Ranking (univerzity)
Ranking univerzít a vysokých škôl predstavujú rebríčky inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, zoradené v poradí od najlepšej po najhoršiu, na základe hodnotenia rôznych kombinácií rôznych faktorov. Ani jeden z týchto rebríčkov neposkytuje úplne kompletný prehľad o inštitúciách, ktoré hodnotia, pretože všetky rebríčky si za základ svojich výsledkov vyberajú škálu ľahko kvantifikovateľných charakteristík ako napríklad počet Nobelových cien. Rebríček najčastejšie zostavovali časopisy, noviny, webové stránky, vlády alebo akademici. Okrem hodnotenia celých inštitúcií vytvárajú hodnotiace organizácie aj rebríčky konkrétnych vzdelávacích programov, oddelení a fakúlt. Rôzne rebríčky berú do úvahy kombinácie financovania a dotácií, vynikajúcu úroveň výskumu a/alebo výchovy (výučby), odbornej špecializácie, prijímania a starostlivosti študentov, počtu ocenení, internacionalizácie, zamestnávania absolventov, spolupráce s priemyslom, historickej reputácie a ďalších kritérií. Rebríčky väčšinou hodnotia ako hlavný výstup výskum. Niektoré rebríčky hodnotia inštitúcie v rámci jednej krajiny, zatiaľ čo iné hodnotia inštitúcie v rámci celého sveta. Táto téma vyvolala veľa diskusií o užitočnosti a presnosti rankingov.[1] Rastúca rozmanitosť metodík hodnotenia a zároveň kritika každej z nich poukazujú na nedostatok konsenzu v tejto oblasti. Ďalej sa ukazuje, že je možné manipulovať systémy hodnotenia pomocou nadmerných auto citácií,[2] alebo dohodnutými výskumami, ktorí sa navzájom podporujú. UNESCO spochybňuje rebríčky, či viac „škodia alebo pomáhajú“, pričom pripúšťa, či sú „správne alebo nesprávne, sú vnímané ako miera kvality a vytvárajú tak silnú konkurenciu medzi univerzitami po celom svete“.[3]
Ranking
upraviťCelosvetový
upraviťTri najdlhšie zavedené a najvplyvnejšie globálne rebríčky sú tie, ktoré vypracovali Quacquarelli Symonds (QS World University Rankings), Times Higher Education (THE) a ShanghaiRanking Consultancy (Akademický rebríček svetových univerzít; ARWU). Všetky tieto, spolu s ďalšími globálnymi rebríčkami, primárne merajú skôr výskumnú výkonnosť univerzít ako ich výučbu.[4][5] Boli kritizované za to, že „sú väčšinou založené na tom, čo je možné merať, a nie na tom, čo je pre univerzitu nevyhnutne relevantné a dôležité“ a bola spochybnená platnosť (validita) globálne dostupných údajov.
Európa
upraviťEurópska únia
upraviťEurópska komisia zostavila zoznam 22 univerzít v EÚ s najvyšším vedeckým dopadom.[6] Toto poradie bolo zostavené ako súčasť Tretej európskej správy o ukazovateľoch vedy a techniky.[7] Pripravilo ho Generálne riaditeľstvo pre vedu a výskum Európskej komisie v roku 2003 (aktualizované v roku 2004).[8] Zaoberá sa iba najväčšími inštitúciami Európskej únie. Nie je v ňom žiadna univerzita z CEE (stredná, južná a východná Európa). V tomto rebríčku sú najlepšie dve univerzity Cambridge a Oxford. Toto poradie zdôrazňuje vedeckú kvalitu inštitúcie na rozdiel od jej veľkosti alebo vnímanej prestíže. Takže menšie, technické univerzity, ako napríklad Eindhoven University of Technology (Holandsko) a Technická univerzita v Mníchove (Nemecko), sú na treťom a štvrtom mieste za Cambridgeom, nasledované University of Edinburgh. Správa neposkytuje priame porovnanie medzi EÚ a univerzitami vo zvyšku sveta, aj keď počíta skóre vedeckého vplyvu, ktoré hodnotí oproti svetovému priemeru. Tento rebríček mal byť v roku 2008 nahradený novým, prisľúbeným v prvej polovici roku 2011.[9] Týmto rebríčkom sa stal U-Multirank.[10] Česko v ňom má v roku 2020 samostatnú správu,[11] Slovensko je zastúpené len 9 univerzitami.[12]
Iný prístup ku klasifikácii európskeho výskumného priestoru ponúka „European Research Ranking“.[13] Toto poradie je založené na verejne dostupných údajoch z projektu Európskej komisie a z databázy financovania CORDIS, aby bolo možné odhadnúť výkonnosť európskych výskumných inštitúcií v oblasti financovania a vytvárania sietí. Najlepšia zo Slovenských inštitúcií je štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, ktorý získal v roku 2016 ako partner 1 499 674 eur z projektu, ktorý mal rozpočet 200 miliónov eur. Druhá je STU, ktorá je na mieste 1000 a vyššom s rozpočtami menšími ako 1,5 mil. eur.[14]
Rakúsko
upraviťNiektoré rakúske univerzity, vrátane všetkých rakúskych univerzít aplikovaných vied, sa zúčastňujú CHE University Ranking, čo je nemecký systém v ktorom v roku 2020 hodnotilo inštitúcie 120 000 študentov a 3 000 profesorov.[15]
Francúzsko
upraviťEduniversal je rebríček vysokoškolských a magisterských stupňov francúzskych univerzít v niektorých oblastiach.
