Abimael Guzmán

Manuel Rubén Abimael Guzmán Reynoso, známy aj ako Presidente Gonzalo (* 3. december 1934, Mollendo, Peru – † 11. september 2021, Callao, Peru) bol peruánsky profesor filozofie, zakladateľ a dlhoročný vodca maoistickej militantnej organizácie Svetlý chodník.

Manuel Rubén Abimael Guzmán Reynoso
peruánsky profesor filozofie, zakladateľ a vodca maoistickej militantnej organizácie Svetlý chodník
Narodenie	03.12.19343. december 1934 Mollendo, Peru
Úmrtie	11. september 2021 (86 rokov) Callao, Peru
Odkazy
Commons	Abimael Guzmán
Politický portál  Biografický portál

Biografia

Guzmán sa narodil v mestečku Mollendo v regióne Arequipa na juhozápade Peru. Bol nemanželským synom, jeho matka zomrela, keď mal 5 rokov, vyrastal u matkinej rodiny a neskôr u otca. Vyštudoval na Univerzite Sv. Augustína v Arequipe filozofiu a právo. V roku 1962 bol prijatý ako profesor filozofie na Univerzitu San Cristóbal v meste Ayacucho (prijal ho tam Dr. Efraín Morote, známy peruánsky antropológ, neskôr významný podporovateľ Svetlého chodníka).

V tom čase bol už Guzmán výrazne politicky aktívny, keďže už ako 15-ročný vstúpil do Komunistickej strany Peru (PCP). V r. 1964 bol jedným z lídrov maoistickej frakcie PCP, ktorý sa rozhodli opustiť pôvodnú stranu a založili vlastnú Komunistickú stranu Peru – Červená vlajka (PCP-Bandera Roja). V r. 1965 Guzmán dvakrát navštívil Čínu, kde sa utvrdil vo svojom maoistickom presvedčení a usúdil, že maoistický model ľudovej revolúcie je pre Peru jedinou správnou alternatívou, pričom rázne odmietol spoluprácu s inými komunistickými skupinami, považujúc ich za príliš revizionistické. Svojimi názormi si začína v druhej polovici 60. rokoch získavať stále viac študentov a profesorov na univerzite a v r. 1970 zakladá vlastnú organizáciu, Svetlý chodník. Ten spočiatku fungoval len ako radikálne študentské hnutie, no v druhej polovici 70. rokov sa Guzmán rozhodol, že je čas začať prípravy pre ozbrojenú revolúciu s cieľom zvrhnúť vládu a uchopiť moc v krajine, preto v r. 1978 odišiel do ilegality a hnutie pretransformoval na silnú paramilitantnú organizáciu. V r. 1980 začína v Peru Svetlý chodník pod Guzmánovým vedením takmer dve desaťročia trvajúcu krvavú občiansku vojnu, ktorá si vyžiadala takmer 70 000 obetí.

Ako narastala moc hnutia, rástol aj silný kult osobnosti a mystifikovanie Guzmána. Jeho stúpenci ho volali Presidente Gonzalo a spolu s Marxom, Leninom a Maom ho začali považovať za najväčšieho mysliteľa komunistickej revolúcie, tzv. „štvrtý meč marxizmu“.

V r. 1992, keď aktivity Svetlého chodníka vrcholili, bol Guzmán prekvapivo odhalený v luxusnom byte nad tanečným štúdiom v štvrti Surquillo v Lime. Elitná protiteroristická jednotka DINCOTE ho tam zadržala 12. septembra 1992 spolu s ôsmimi ďalšími vysokopostavenými členmi Svetlého chodníka. Následne bol verejne vystavený v klietke v pruhovanom väzenskom odeve a po trojdňovom súde pred vojenským tribunálom bol odsúdený na doživotie. V r. 1993 vydal z väzenia Guzmán pravdepodobne pod nátlakom prehlásenie, v ktorom deklaroval mier s peruánskou vládou. Toto vyhlásenie viedlo k rozdeleniu a konečnému pádu Svetlého chodníka. V r. 2004 sa začal s Guzmánom nový proces, tentoraz pred civilným súdom, ktorý 13. októbra 2006 potvrdil doživotné väzenie. Guzmán je väznení v jednej zo štyroch prísne strážených podzemných cieľ na námornej základni Callao na ostrove San Lorenzo neďaleko Limy. Jeho spoluväzňami v ďalších dvoch celách sú jeho bývalý nepriatelia, vodca MRTA Víctor Polay a bývalý šéf peruánskej tajnej služby Vladimiro Montesinos.

Guzmán bol dvakrát ženatý, jeho prvou ženou bola Augusta la Torre, s ktorou sa oženil vo februári 1964. Po jej nie celkom objasnenej smrti v r. 1989 sa jeho družkou stala Elena Iparraguirre, ktorá bola zadržaná spolu s Guzmánom v Lime a s ktorou sa v auguste 2010 vo väzení oficiálne zosobášili. Obe ženy po jeho boku boli zároveň vysokopostavenými členkami Svetlého chodníka.

Externé odkazy

• Interview with Chairman Gonzalo