Románske jazyky

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.

Delenie

Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.

Najbežnejšie delenie

Najbežnejšie je takéto delenie:

• pevninové románske:
  • iberorománske (= iberská podskupina):
    • galícijsko-portugalské:
      • portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji)
      • galícijčina
      • jazyk fala - považovaný aj za súčasť galícijčiny
      • židovská portugalčina†
      • galícijsko-portugalský jazyk†
    • španielčina (vrátane jazyka ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - pojem kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu
    • katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku
    • astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za samostatný jazyk)
    • aragónčina
    • mozarabčina†
  • taliansko-románske (= italorománske):
    • taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emiliánčina-romaňolčina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina)
  • galsko-románske (= galorománske = galská podskupina):
    • langues d'oïl (= galsko-románske jazyky v užšom zmysle) francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaného jazyka gallo, pikardčiny, valónčiny, normančiny [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčiny, poitou-saintongčiny (poatu-sentonžtiny), franche-comtéčiny (franškomtčiny), champagnčiny (šampančiny), lotrinčiny, burgundčiny a jazyka cajun v USA
    • frankoprovensalčina
    • okcitánčina (= langue d’oc) pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovanej auvergnčiny, gaskončiny [vrátane arančiny], provensalčiny [vrátane niceštiny], limuzínčiny, langedočtiny a vymretej židovskej provensalčiny chouadite
  • rétorománske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk - rétorománčinu v širšom zmysle):
    • rétorománčina v užšom zmysle (= romanši - rumantsch/romancio/romanisch/romanche), čiže (horná a dolná)engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina
    • friulčina
    • ladinčina
  • balkánske románske (= balkanorománske):
    • rumunské (= východorománske v užšom zmysle):
      • dákorumunčina (rumunčina a moldavčina)
      • arumunčina
      • meglenorumunčina
      • istrorumunčina
    • ilýrsko-románske (dalmátske):
      • dalmatínčina† (používala sa na Krku a v Dubrovníku)
      • istrijčina (ohrozený jazyk)
• sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny)
• severoafrické románske jazyky† (slabo preskúmané)

Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku:

• východná skupina (= východorománske v širšom zmysle):
  • balkánske románske
  • spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými talianskymi nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou)
• západná skupina (= západorománske) - ostatné (vrátane severných talianskych nárečí, čiže najmä emiliánčiny-romaňolčiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny)

Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.

Delenie podľa Ethnologue

Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:

Taliansko-západná skupina
A) Západná podskupina
A1) Galsko-iberské oddelenie
A1.1) Iberorománske pododdelenie
a) Západoiberská sekcia

• astúrčina-leónčina
  • astúrčina (SIL kód AUB, ISO 639-2 kód ast)
  • mirandčina (SIL kód MWL, ISO 639-2 kód roa)
• kastílčina
  • španielčina (SIL kód SPN, ISO 639-1 kód es, ISO 639-2 kód spa)
  • španielčina Loreto-Ucayali (SIL kód SPQ, ISO 639-2 kód roa)
  • ladino (SIL kód SPJ, ISO 639-2 kód lad)
  • extremadurčina (SIL kód EXT, ISO 639-2 kód roa)
  • caló (SIL kód RMR, ISO 639-2 kód roa)
• portugalčina-galícijčina
  • portugalčina (SIL kód POR, ISO 639-1 kód pt, ISO 639-2 kód por)
  • galícijčina (SIL kód GLN, ISO 639-1 kód gl, ISO 639-2 kód glg)
  • fala (SIL kód FAX, ISO 639-2 kód roa)

b) Východoiberská sekcia

• katalánčina-valencijčina-baleárčina (SIL kód CLN, ISO 639-1 kód ca, ISO 639-2 kód cat)

c) Okcitánska sekcia

• okcitánčina (langue d’oc, SIL kód OCI, ISO 639-1 kód oc, ISO 639-2 kód oci ISO 639-3 kód oci)
  • auvergnčina
  • gaskončina
  • limuzínčina
  • langedočtina
  • provensalčina
    • chouadite (SIL kód SDT)
  • vivaro-alpinčina

