Maorijčina
(Presmerované z Maorčina)
Maorijčina (iné názvy: maori[2], maorčina[3]) je jazyk východoaustronézskych jazykov a typický predstaviteľ jazykov Polynézie[4].
| maorijčina (Māori) | |
| Štáty | Nový Zéland |
|---|---|
| Región | Polynézia |
| Počet hovoriacich | 157 110 [1] |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100. |
| Klasifikácia | austronézske jazyky |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Nový Zéland |
| Regulátor | Māori Language Commission |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | mi |
| ISO 639-2 | mri |
| ISO 639-3 | mri |
| Wikipédia | |
| Adresa | mi.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Te mātāpunenga utukore |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Hovorí ňou ešte asi polovica Maoriov (teda asi 150 000 ľudí alebo asi 300 000[4]) na Novom Zélande a je spolu s angličtinou úradným jazykom Nového Zélandu.
Dvojjazyčnosť je bežná, mladá generácia uprednostňuje angličtinu.
Ide o prevažne analytický typ jazyka. V jazyku existuje bohatá ústna a písaná literatúra.[4]
Referencie
upraviť- ↑ Statistics New Zealand:Language spoken (total responses) for the 1996-2006 censuses (Table 16) Archivované 2013-03-09 na Archive-It.
- ↑ maorijčina. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 695.
- ↑ HORECKÝ, Ján. Základy jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 175 s. Dostupné online. S. 164.
- ↑ a b c GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 419 – 420.
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |