Cukrová repa
- Cukrová repa (alebo cukrovka) môže byť zastarano alebo nepresne názov repy obyčajnej pravej kŕmnej (lat. Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa), t.j. taxónu zahŕňajúceho okrem vlastnej cukrovej repy aj kŕmnu repu a cviklu, pozri repa obyčajná pravá kŕmna
Cukrová repa (lat. Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je taxón (obyčajne hodnotený ako Skupina, (kon)varieta či poddruh) z druhu repa obyčajná (Beta vulgaris). V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Je to dvojročná poľnohospodárska plodina, z ktorej sa získava cukor.
| Cukrová repa (=repa obyčajná pravá kŕmna cukrová) | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Niekedy sa do cukrovej repy zaraďuje aj repa polocukrová.
Názvy
upraviťSlovenské názvy tohto taxónu sú: cukrová repa[1][2], repa cukrová[3], cukrovka[4][1], repa obyčajná cukrová[1], repa obyčajná pravá cukrová[2], repa obyčajná pravá kŕmna cukrová[3][4], zriedkavo biela repa[5], zastarano burgundská repa[5]. Slovenské ľudové názvy tohto taxónu sú: cukrová cvikla[6][7], cukrová burgyňa[6], cukrovica[8], repa cukrovica[9], bumbur(ic)a[10], biela burguľa[11]; ďalšie ľudové názvy (napr. burgyňa, runkľa, cvikla) má cukrová repa spoločné s kŕmnou repou - ich zoznam pozri v poznámke v článku repa obyčajná.
Latinské názvy tohto taxónu sú napr.:[12]
- ako taxón v rámci druhu repa obyčajná (Beta vulgaris):
- Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima,
- Beta vulgaris Skupina Altissima,
- Beta vulgaris subsp. vulgaris convar. crassa [alebo convar. vulgaris] var. altissima [alebo provar. altissima]
- Beta vulgaris subsp. vulgaris var. altissima
- Beta vulgaris subsp. esculenta var. altissima
- Beta vulgaris var. altissima
- Beta vulgaris var. saccharifera
- Beta vulgaris convar. altissima
- Beta vulgaris Var.-Gr. crassa var. saccharifera
- Beta vulgaris esculenta f. altissima
- Beta vulgaris vulgaris f. esculenta altissima
- Beta vulgaris subsp. altissima
- Beta vulgaris subsp. saccharifera
- Beta vulgaris altissima
- Beta crassa subsp. europaeum convar. altissima
- Beta maritima saccharifera
- ako samostatný druh (skôr zastarano):
- Beta altissima
- Beta saccharifera
- Beta rapa
- Beta silesiaca
- Beta alba
Charakteristika
upraviťPestuje sa jeden rok. Patrí medzi okopaniny. Prevažná časť zbieranej masy (cca 80 %) je ukrytá pod zemou vo forme zásobného koreňa, tzv. buľvy. Listy vyrastajúce z buľvy sa nazývajú chrást. Pri zbere sa pri automatizovanom zbere chrást rozreže a rozmetie do plochy na pôdu. Zozbierané buľvy sú využívané v cukrovarníckom priemysle, na výrobu liehu a v obmedzenom množstve ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Najväčší producenti cukrovej repy:
| Top producenti cukrovej repy 2012 | |
|---|---|
| Krajina | Produkcia (mil. ton) |
 Rusko |
45,1 |
 Francúzsko |
33,7 |
 USA |
32,0 |
 Nemecko |
27,9 |
 Ukrajina |
18,4 |
 Turecko |
15,0 |
 Poľsko |
12,3 |
| Svet spolu | 269,9 |
| Zdroj: FAO[13] | |
Galéria
upraviť-
Cukrová repa, nadzemná i podzemná časť -
Buľva -
Cukrová repa na skládke, pripravená na odvoz do cukrovaru
Referencie
upraviť- ↑ a b c Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. 1. vyd. Zväzok VI/4, Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Caryophyllales (2. časť), Ericales. Bratislava : Veda; Botanický ústav SAV, 2016. 778 s. ISBN 978-80-224-1501-9. S. 186.
- ↑ a b cukrová repa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 656.
- ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 129.
- ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 221.
- ↑ a b Pozri poznámky v článku repa obyčajná
- ↑ a b cukrový. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 222.
- ↑ ORLOVSKÝ, J. Nárečové slová a výrazy. Stráže n/Myjavou (Nitrianska). In: Slovenská reč 5-6 1942 [1] S. 179
- ↑ cukrovica. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 222.
- ↑ RIPKA, Ivor. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. [s.l.] : Veda, 1981. 336 s. S. 218.
- ↑ bumbura. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 183. ; bumburica. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 183.
- ↑ burguľa. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 186.
- ↑ Pozri zdroje k systematike uvedené v článku repa obyčajná.
- ↑ Najväčší producenti cukrovej repy na svete [online]. FAO, [cit. 2014-03-21]. Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cukrová repa
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |