľné obete na ľudských životoch.

Urban II. bol zmierlivý a tolerantný pápež.{{Chýba citácia}} Jeho zmierlivosť sa vzťahovala aj na [[Byzantská ríša|Byzanciu]], ktorá od [[Východná schizma|východnej schizmy]] bola od Ríma nezávislá. Pápež sa usiloval o zmierenie medzi oboma cirkvami. V záujme toho uvažoval o zrušení exkomunikácie cisára [[Alexios I. Komnenos|Alexia I.]], ktorú naň pred svojou smrťou uvalil pápež Gregor VII. Počas svojho juhotalianskeho exilu zvolal Urban II. v roku 1089 do mesta [[Melfi]] synodu, na ktorej pred zrakmi prítomných sedemdesiatich jemu verných biskupov zrušil Alexiovo vyobcovanie z cirkvi. Cisárovou odmenou boli rovnako zmierlivé kroky zo strany [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Toto zblíženie podnietilo cisára požiadať pápeža o pomoc, týkajúcu sa ochrany kresťanských spolubratov na východe. Na ďalšiu synodu v [[Piacenza|Piacenze]] v roku 1095 vyslal Alexios oficiálnu delegáciu, ktorá prítomných cirkevných otcov oboznámila o krivdách páchaných na kresťanoch na východe zo strany seldžuckých [[Turci|Turkov]].

V priebehu štyroch storočí, odkedy v [[Palestína|Palestíne]] vládli moslimovia, mali kresťania k svätým miestam prakticky neobmedzený prístup. Postupne sa však situácia začala meniť a mnohé oddiely pútnikov sa stali terčom nemilosrdných moslimských hordhôrd.

V oblasti zahraničnej politiky jeho aktivity smerovali predovšetkým do [[Anglicko|Anglicka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Španielsko|Španielska]]. Až sedem rokov musel čakať na svoje uznanie ako pápeža zo strany anglického kráľa [[Viliam II. (Anglicko)|Viliama II.]]; v jemu blízkom Francúzsku sa mohol spoľahnúť na podporu svojich reformných krokov. Počas jeho vlády silnejsilnel vplyv Svätej stolice v [[Aragónsko|Aragónsku]] a [[Katalánsko|Katalánsku]]; v roku 1088 zriadil arcibiskupstvo v [[Toledo|Tolede]].