Jozef Gaganec

	Jozef Gaganec
	eparcha prešovský
Funkcie a tituly
Eparcha prešovský
	25. jún 1843 – 22. december 1875
Biografické údaje
Narodenie	25. marec 1793; Vyšný Tvarožec
Úmrtie	22. december 1875 (82 rokov); Prešov
Svätenia
Cirkev	gréckokatolícka
Diakon
Svätenie	5. marec 1817 (23 rokov); Samuil Vulcan; eparcha veľkovaradínsky
Kňaz
Kňazská vysviacka	8. marec 1817 (23 rokov); Veľký Varadín; Samuil Vulcan; eparcha veľkovaradínsky
Inkardinácia	Mukačevská gréckokatolícka eparchia; (22. septembra 1818 Prešovská eparchia)
Biskup
Menovanie	2. august 1842 (49 rokov); Ferdinand I.
Potvrdenie	30. január 1843 (49 rokov)
Konsekrácia	25. jún 1843 (50 rokov); Viedeň
Svätiteľ	Vasiľ Popovič; eparcha mukačevský
Spolusvätitelia	Aristaces Azarian, C.M.Vd.; titulárny arcibiskup; generálny opát rádu mechitaristov; Johann Michael Leonhard; vojenský ordinár c. a k. vojsk
Odkazy
	Jozef Gaganec na catholic-hierarchy.org angl. ; Jozef Gaganec
	Biografický portál

Jozef Gaganec (* 25. marec 1793, Vyšný Tvarožec – † 22. december 1875, Prešov) bol gréckokatolícky biskup Prešovskej eparchie.

Životopis

Jozef Gaganec sa narodil 25. marca 1793 v obci Vyšný Tvarožec (dnes okres Bardejov) ako druhé z desiatich detí v rodine cirkevného kantora v Nižnom Orliku a pohraničného strážnika, Jána Gaganca. Základnú školu absolvoval v Bardejove (1801 - 1804), odkiaľ pokračoval na gymnáziách v mestách Újhely (dnes Slovenské Nové Mesto) a Levoča. V rámci vysokoškolského štúdia začal na akadémii v Veľkom Varadíne, kde vyštudoval filozofiu, a v Trnave ukončil štúdium teológie. Okrem rodnej rusínčiny ovládal aj latinčinu, maďarčinu a nemčinu. Za kňaza bol vysvätený vo Veľkom Varadíne 8. marca 1817. Ako kňaz začal vo vtedajšej obci Ruské Pekľany, neskôr bol farárom vo Vislave a Hejőkeresztúre a igumenom Boršodskej župy.^[1] Ešte pred kňazskou vysviackou sa oženil s Annou Kovalickou.

Jozef Gaganec sa v roku 1837 sa stal tajomníkom prešovského eparchu Gregora Tarkoviča. V roku 1835 sa po smrti Tarkoviča stal kapitulárnym vikárom prešovskej gréckokatolíckej eparchie. V tom istom roku ovdovel a zakrátko bol menovaný kanonikom a členom biskupského konzistória.

Cisár Ferdinand I. menoval Jozefa Gaganca za biskupa 2. augusta 1842. Apoštolská stolica 30. januára 1843 potvrdila menovanie Gaganca na biskupskú vysviacku. Jozef Gaganec bol 25. júna 1843 vysvätený za biskupa v cisárskej kaplnke vo Viedni v prítomnosti cisárskeho dvora. Vysvätili ho mukačevský biskup Bazil Popovič.

