Zuberec

Zuberec (poľ. Zuberzec, maď. Bölényfalu) je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín, v regióne Orava.

Zuberec
obec
Zuberec a Habovka pri pohľade z juhu zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.). V pozadí Oravská priehrada a Trstená.
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Tvrdošín
Región	Orava
Vodné toky	Bôrová voda, Studený potok
Nadmorská výška	760 m n. m.
Súradnice	49°15′31″S 19°36′46″V
Rozloha	72,33 km² (7 233 ha)
Obyvateľstvo	1 945 (31. 12. 2023)
Hustota	26,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1592
Starosta	Pavol Šroba (nezávislý)
PSČ	027 32
ŠÚJ	510238
EČV (do r. 2022)	TS
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Zuberec Hlavná 289 027 32 Zuberec
E-mailová adresa	obec@zuberec.sk
Telefón	+421 43 5395 103
Fax	+421 43 5395 359
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Zuberec
Webová stránka: zuberec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Rozkladá sa v Studenej doline, na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov, na sútoku Bôrovej vody a Studeného potoka. Obec leží na ceste II/584 z Podbiela do Liptovského Mikuláša a je vzdialená 20 km južne od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša a 26 km juhozápadne od poľsko-slovenského hraničného priechodu Suchá Hora - Chochołów.

V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti obce aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny.

Meno

Meno Zuberec pochádza od slova Zubor (Zubor lesný), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska.

Dejiny

Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku 1598 nebolo dobudované, no už v roku 1604, po vyplienení počas Bočkajovho povstania, Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie šoltýskej obce sa spomína až v roku 1609 a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.

V nepokojnom období 17. storočia za kuruckých bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku 1683. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku 1715 žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných stolíc. Popri rozvoju remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. Koncom 18. storočia tu žilo 129 poddanských rodín, v roku 1870 mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.

Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku 1961 žilo 1 061 ľudí, v roku 1980 ich bolo 1 415 a v roku 1991 už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.

Erb obce

V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta Roháčov s vychádzajúcim slnkom.

Pamiatky a múzeum

Kostol sv. Vendelína

Povolenie na výstavbu kostola udelil biskup Ján Vojtaššák 8. novembra 1927. Bol postavený podľa návrhu významného architekta Milana Michala Harminca. Základný kameň bol položený 6. októbra 1929 . Výstavba kostola prebiehala medzi rokmi 1930-1932. Kostol bol vysvätený v roku 1933, keď ho vysvätil Andrej Hlinka. Kríž pred kostolom pochádza z roku 1834. Sídli na Hlavnej ulici 366, umiestnený je medzi Hlavnou ulicou a Roháčsku ulicu. V kostole v roku 2007 boli uložené relikvie sv. Vendelína. Pri tejto príležitosti veriaci prestavali svätyňu a kostol vysvätil biskup František Tondra . V Zuberci pôsobilo viacero kňazov Od 1. júla 1951 Edmund Peter Bárdoš, správca farnosti Habovka, pod ktorú patril aj Zuberec. Medzi rokmi 1993-1997 František Reguly, správca farnosti Habovka. Spolu s Edmundom Petrom Bárdošom sa zasadzovali aby Zuberec bol samostatnou farnosťou . Od roku 1998 do roku 1999 Pavol Slotka. Od roku 1999 Vladimír Klein . Od 1. septembra 2008 do roku 2014 Marián Dopater . Od roku 2014 Vladimír Bolibruch .

Múzeum oravskej dediny

• Založené bolo v roku 1967, keď bol 24. septembra položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku 1975.

Iné pamiatky

Na území obce je postavených 14 historických krížov.

Občianska vybavenosť

V Zuberci pôsobí Kongregácia Milosrdných sestier Svätého kríža. 7. januára 1990 zahájili činnosť na žiadosť správcu farnosti .

Turizmus

Turistika

Výhodná poloha v blízkosti Západných Tatier a Skorušinských vrchov predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä Roháčska dolina so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie.

