DFS 230
DFS 230 bol nákladný klzák, navrhnutý na skrytú prepravu výsadkových vojsk a ich výstroje, používaný Luftwaffe, počas druhej svetovej vojny. Bol aj prvým vojensky nasadeným klzákom druhej svetovej vojny. Používaný bol po celú dobu vojny, až do nemeckej porážky v roku 1945.
| DFS 230 | |
 DFS 230 v Taliansku, 1943. | |
| Typ | nákladný klzák |
|---|---|
| Výrobca | Gotthaer Waggonfabrik, ČKD Praga, Beneš-Mráz |
| Konštruktér | Hans Jacobsen |
| Prvý let | 1937 |
| Zavedený | 1938 |
| Vyradený | 1945 |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Luftwaffe |
| Vyrobených | 1500~ |
Vznik a vývoj
upraviťV tridsiatych rokoch 20. storočia venovali veľkú pozornosť vývoju klzákov 2 mocnosti; Nemecko a Sovietsky zväz. V Nemecku bol duchovným otcom výsadkových klzákov generál Kurt Student a praktickým vykonávateľom jeho zámerov Ernst Udet, ktorý vývojom tichej zbrane poveril nemecký ústav plachtenia (DFS – Deutsche Forschungsanstalt für Segelflug). Rýchly vývoj novej zbrane bol paradoxne nepriamym dôsledkom Versaillskej zmluvy z roku 1918, ktorá Nemecku zakazovala, okrem malého počtu policajných lietadiel a klzákov, vlastniť bojové lietadlá. Nemecko tak v bezmotorovom lietaní dosiahlo vrchol, jeho plachtárom a športovým lietadlám patrili všetky najprestížnejšie ceny a trofeje z medzinárodných súťaží, a tak sa stalo, že na začiatku vojny mala Luftwaffe stovky vyškolených pilotov. Výsledkom práce tímu konštruktérov, vedeného Hansom Jacobsonom, sa stal v roku 1937 vzperový hornoplošník s veľmi štíhlym trupom, ktorý nezaprel podobnosť so športovými klzákmi. Odlišoval sa však výškou trupu, v ktorom na polstrovanej lavici sedelo obkročmo a navyše chrbtom k smeru letu deväť výsadkárov. Pilot v kabíne to mal len o niečo pohodlnejšie. Skúšky prototypov dopadli dobre, pilotov a vojakov bolo dosť a tak ostávalo už len vyrobiť dostatočné množstvo lietadiel pre nadchádzajúcu vojnu. Výroba začala vo vagónke Gotthaer Waggonfabrik, neskôr aj v továrni Erla, Hartwig a po okupácii Československa aj fabrika ČKD Praga a Beneš-Mráz.
Konštrukcia
upraviťKrídlo bolo jednonosníkové, celodrevené. S trupom bolo spojené dvojicou vzpier z oceľových trubiek. Kostra trupu bola zvarená z oceľových rúrok, potiahnutá plátnom, na rúrkovej konštrukcii uprostred trupu bola lavica pre výsadkárov. Pilot sedel na plechovom sedadle v stiesnenej kabíne, vybavenej len základnými prístrojmi. Posádka nastupovala malými dverami na ľavom boku trupu. K rýchlemu opusteniu klzáku po pristátí slúžili veľké odhadzovateľné dvere na pravom boku. Niektoré kusy mohl byť vyzbrojené dvojicou guľometov na bokoch trupu, iné pohyblivým guľometom, obsluhovaným mužom sediacim za pilotom. Chvostové plochy mali celodrevenú kostru potiahnutú plátnom. Klzák vzlietal na jednoduchom dvojkolesovom podvozku, ktorý bol po štarte odhodený. K cieľu bol obvykle vlečený na 40 m dlhom lane, prípadne na krátkej tuhej tyči, za najrôznejšími lietadlami, napr. Junkers Ju 52, Heinkel He 111 či Junkers Ju 87, dokonca vraj aj za upravenými koristnými československými dvojplošníkmi Avia B.534. Pristával na odpruženej lyži pod trupom. Dobeh po pristátí bol u niektorých verzií skracovaný brzdiacim padákom, pokusne aj raketami v prednej časti trupu. Sfarbenie bolo rôznorodé. Obvykle horné a čiastočne bočné plochy boli tmavozelenej farby, niekedy doplnené plochami čiernozelenej, boky boli nastriekané svetlomodorou farbou, občas so škvrnami zelenej. Výsostné znaky a označenie jednotky niesli obvykle len na bokoch trupu.
Operačné nasadenie
upraviťDFS 230 bol prvým vojensky nasadeným klzákom počas Druhej svetovej vojny. Toto prvenstvo získal nasadením pri dobytí belgickej pevnosti Eben-Emaël. Na presnom výsadku na troch mostoch cez ťažko prekonateľný Albertov kanál, sa 10. apríla 1940 podieľalo spolu iba 72 vojakov, z ktorých 6 padlo a 20 bolo nezvestných. Napriek takejto chabej sile, sa im podarilo most udržať do príchodu peších jednotiek a pevnosť onedlho padla. Ďalej bol DFS 230 nasadený pri bojoch o Krétu, v máji 1941 a iných prekvapivých výsadkoch v Stredomorí.
Za obrovský úspech označovala nemecká propaganda oslobodenie Mussoliniho z jeho väzenia v pohorí Gran Sasso, v auguste 1943, o čo sa postarali osádky klzákov. Ktoré mali v prednej časti nainštalovaný raketový motor, na skrátenie pristátia. Nespomenuli však osud výsadkárov, ktorí boli ponechaní svojmu osudu. Il Duce a Otto Skorzeny nasadli do lietadla Fieseler Fi 156 Storch, ktoré bolo ako jediné schopné vzlietnuť a pristáť v horách. Ako sa menil pomer síl na frontoch, klesal aj význam malých klzákov. Napriek tomu boli DFS 230 používané až do trpkého konca, ich pravdepodobne poslednou operáciou bolo na jar 1945 zásobovanie vojsk obkľúčených vo Vratislavi Do dnešných dní sa, vzhľadom na jednorazové použitie klzákov, zachovalo len veľmi málo kusov. Jeden z nich je aj klzák vystavený v múzeu Gatow pri Berlíne.
Používatelia
upraviť.svg){kind=small}
- Rumunské kráľovské letectvo dostalo od Nemecka neznámy počet kusov DFS 230, spolu s bližšie nešpecifikovaným množstvom upravených ťažných Avií B.534.
Technické údaje
upraviť- Posádka: 1 pilot a 9 výsadkárov
- Rozpätie: 20,9 m
- Dĺžka: 11,24 m
- Výška: 2,74 m
- Nosná plocha: 41,3 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 860 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 2 100 kg
- Najvyššia rýchlosť vo vleku: 210 km/h
- Najvyššia povolená rýchlosť: 290 km/h
- Kĺzavosť s plným zaťažením: 1:18
