Zrkadlový háj
Zrkadlový háj alebo Draždiak (zhruba od 30. rokov do 70. rokov 20. storočia aj Draždák/Dražďák, od roku 1950 aj Zátopy[1]) je (tradičná aj oficiálna) časť bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Ako oficiálna miestna časť má v súčasnosti názov Draždiak; táto miestna časť sa nachádza v stredovýchodnej časti Petržalky, presnejšie medzi Lúkami na západe a juhu, Hájmi na severe a Prírodnou rezerváciou Starý háj na východe. Rozsah územia historicky nie je celkom jednoznačný - podrobnosti o polohe pozri nižšie[2]. Zhruba v 70. rokoch 20. storočia sa toto územie (prinajmenšom jeho západná časť) považovalo za súčasť Lúk[3], dnes sú Lúky a Draždiak dve samostatné miestne časti[2].
Názvy
upraviťNázov Zrkadlový háj vznikol prekladom pôvodného nemeckého názvu Spiegelhagen (doložený v rôznych menších obmenách od roku 1699). Slovenská verzia Zrkadlový háj je doložená asi od roku 1945. Od 30. rokov je doložený aj názov Dražďák (Draždák, Draždiak), ktorý vznikol rozšírením názvu miestnej horárne na okolité územie. V roku 1950 došlo síce oficiálne k premenovaniu názvu Spiegelhagen na názov Zátopy, tento sa však už dlhú dobu nepoužíva.[1]
V súčasnosti je Draždiak oficiálny názov miestnej časti Petržalky[2]. Na mapách sa v súčasnosti používa názov Draždiak alebo (zhruba od začiatku 80. rokov 20. storočia) Zrkadlový háj[4]. Okrem toho je slovo Draždiak súčasť názvu dvoch miestnych jazier - Veľký Draždiak a Malý Draždiak.
Dejiny
upraviťHistoricky (pred výstavbou súčasnej Petržalky) išlo o územie (nivy a háje s ťažbou dreva a polia) severne od Janíkovho dvora (presnejšie: severne od mokradí v miestach dnešného južného Chorvátskeho ramena[5]) a južne od (západnej časti) štvrte Starý háj (v najširšom - teda nie súčasnom - ponímaní názvu Starý háj[5])[1]; neskoršie v širšom zmysle vrátane istého severnejšieho územia až po začiatok zastavanej časti vtedajšej Petržalky[3] - bližšie o rozsahu pozri nižšie.
V Zrkadlovom háji v širšom zmysle sa začala výstavba panelákov súčasnej Petržalky, pretože na dnešnej Romanovej ulici dali v auguste roku 1977 do užívania prvé paneláky novej Petržalky[6]
Rozsah územia
upraviťa) Na oficiálnej mape mestskej časti Bratislava-Petržalka z roku 2019 je Draždiak názov oficiálnej miestnej časti ležiacej medzi Chorvátskym ramenom na západe a juhu, Kutlíkovou ulicou na severe a (nevrátane) Petržalkou-Východ 3 (Petržalka Východ 3 je vlastne rameno Dunaja plus priľahlá Prírodná rezervácia Starý háj) na východe. Do Draždiaka však z takto vymedzeného územia nepatrí severozápadný kút, teda zástavba na Tematínskej ulici a Starhraskej ulici (toto územie totiž patrí do Lúk 6)[2][7]. Na súčasných mapách sa takto vymedzený Draždiak označuje aj ako Zrkadlový háj[7][8].
b) Na oficiálnej mape starej Petržalky cca. zo začiatku 70. rokov 20. stor. je ako "Draždák" označené (zhruba) rovnaké územie ako je dnešný oficiálny Draždiak (pozri vyššie), ale:
- vrátane: (1) územia medzi vtedajšou zastavanou strednou Petržalkou a dnešným oficiálnym Draždiakom (t.j. presnejšie: vrátane územia medzi dnešným Kauflandom v strede Petržalky a Domom kultúry Zrkadlový háj na severe a dnešnou strednou Kutlíkovou ulicou na juhu [nie je jasné, či územie nesiaha na východe až po dnešnú Dostihovú dráhu]), (2) územia dnešnej zástavby na Tematínskej a Starhraskej ulici, (3) dunajského ramena medzi dnešným oficiálnym Draždiakom a dnešnou Prírodnou rezerváciou Starý háj;
- okrem zhruba územia severovýchodne od dnešného jazera Malý Draždiak (toto územie patrilo pod Starý háj).[3]
Približne rovnaké vymedzenie zrejme používali oficiálne mapy z 80. a 90. rokov 20. storočia, pretože nápis Zrkadlový háj (ojedinele Draždiak[9]) umiestňovali väčšinou niekde do miest dnešnej Starhradskej ulice (ktorú teda zrejme považovali za približný stred Zrkadlového hája); takisto dom kultúry z tohto obdobia, nazvaný Dom kultúry Zrkadlový háj, sa nachádza na hranici územia vyššie označeného ako (1).[10][11][12][13]
c) Na mapách do 60. rokov 20. storočia je však Draždiak (Draždák, Dražďák) či Spiegelhagen ("Zrkadlový háj") uvedený skôr v modernom užšom ponímaní, t.j. presnejšie: je uvádzaný rovnako ako na vyššie spomínanej starej mape zo začiatku 70. rokov 20. stor., no okrem územia vyššie označeného ako (1) (lebo toto územie je na týchto mapách uvádzané ako súčasť štvrte Starý háj (=Staré lúky)). Príslušnosť územia vyššie označeného ako (3) je zo starých máp nejasná.[5]
d) V rozpore so všetkým, čo je uvedené vyššie, je na súčasnej mape spoločnosti Google nápis Draždiak uvedený veľkými písmenami niekde v miestach Šintavskej ulice (ktorá podľa vyššie uvedených zdrojov do Draždiaka/Zrkadlového hája vôbec nepatrí). Z mapy nie je jasné, aké majú byť hranice tohto Draždiaka; takisto nie je jasné, či ide o nepresnosť alebo úmysel.[14]
Zdroje
upraviť- ↑ a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 85.
- ↑ a b c d Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel [online]. petrzalka.sk, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mestský sektor Bratislava - Petržalka. Bratislava: Slovenská kartografia, 1980 (nepredajné; obsahuje mapu v tom čase novo stavanej Petržalky prekrývajúcu mapu starej Petržalky)
- ↑ Pozri všetky mapy z posledných desaťročí uvedené ako zdroje v kapitole Rozsah územia
- ↑ a b c Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
- ↑ PACHEROVÁ, S. Pá, pá, paneláky? Ten čas ešte nenastal. in: Pravda 10.1. 2009 [1]
- ↑ a b Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
- ↑ petrzalka.sk, 2012, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
- ↑ SENČEK, František. Malé Karpaty : Letná turistická mapa. 1 ; František Senček. 4., preprac. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. ISBN 80-7103-049-X.
- ↑ Bratislava. Orientačná mapa. 1. vydanie. Bratislava: Slovenská kartografia, 1983 (Redakčná uzávierka 1981)
- ↑ Bratislava 1:12500 Orientačná mapa. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986
- ↑ Bratislava-Petržalka orientačná mapa. 1. vydanie. Bratislava: Slovenská kartografia, 1987
- ↑ Atlas Bratislavy. MAPA Slovaka a Cart Cad Bratislava, 1995
- ↑ Mapy Google [online]. google.com, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
Súradnice: 48°06′22″S 17°06′36″V / 48,106195°S 17,110004°V