Tuviansko

	Tuvianska republika
Vlajka	Znak
	Štátna hymna:;
Hlavné mesto	Kyzyl; °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky	;
Štátne zriadenie;	;
Vznik
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 170 500 km² ; km² ( %)
Počet obyvateľov; • odhad (2002); • hustota (2002)	; 305 510 ; ; 1.8/km²
Mena	()
Časové pásmo; • Letný čas	+7 (UTC); (UTC)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo	+

Tuviansko (do roku 2000 Tuva), dlhý tvar Tuvianska republika, (po rusky Республика Тыва, po tuviansky Тыва Республика) je republika Ruskej federácie ležiaca na juhu Sibíri. Má 305 510 obyvateľov a 170 500 km². Hlavným mestom je Kyzyl.

Súradnice: 51°47′00″S 94°45′00″V / 51,783333333333°S 94,75°V / 51.783333333333; 94.75

Dejiny

Do 18. storočia krajinu kontrolovali Mongoli, potom ju ako súčasť Vonkajšieho Mongolska ovládla čchingská Čína, a to až do roku 1911. Od roku 1860 začalo na základe rusko-čínskej zmluvy ruské osídľovanie ^{[chýba zdroj]}. Počas čínskej revolúcie v roku 1911 oblasť obsadila ruská armáda a Tuva sa stala formálne nezávislou pod ruským protektorátom. Počas ruskej občianskej vojny krajinu obsadili boľševici a v roku 1921 vyhlásili nezávislú Tuviansku ľudovú republiku (Tannu Tuva), ktorá existovala až do roku 1944, kedy ju anektovalo ZSSR. O legálnosti tohto činu sa v Tuve dodnes vedú spory ^{[chýba zdroj]}.

Názvy

Pôvodný názov Tuvianskej republiky, ktorá vznikla v roku bol 1921, bol Tannu-Tuva, Tannu-Tuva Ulus, po tuviansky Tangdy-Tyva. Tento názov platil až do prijatia ústavy v roku 1926. Odvtedy sa používal názov Tuvianska aratská republika (skrátene TAR), ktorý sa do ruštiny zvyčajne prekladal ako Tuvinskaja Narosnaja Respublika – Tuvianska ľudová republika.

Prírodné pomery

Väčšia časť republiky sa nachádza na náhornej plošine s priemernou nadmorskou výškou 600 m n. m. Tú obklopujú vysoké hory – zo severnej strany Západný Sajan (pohorie Sajany) a z juhu pohorie Tannu-Ola s najvyšším vrcholom Mongun Tajga (3 351 m). Hlavnou riekou je Jenisej; jej dve zdrojnice Velký (Bolšoj) a Malý (Malyj) Jenisej sa zlievajú v Kyzyle. Západná časť Tuvy odvodňuje ďalší prítok rieky Jenisej, rieka Chemčik. Podnebie je drsné, kontinentálne, s priemernými teplotami −32 °C v januári a 18 °C v júli.

Obyvateľstvo

Asi 77% obyvateľov tvoria turkickí Tuvianci, Rusov je 21 % a majú prevahu hlavne v mestách. Medzi najrozšírenejšie náboženstvo patrí tibetský budhizmus, šamanizmus a pravoslávna cirkev.

Ekonomika

Okrem poľnohospodárstva (chovu sobov, jakov a ťiav) je v krajine rozvinutá aj ťažba nerastných surovín (hlavne uhlia, kobaltu, zlata, železnej rudy), kovospracujúci, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Väčšina priemyslu sa nachádza okolo hlavného mesta a druhého najväčšieho mesta Ak-Dovurak.