Turistické trasy

• turistická trasa: Zuberec – Ťatliakova chata
• turistická trasa: Habovka – Zuberec – sedlo Prieková (Skorušinské vrchy)
• turistická trasa: chata Zverovka – vrch Brestová (1 902 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
• turistická trasa: Adamcuľa – Roháčske plesá
• turistická trasa: Zuberec – horáreň Biela skala
• turistická trasa: Brestová – vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy)
• turistická trasa: Zverovka – sedlo pod Osobitou – vrch Lúčna
• turistická trasa: rázc. v Smutnej doline – Roháčske plesá – Baníkovské sedlo (2 045 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
• turistická trasa: Zuberec – sedlo Pálenica (1 570 m n. m., hlavný hrebeň Západných Tatier)
• turistická trasa: Brestová – Habovka
• turistická trasa: Zverovka – vrch Rákoň

Lyžiarske strediská

• Zuberec – Janovky
• Zuberec – Milotín

V osade Zverovka:

• Zverovka – Spálená

Podujatia

• Ples horskej služby, Zuberec (v januári )
• Rodinný batôžkový ples (ples farnosti Zuberec začiatok februára)
• Memoriál Jána Matláka (skialpinistický výstup na Pálenicu, od roku 2015, vo februári)
• Prechod na bežkách okolo Zuberca (vo februári)
• Zuberská Foršta (od roku 2010, vo februári alebo marci )
• Lyžiarske preteky O Goralský Klobúčik (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní od roku 1974, koniec marca alebo začiatok apríla)
• Roháčsky triatlon
• Cena Janoviek (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome)
• Cena Milotína (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome)
• Výstup na Osobitú
• Výstup na Sivý vrch (v júni)
• Sviatok Hôr (na začiatku júla) prvý ročník sa uskutočnil v roku 1938
• Podroháčske folklórne slávnosti (od vzniku v roku 1975 každoročne v auguste)
• Oživené oravské remeslá (Múzeum oravskej dediny od roku 1991 v aguste spolu s Podroháčskymi folklórnimy slávnosťami )
• Deň sv. Huberta (v auguste)
• Zuberský triatlon zdravia (od roku 1997, v auguste )
• Výstup a sv. omša na Lúčnej (v septembri)
• Od baču syra, od gazdinej koláča (Múzeum oravskej dediny)
• WSA Eurocup Zuberec (preteky psích záprahov)
• Zuberské vianočné trhy (v decembri)
• Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu (v decembri)
• Oravaman triathlon

Osobnosti

• Jur Bajči (* 1860 – † 1916), ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz
• Andrej Bážik (* 1866 – † 1934), kňaz a ľudovýchovný spisovateľ
• Alexius Demian, lesník
• Jozef Prč, horár
• Anton Kocian st., horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe)
• Cyril Harmata-Milotínsky (* 1922 – † 1970), kňaz, náboženský básnik

Literatúra

• KUCHTIAK, Ignác; MAŤKULIAK, Karol (fotografie). Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca. Zuberec : Obecný úrad, 1996. 100 s.
• Jurina, Ján, Hučala, Emanuel, Bárta, Vladimír: Roháče, AB ART press, 1998, podtitul - Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr, ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková .
• Matysová, Cecília a kol.(Dúbravcová, Zuzana, Žuffa, Vladimír): Zuberec. Monografia obce, 2011, Obec Zuberec .
• Svetlo a tiene Roháčov, 2018, Georg Žilina

Galéria

• 
  Zimný Zuberec a pohľad na Osobitú
• 
  Masív Osobitej
• 
  Kostol sv. Vendelína v obci
• 
  Múzeum oravskej dediny, kostol sv. Alžbety zo Zábrežia
• 
  Koliba Josu v Zuberci
• 
  Potraviny, teraz mäsna v Zuberci.

Pozri aj

• Habovka
• Roháče

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuberec

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Erb a vlajka obce
• Oficiálne stránky na Facebook-u
• Zuberec na portáli firehousepl-sk.eu^{[nefunkčný odkaz]}