Sobrance
O rovnomennom okrese pozri Sobrance (okres).Sobrance (maď. Szobránc, nem. Sobranz) sú okresné mesto v Košickom kraji.
| Sobrance | ||
| mesto | ||
 Námestie slobody
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Sobrance | |
| Región | Zemplín | |
| Vodný tok | Sobranecký potok | |
| Nadmorská výška | 122 m n. m. | |
| Súradnice | 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V | |
| Rozloha | 10,68 km² (1 068 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 827 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 545,6 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1334 | |
| Primátor | Ján Sklár[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 073 01 | |
| ŠÚJ | 523089 | |
| EČV (do r. 2022) | SO | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefánikova 23 073 01 Sobrance | |
| E-mailová adresa | primator@sobrance.sk | |
| Telefón | +421 949 617 796 | |
| Fax | 056 / 652 24 10 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Sobrance | ||
| Webová stránka: sobrance.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťMesto leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne.
Dejiny
upraviťArcheologické vykopávky dosvedčujú osídlenie už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z konca júla v roku 1284 (pod menom Vasaros Tyba). Druhá písomná zmienka je z 16. augusta 1334 (podľa niektorých je tento údaj mylný[4]). Mestské práva boli udelené v roku 1351. Podľa Ferdinanda Uličného je prvá zmienka o Sobranciach až z roku 1409[5] a dôvodom pre vznik obce boli obchodné aktivity Tibavského panstva.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky a znovu od roku 1996 boli Sobrance okresným mestom. Počas druhej svetovej vojny boli v rokoch 1939 – 1945 anektované Maďarskom. Mesto a okolie sa stalo koncom roka 1944 na niekoľko mesiacov bojiskom a väčšina budov bola zničená či poškodená.
Obyvateľstvo
upraviťEtnické a jazykové zloženie obyvateľstva
upraviťúdaje:[6]
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 5981 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 85,35 % | |||
| rómska (*18.6 %) | 8,18 % | |||
| nezistená | 4,92 % | |||
| rusínska,ukrajinská | 0,87 % | |||
| iná | 0,68 % | |||
*údaj: Atlas rómskych komunít z roku 2013
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 5981 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 84,33 % | |||
| rómsky | 7,76 % | |||
| nezistený | 5,57 % | |||
| rusínsky,ukrajinský | 1,57 % | |||
| iný | 0,77 % | |||
Sčítanie 2001 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 6262 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 95,37 % | |||
| nezistená | 2,48 % | |||
| rómska | 0,91 % | |||
| rusínska,ukrajinská | 0,62 % | |||
| česká,moravská | 0,51 % | |||
| iná | 0,11 % | |||
Sčítanie 1991 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 5754 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 96,00 % | |||
| rómska | 2,68 % | |||
| iná | 0,76 % | |||
| rusínska,ukrajinská | 0,56 % | |||
Sčítanie 1930 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1775 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská,česká | 74,87 % | |||
| židovská | 13,69 % | |||
| maďarská | 5,80 % | |||
| iná | 4,45 % | |||
| rusínska | 0,68 % | |||
| nemecká | 0,51 % | |||
Sčítanie 1921 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1479 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská,česká | 73,02 % | |||
| iná | 13,26 % | |||
| maďarská | 12,64 % | |||
| rusínska | 1,08 % | |||
Sčítanie 1910 (jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 1463 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 55,23 % | |||
| maďarský | 37,18 % | |||
| nemecký | 5,74 % | |||
| iný | 1,85 % | |||
Sčítanie 1880 (jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 1410 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 52,13 % | |||
| maďarský | 27,23 % | |||
| nemecký | 16,60 % | |||
| iný | 0,43 % | |||
Náboženské zloženie
upraviťúdaje: [6]
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 5981 | ||||
|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke | 45,93 % | |||
| gréckokatolícke | 33,59 % | |||
| ateisti a nezistené | 13,13 % | |||
| pravoslávne | 3,56 % | |||
| kalvínske | 1,99 % | |||
| luteránske | 0,99 % | |||
| iné | 0,81 % | |||
Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 1463 | ||||
|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke | 36,50 % | |||
| gréckokatolícke | 33,08 % | |||
| židovské | 20,78 % | |||
| kalvínske | 9,09 % | |||
| luteránske | 0,55 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Váradyho vila, jednopodlažná trojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse gréckeho kríža z obdobia pred rokom 1882. Úpravami prešla po roku 1945 a v 60. rokoch. Nachádza sa v areáli sobraneckých kúpeľov.[7] Fasáde vily dominuje trojosový portikus členený polostĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú dekorované priebežným pásovaním a nárožnou bosážou. Nad oknami sú umiestnené rímsové frontóny nesené konzolami.
- Russayova vila, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba s prvkami secesie na nepravidelnom pôdoryse z obdobia po roku 1919.[8] Objektu dominuje nárožná valcová veža, ktorá je na poschodí otvorená vo forme loggie a ukončená zvnovitou helmicou.
-
Váradyho vila -
Russayova vila -
Múzeá
upraviťGitarové múzeum
upraviťV meste sa nachádza gitarové múzeum so zbierkou obsahujúcou vyše 1100 gitár, z ktorých okolo 250 je vystavených.[9] Múzeum mapuje kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne.[10] Založil ho Ján Ferko. Exponáty pochádzajú z obdobia rokov 1947 až 1989. Jedným zo zaujímavých exponátov je gitara Resonet Grazioso (Futurama III), model na akom hrával George Harrison, člen legendárnej skupiny Beatles z počiatkov jeho hudobnej kariéry, či gitara Petra Jandu zo skupiny Olympic.
Zaujímavosti
upraviť
- Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov, je jedným z dvoch chrámov zasvätených týmto svätcom na Slovensku. Ide o moderný chrám s mohutnou kupolou, jeho architektúra je však inšpirovaná tradičnou byzantskou architektúrou (pôdorys v tvare kríža, centrálna kupola)
- Sobranecké kúpele, nachádzajú sa v severne časti mesta.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Angel Dark (* 1982), herečka a modelka
- Elemír Csere (* 1917 – † 1992), priekopník amatérskeho astronomického hnutia na Slovensku.
- Gabriel Maxim (* 1926 – † 2011), inžinier a samostatný výskumný pracovník Telefonaktiebolaget L. M. Ericsson v Stockholme, spisovateľ a majiteľ vydavateľstva Maxims Förlag v Stockholme, cestovateľ a fotograf.
- Michal Kükemezey (* 1923 – † 1988), kaplán Dómu sv. Alžbety, ktorý bol pochovaný na miestnom cintoríne.
- Hana Maximová (* 1976), speváčka skupiny Akropola
- Stanislav Gaňa (* 1979), riaditeľ legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta SR, ústavný právnik a vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave
Partnerské mestá
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b História mesta Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine na sobrance.sk
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 210 – 212.
- ↑ a b Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Gitarové múzeum [online]. web.vucke.sk, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Gitarové múzeum ukrýva 1200 exponátov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-10-04. Dostupné online [cit. 2024-11-01].
Literatúra
upraviť- KÓNYA, Peter a kol. Dejiny Sobraniec. Sobrance : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 217 s. ISBN 978-80-555-0843-6.
