Írsko

O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).

Írsko
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Amhrán na bhFiann (Pieseň vojaka)
Miestny názov
• dlhý	ír. Poblacht na hÉireann angl. Republic of Ireland (podľa ústavy niet dlhého názvu)
• krátky	ír. Éire angl. Ireland
Hlavné mesto	Dublin (ír. Baile Átha Cliath) 53°21′ s.š. 6°16′ z.d.
Najväčšie mesto	Dublin
Úradné jazyky	írčina, angličtina
Regionálne jazyky	dialekty írčiny Gaeltacht (Ulster, Connacht a Munster), Shelta (irish travellers), škótčina
Demonym	Ír, Írka
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	parlamentná republika Michael D. Higgins Leo Varadkar
Vznik	21. január 1919 6. december 1922 (uznaná Spojeným kráľovstvom)
Susedia	Severné Írsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	70 273 km² (118.)   1 390 km² (2 %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (2016)  • hustota (2016)	4 761 865 67,7/km² (142.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 385 mld. $ (42.) 79 925 $ (7.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,923 (8.) – veľmi vysoký
Mena	euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	ZEČ (UTC) ZELČ (UTC+1)
Medzinárodný kód	IRL / IE
Medzinárodná poznávacia značka	IRL
Internetová doména	.ie
Smerové telefónne číslo	+353
Gramotnosť: ~100%

Satelitná snímka Írska

Írsko (ír. Éire, angl. Ireland), niekedy Írska republika (ír. Poblacht na hÉireann, angl. Republic of Ireland), je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije viac ako 553-tisíc obyvateľov (údaje z roku 2016). V aglomerácii Dublinu (Greater Dublin) žije až 1 904 806 obyvateľov (2016), čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska.

Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglicko-írskej zmluvy (1922). Írsko tak získalo nezávislosť a vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.

Povrch a charakter územia

Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol vrchu sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.
Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

Flóra a fauna

Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

Dejiny

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.

Z írska pochádzal aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverových cestách.

Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačový priemysel.

Obyvateľstvo

Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie – hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska – sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írsku je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.

Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írsko radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov – 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou – 33 tis. ročne).

V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.

Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.

Etnické zloženie obyvateľstva

Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 2 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistanci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

Náboženské vyznanie	Počet (2011)	%
Rímokatolíci	3 861 335	84.16
Írska cirkev (anglikánska)	129 039	2.81
Pravoslávna cirkev	45 223	0.99
Presbyteriáni	24 600	0.54
Apoštolská cirkev	14 043	0.31
Metodisti	6 842	0.15
Svedkovia jehovovi	6 149	0.13
bez vyznania	269 811	5.88

Najväčšie mestá

• Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)
• Cork – 123 000 obyvateľov
• Galway – 71 000 obyvateľov
• Limerick – 52 000 obyvateľov
• Waterford – 46 000 obyvateľov

Administratívne členenie

Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (jeho väčšina dnes leží v Severnom Írsku) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev. V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dún Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.

Hospodárstvo

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.

Zaujímavosti

• To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
• V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu, ako v samotnej krajine.
• Deň 17. marec (angl. Saint Patrick's Day, slov. Deň svätého Patrika) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

Pozri aj

• írska hudba
• írsky tanec
• írska whiskey

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Írsko
• Wikislovník ponúka heslo Írsko

Externé odkazy

• Oficiálne stránky Írska