Le Nouvel Observateur príležitostne ponúka hodnotenie „Grandes écoles“ a ich prípravných škôl, „Prépas“, a vysokoškolské tituly univerzít v niektorých oblastiach.
Nemecko
upraviťOd roku 2007 vydáva Centrum pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania v Nemecku CHE (anglicky: Centre for Higher Education / nemecky: CHE Gemeinütziges Centrum für Hochschulentwicklung GmbH) „ExcellenceRanking“.[15] Rebríček obsahuje vedy z biológie, chémie, matematiky a fyziky, ako aj psychológie, politológie a ekonómie. Rebríček je navrhnutý tak, aby podporoval hľadanie magisterských alebo doktorandských programov. CHE chce tiež zdôrazniť silné stránky výskumu európskych univerzít a poskytnúť im nápady na zlepšenie. Rebríček zverejňuje nemecký týždenník Die Zeit v angličtine a nemčine. Centrum pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania CHE zhromažďuje údaje z tohto rebríčka. Anglickú verziu poskytuje DAAD.
CHE tiež zverejňuje „ResearchRanking“, ktorý ukazuje silné stránky výskumu nemeckých univerzít. CHE ResearchRanking je založené na údajoch UniversityRanking týkajúcich sa výskumu.
Poľsko
upraviťPopulárny rebríček poľských vysokých škôl každoročne vydáva vzdelávací časopis Perspektywy.[16]
Ranking slovenských univerzít
upraviť- Akademická rankingová a ratingová agentúra
- Ranking Slovenskej technickej univerzity
- Ranking Univerzity Komenského
V celosvetovom rankingu QS World University Rankings sa v roku 2021 umiestnila ako prvá slovenská univerzita v rebríčku na 601. – 650. mieste Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a za ňou na 651. – 700. mieste sa umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave.[17] Z českých univerzít sa najvyššie dostala Karlova univerzita, ktorá skončila na 266. mieste. Za ňou nasledovala na 373. mieste Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe a na 403. mieste České vysoké učení technické v Prahe. Na 551. – 560. mieste skončila Masarykova univerzita.[17]
Referencie
upraviť- ↑ . Dostupné online.
- ↑ How to boost the ranking of your university using self-citations? An example of the weaknesses of university ranking systems.. figshare. Journal contribution.. Dostupné online. DOI: 10.6084/m9.figshare.5245867.v1.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-11-25]. Dostupné online. Archivované 2017-11-07 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ The full report, containing almost 500 pages of statistics is available for download free from the EU website.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ The Project [online]. www.umultirank.org, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. Archivované 2020-09-30 z originálu.
- ↑ Czech Universities in Global Comparison [online]. U-MULTIRANK 2020, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. Archivované 2020-10-01 z originálu. (po anglicky)
- ↑ U-Multirank | Universities compared. Your way. [online]. www.umultirank.org, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ European Research Ranking [online]. [Cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
- ↑ ResearchRanking.org: European Research Ranking - partner [online]. www.researchranking.org, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
- ↑ a b GERMANY'S LARGEST UNIVERSITY RANKING [online]. [Cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b VOTRUBOVÁ, Kristína. Ako prichádzame o vysokoškolákov / U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent [online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
- This article incorporates text from a free content work. Licensed under CC-BY-SA IGO 3.0 License statement/permission on Wikimedia Commons. Text taken from Rethinking Education: Towards a global common good?, 54, UNESCO. UNESCO. To learn how to add open license text to Wikipedia articles, please see this how-to page. For information on reusing text from Wikipedia, please see the terms of use.