A1.2) Galsko-románske pododdelenie
a) Galsko-rétorománska sekcia

• rétorománčina
  • friulčina (SIL kód FRL, ISO 639-2 kód fur)
  • ladinčina (SIL kód LLD, ISO 639-2 kód roa)
  • romanši (SIL kód RHE, ISO 639-1 kód rm, ISO 639-2 kód roh)
• langues d'oïl
  • francúzština (langue d'oïl)
    • štandardná francúzština (SIL kód FRA, ISO 639-1 kód fr, ISO 639-2(B) kód fre, ISO 639-2(T) kód fra)
    • cajun (SIL kód FRC ISO 639-2 kód roa)
    • pikardčina (SIL kód PCD, ISO 639-2 kód, roa)
    • židovská francúzština (SIL kód ZRP, ISO 639-2 kód roa) - vymretá
  • frankoprovensalčina (SIL kód FRA, ISO 639-2 kód roa)

b) Galsko-talianska sekcia

• emiliánčina-romaňolčina (SIL kód EML, ISO 639-2 kód roa)
• ligúrčina (SIL kód LIJ, ISO 639-2 kód roa)
• lombardčina (SIL kód LMO, ISO 639-2 kód roa)
• piemontčina (SIL kód PMS, ISO 639-2 kód roa)
• benátčina (SIL kód VEC, ISO 639-2 kód roa)

A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie

• pyrenejčina
  • aragónčina (SIL kód AXX, ISO 639-1 kód an; ISO 639-2 kód arg)
• mozarabčina
  • mozarabčina (SIL kód MXI, ISO 639-2 kód roa)

B) Taliansko-dalmatínska podskupina

• taliančina (SIL kód ITN, ISO 639-1 kód it, ISO 639-2 kód ita)
  • neapolčina-kalábrijčina (SIL kód NPL, ISO 639-2 kód roa)
  • sicílčina (SIL kód SCN, ISO 639-2 kód scn)
  • židovská taliančina (SIL kód ITK, ISO 639-2 kód roa)
  • dalmatínčina (SIL kód DLM, ISO 639-2 kód roa)
  • istrijčina (SIL kód IST, ISO 639-2 kód roa)

Východná skupina

• rumunčina (SIL kód RUM, ISO 639-1 kód ro, ISO 639-2(B) kód rum, ISO 639-2(T) kód ron) – vrátane dákorumunčiny

  známa aj ako moldavčina (ISO 639-1 kód mo, ISO 639-2 kód mol)

• macedónska rumunčina (SIL kód RUP, ISO 639-2 kód, roa) – rodení hovoriaci ju označujú ako arumunčina
• meglenorumunčina (SIL kód RUQ, ISO 639-2 kód roa)
• istrorumunčina (SIL kód RUO, ISO 639-2 kód roa)

Južná skupina

• sardínčina - uznané sú štyri verzie, všetky majú ISO 639-1 kód sc, ISO 639-2 kód srd)
  • sassariská sardínčina (SIL kód SDC)
  • gallurská sardínčina (SIL kód SDN)
  • logudorská sardínčina (SIL kód SRD)
  • campidanská sardínčina (SIL kód SRO)
• korzičtina (SIL kód COI, ISO 639-1 kód co, ISO 639-2 kód cos)

Kreolské a umelé jazyky

Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie:

• lingua franca†
• kreolské jazyky založené na francúzštine
• kreolské jazyky založené na španielčine alebo portugalčine

Existuje aj veľa umelých jazykov založených na románskych jazykoch (interlingua, latino sine flexione, lingua franca nova...).

Externé odkazy

• Niečo o románskych jazykoch a o rétorománčine (po anglicky)