Hebrejská biblia
Hebrejská biblia je pojem označujúci spoločné časti židovského a kresťanského kánonu. Mnohí biblisti ho používajú ako neutrálny pojem, ktorý sa uprednostňuje pred málo známym židovským termínom Tanach a kresťanským termínom Starý zákon, negatívne poznačeným tzv. substitučnou teológiou.
Označenie hebrejská sa vzťahuje buď na hebrejský jazyk, v ktorom bola väčšina spisov hebrejskej biblie napísaná, alebo k národu Hebrejov, čiže starovekých Izraelitov.
Pretože termín „hebrejská biblia“ sa vzťahuje iba na tie časti kánonov, ktoré majú obidve náboženstvá spoločné, nezahŕňa tzv. deuterokanonické spisy, ktoré sú obsiahnuté v tzv. alexandrijskom kánone preloženom do hovorovej gréčtiny pod názvom Septuaginta. Deuterokanonické spisy uznávajú ako kanonické katolícka aj pravoslávne cirkvi. Ich kanonicitu odmietajú protestantské cirkvi. Zjednodušene teda možno povedať, že termín hebrejská biblia sa kryje s pojmom Starý zákon tak, ako ho chápu protestanti.