Kyselina chlorovodíková
Kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná, je čistý, bezfarebný vodný roztok plynného chlorovodíka. Je to vysoko žieravá silná anorganická bezkyslíkatá kyselina s rozmanitým priemyselným použitím. Kyselina chlorovodíková sa prirodzene vyskytuje v žalúdočnej šťave.
| Kyselina chlorovodíková | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | HCl | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Kyselina soľná[1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Bezfarebná kvapalina | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 36,46 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | −35 °C (36% roztok) −26 °C (38% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 110 °C (20,2% roztok) 57 °C (36% roztok) 48 °C (38% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,19 g/cm3 (37% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -92,31 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | -95,30 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7647-01-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 1789 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-791-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | MW4025000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Začala sa vyrábať v začiatkoch priemyselnej revolúcie a používa sa v chemickom priemysle ako chemický reaktant v širokom spektre výroby vinylchloridu pre PVC a MDI/TDI pre polyuretán. Má tiež množstvo použití v malých pomeroch pri domácom upratovaní, výrobe želatíny, ďalšie prídavných látkach v potravinách, odvápňovaní a pri výrobe kože. Ročne sa vyrobí okolo 20 miliónov ton kyseliny chlorovodíkovej.
História
upraviťPrvotný objav kyseliny chlorovodíkovej sa pripisuje alchymistovi Abú Músá Džábir ibn Hajján (pribl. 800 n. l.).[2][3][4][5]
Lúčavka kráľovská, zmes kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej, pripravená reakciou chloridu amónneho v kyseline dusičnej, bola popísaná v prácach Pseudo-Gebera, európskeho alchymistu z 13. storočia.[6][7][8][9][10]
Iné odkazy naznačujú, že prvá zmienka o lúčavke kráľovskej pochádza z byzantských rukopisov z konca 13. storočia.[11]
Vlastnosti
upraviťKyselina chlorovodíková (HCl) je jednosýtna kyselina.
Čistá kyselina chlorovodíková je bezfarebná. Technická kyselina chlorovodíková má žltú farbu, ktorú spôsobuje znečistenie chloridom železitým. Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku oxóniového katiónu:
- HCl + H2O → H3O+ + Cl-
V dôsledku toho, je kyselina chlorovodíková jednou z najsilnejších anorganických kyselín (nízka hodnota pKa). Je výrazne silnejšia ako kyselina sírová alebo kyselina dusičná. Silnejšími kyselinami sú už len kyselina chloristá, kyselina bromovodíková, kyselina jodovodíková a superkyseliny. Rozpustnosť chlorovodíka vo vode klesá s rastúcou teplotou. Pri teplote 0°C (za normálneho tlaku) rozpustnosť HCl vo vode je 82,3 g/100 g a v 60°C 56,1 g/100 g.[12] Maximálnu koncentráciu kyseliny chlorovodíkovej je možné dosiahnuť pri teplote 0°C, a to 45,148% (za normálneho tlaku)[13].
Fyzikálne vlastnosti
upraviť| Koncentrácia | Hustota[14] | Molárna koncentrácia | pH | Viskozita | Špecifická tepelná kapacita |
Tlak výparov |
Bod varu |
Teplota topenia | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| kg HCl/kg | kg HCl/m3 | Baumé | kg/l | mol/dm3 | mPa·s | kJ/(kg·K) | kPa | °C | °C | |
| 10% | 104.80 | 6,6 | 1,049 | 2,87 | −0,5 | 1,16 | 3,47 | 1,95 | 103 | −18 |
| 20% | 219,60 | 13 | 1,098 | 6,02 | −0,8 | 1,37 | 2,99 | 1,40 | 108 | −59 |
| 30% | 344.70 | 19 | 1.149 | 9.45 | −1.0 | 1.70 | 2.60 | 2.13 | 90 | −52 |
| 32% | 370.88 | 20 | 1,159 | 10,17 | −1,0 | 1,80 | 2.55 | 3.73 | 84 | −43 |
| 34% | 397.46 | 21 | 1,169 | 10,90 | −1,0 | 1,90 | 2,50 | 7,24 | 71 | −36 |
| 36% | 424,44 | 22 | 1,179 | 11,64 | −1,1 | 1,99 | 2,46 | 14,5 | 61 | −30 |
| 38% | 451,82 | 23 | 1,189 | 12,39 | −1,1 | 2,10 | 2,43 | 28,3 | 48 | −26 |
Bezpečnosť
upraviť| Koncentrácia podľa hmotnosti |
Klasifikácia[15] | R-vety |
|---|---|---|
| 10–25% | Dráždivá (Xi) | R36, R37, R38 |
| > 25% | Žieravá (C) | R34 R37 |
Referencie
upraviť- ↑ spirits of salt [online]. [Cit. 2012-05-29]. Dostupné online.
- ↑ MYERS, R.L.. The 100 most important chemical compounds: a reference guide. [s.l.] : [s.n.], 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-313-33758-1. S. 141.
- ↑ DATTA, N.C.. The story of chemistry. [s.l.] : Universities Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-81-7371-530-3. S. 40.
- ↑ Arab Civilization [online]. Washington:Arab Information Center, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online. Archivované 2017-10-24 z originálu.
- ↑ PEREIRA, Jonathan. The elements of materia medica and therapeutics, Volume 1. [s.l.] : Longman, Brown, Green, and Longmans, 1854. Dostupné online. S. 387.
- ↑ BAUER, Hugo. A history of chemistry. [s.l.] : BiblioBazaar, LLC, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-103-35786-4. S. 31.
- ↑ Vitriol in the history of chemistry. Chem. Listy, 2001, roč. 96, s. 997. Dostupné online.
- ↑ Chemicals Economics Handbook. [s.l.] : SRI International, 2001. Kapitola Hydrochloric Acid, s. 733.4000A–733.3003F.
- ↑ NORTON, S. A Brief History of Potable Gold. Molecular Interventions, 2008, roč. 8, s. 120–3. Dostupné online [cit. 2012-08-20]. ISSN 1534-0384. DOI: 10.1124/mi.8.3.1. PMID 18693188. Archivované 2020-04-06 z originálu.
- ↑ THOMPSON, C.J.S.. Alchemy and Alchemists. [s.l.] : Dover Publications, Inc., Mineola, NY, 2002. (Reprint of the edition published by George G. Harrap and Co., London, 1932.) S. 61,18.
- ↑ FORBES, Robert James. A short history of the art of distillation: from the beginnings up to the death of Cellier Blumenthal. [s.l.] : BRILL, 1970. [Cit. 2010-08-19]. Dostupné online. ISBN 978-90-04-00617-1.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział nieorganiczny "C". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.3 Tablica własności związków nieorganicznych, s. 157.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział ogólny "A". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.4.3.14 Rozpuszczalność chlorowodoru w wodzie, s. 123.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział ogólny "A". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.1.3.1 Gęstość wodnych roztworów kwasów nieorganicznych, s. 36-37.
- ↑ Council Directive 67/548/EEC of 27 June 1967 on the approximation of laws, regulations and administrative provisions relating to the classification, packaging and labelling of dangerous substances [online]. EUR-lex, [cit. 2008-09-02]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina chlorovodíková
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hydrochloric acid na anglickej Wikipédii a Kwas solny na poľskej Wikipédii.