Jozef Gaganec venoval veľkú pozornosť pastoračnej činnosti kňazov a zakladaniu farských škôl. V roku 1845 zaviedol vylepšený spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami farnosti a údržby cirkevných budov. Prešovskú katedrálu sv. Jána Krstiteľa, pôvodne rímskokatolícky kostol, dal prispôsobiť potrebám byzantského obradu. V katedrále dal postaviť nový ikonostas, oltár, biskupský sedes a zabezpečil vyplácanie kongruí.^[2] V roku 1850 založil kultúrno-národné bratstvo Literaturnoje zavedenie. V roku 1856 vykonal kanonickú vizitáciu v oboch baziliánskych kláštoroch. Počas jeho pôsobenia ako prešovského eparchu bolo v eparchii postavených 36 nových cerkví a mnohé chrámy boli prestavané a zreštaurované. V tomto období vysvätil 237 kňazov (190 pre prešovské biskupstvo, 12 pre rád sv. Bazila a 35 pre susedné eparchie). Na svojich kňazov sa často a veľmi dôrazne obracal s napomenutím a požiadavkou, aby verne zachovávali a prehlbovali poznanie východného obradu.^[1]

Jozef Gaganec sa taktiež angažoval v národno-osvieteneckej oblasti (bol napríklad propagátorom novozavedeného očkovania proti kiahňam). Vyzýval svoje duchovenstvo k starostlivosti o biedny ľud - snažil sa napríklad riešiť problém alkoholizmu v rodinách. Na začiatku svojho pôsobenia ako biskup vytvoril celodiecézny fond na pomoc chudobným farnostiam. Zastával názor, že je potrebné v cirkevnom živote aj v administratíve zachovať používanie cyriliky, pretože zavedenie latinky považoval ako prejav maďarizácie.^[1] Bol členom Matice slovenskej. V roku 1862 na podnet Alexandra Duchoviča založil Spolok sv. Jána Krstiteľa zameraný na starostlivosť o siroty či chudobných študentov. Snažil sa o výchovu svetskej rusínskej inteligencie a podporoval vytvorenie Obščestva sv. Vasylija Velikoho (po slovensky Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého).^[3] Cisár mu udelil Rad Františka Jozefa.^[4] V roku 1868 ho pápež Pius IX. vymenoval za asistenta pápežského trónu.

Pozri aj

Referencie

↑ ^a ^b ^c Vatikánsky rozhlas - Gréckokatolíci [online]. www.radiovaticana.va, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online.
↑ NENUDMESA.SK. Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa [online]. www.nenudmesa.sk, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online. Archivované 2021-07-21 z originálu.
↑ KOSICE, David Kovac | Adante Systems | Greckokatolicka eparchia. Arcibiskup Cyril Vasiľ prijal zástupcov rusínskeho Spolku sv. Jána Krstiteľa | Eparchia Košice [online]. www.grkatke.sk, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online.
↑ História – Farnosť Nižný Tvarožec [online]. [Cit. 2021-07-21]. Dostupné online. Archivované 2021-07-21 z originálu.

Zdroje

Jozef Gaganec na catholic-hierarchy.org.
Biskup Jozef Gaganec (1843 - 1875).
Biskup Jozef Gaganec.

Pekar A. Prjašivskyj vladyka Josyf Gaganec vizytator oo. Vasylijan. Na osnovi zapysok o. O. Duchnovyča z 1858 r. // Zapysky ČSVV. — Romae: Sekcija ІІ, 1979. — Т. Х (XVI). — č. 1—4. — s. 379—393.

Tituly a funkcie v Gréckokatolíckej cirkvi
Predchodca Gregor Tarkovič	2. eparcha prešovský 1843 – 1875	Nástupca Mikuláš Tóth

[:02-1] Vatikánsky rozhlas - Gréckokatolíci [online]. www.radiovaticana.va, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online.

[2] NENUDMESA.SK. Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa [online]. www.nenudmesa.sk, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online. Archivované 2021-07-21 z originálu.

[3] KOSICE, David Kovac | Adante Systems | Greckokatolicka eparchia. Arcibiskup Cyril Vasiľ prijal zástupcov rusínskeho Spolku sv. Jána Krstiteľa | Eparchia Košice [online]. www.grkatke.sk, [cit. 2021-07-21]. Dostupné online.

[4] História – Farnosť Nižný Tvarožec [online]. [Cit. 2021-07-21]. Dostupné online. Archivované 2021-07-21 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]