Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Bitka pri Stiklestade: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
d pridaná Kategória:Bitky v 1030 pomocou použitia HotCat
 
(40 medziľahlých úprav od 27 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Bitka |
{{battlebox|
názov_bitky=Bitka pri Stiklestade|
|konflikt=Bitka pri Stiklestade
|súčasť=Nástupnickych bojov v Nórsku počas [[dynastia Hårfagre|dynastie Hårfagre]]|
Obrázok=Stiklestad.jpg|
|obrázok= Stiklestad.jpeg
Popis=Bitka pri Stiklestade|
|text k obr= Bitka pri Stiklestade
⚫
Výsledok=Olafova porážka|
|dátum= [[29. júl]] [[1030]]
⚫
bojujúca strana 1=[[Olaf Haraldsson]] † a prívrženci|
|miesto= Stiklestad vo [[Verdal]]e ([[Nord-Trøndelag]])
⚫
bojujúca strana 2=Nórsky pohanský ľud, dánski spojenci|
|casus=
veliteľ1=[[Olaf Haraldsson]]|
|územie=
veliteľ2=[[Knut Veľký]]|}}
⚫
|výsledok= Olafova porážka
⚫
|protivník1= [[Olaf II. (Nórsko)|Olaf Haraldsson]] † a prívrženci
⚫
|protivník2= Nórsky pohanský ľud, dánski spojenci
|velitel1= [[Olaf II. (Nórsko)|Olaf Haraldsson]]
|velitel2= Hårek fra Tjøtta<br />Tore Hund<br />Kalv Arneson
|sila1= 3600 mužov
|sila2= 7000 mužov
|straty1=neznáme
|straty2=neznáme
}}
'''Bitka pri Stiklestade''' je najslávnejšia bitka ktorá sa kedy odohrala na [[Nórsko|nórskej]] pôde. Stretlo sa tu kresťanské vojsko [[Olaf II. (Nórsko)|Olafa Haraldssona]] a vojsko nórskych pohanov a ľudí, ktorí mali pocit že bránia staré práva. Hoci skončila porážkou kresťanov, predstavuje významný medzník pri šírení kresťanstva v Nórsku.


== Predohra ==
[[no:Slaget ved Stiklestad]]
Do roku [[1015]] vládli v Nórsku ako vazali dánskeho kráľa synovia [[jarl]]a [[Earl Håkon|Håkona]]. A to až do chvíle než do krajiny dorazil bývalý [[Viking]] z rodu [[Yngling]]ov Olaf Haraldsson (svätý Olaf). Olaf bol už pokrstený a vzal si za cieľ obrátiť krajinu na [[kresťanstvo]] a vykynožiť v nej pohanstvo.

Postupne sa prebil k moci a jeho metódy či už na ceste ku zvrchovanosti alebo pri presadzovaní kresťanstva boli rovnako kruté ako u jeho menovca [[Olaf I. (Nórsko)|Olafa Tryggveson]]a. Tým si proti sebe popudil nielen pohanov, lež ozval sa aj nejeden kresťan.

Títo našli pomoc u [[Knut Veľký|Knuta Veľkého]] a Olaf bol nútený utiecť do Ruska. Tam roku 1030 zhromaždil vojsko. Keďže doň odmietol prijať nepokrstených, bolo menšie ako by bolo vhodné, ale Olaf veril v [[Boh|Božiu]] pomoc.

== Bitka ==
Ráno pred začiatkom bitky si Olaf na hodinu pospal. Počas spánku mal sen, že kráča po rebríku do neba. Toľko vraví legenda.

Nakoniec bol Olaf v bitke zabitý a skonal opretý o veľký balvan trčiaci zo zeme, okolo ktorého sa zhromaždili jeho verní.

== Epilóg ==
Po bitke sa sedliacke vojsko rozišlo späť do svojich domovov a vládu v Nórsku prevzal Knut Veľký. Olaf bol svojimi protivníkmi náležite pochovaný. Neskôr pod Knutovou krutovládou Nóri oľutovali svoj čin a zabudnúc na Olafovu krutosť začali ho spomínať ako dobrého vladára. Krajinou sa začali šíriť chýry o zázrakoch v spojitosti s jeho telesnými pozostatkami a mnoho ľudí sa začalo obávať, že zabili svätca. A stalo sa čosi nevídané - Nóri, ktorí po storočia tvrdohlavo odolávali obracaniu na kresťanstvo - začali putovať k [[trondheim]]skej katedrále, obracajúc sa húfne na vieru. Neskôr priviedli späť z Ruska Olafovho syna Magnusa a ustanovili ho kráľom.

== Pamätník ==
Na mieste bitky, presnejšie kameňa o ktorý sa umierajúci Olaf opieral, bol postavený kostol, pričom kameň samotný je súčasťou oltára.<ref>{{citácia elektronického dokumentu
|url=https://kirkesok.no/
|titul=Kirkesøk - Kirkebyggdatabasen
|dátum prístupu=2020-02-23
|jazyk=no}}</ref>

Na mieste bitky sa každoročne okolo 29. júla hrá divadelná hra ''Svätý Olaf'' (''Spelet om Heilag Olav''), ktorú dodnes uvidelo neuveriteľných 600-tisíc návštevníkov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu
|autor=Helene Solheim
|url=https://www.nrk.no/trondelag/kutt-i-spelet-om-heilag-olav-_-blir-truleg-arrangert-annakvart-ar-1.14750645
|titul=Kutt i Spelet om Heilag Olav – blir truleg arrangert annakvart år
|hrsg=NRK
|dátum vydania=2019-10-21
|dátum prístupu=2020-02-23
|jazyk=no}}</ref>

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://snl.no/Slaget_på_Stiklestad Slaget på Stiklestad]


[[Kategória:Dejiny Nórska]]
[[Kategória:Bitky v Nórsku]]
[[Kategória:Bitky v 1030]]

Aktuálna revízia z 18:56, 8. december 2023

Bitka pri Stiklestade
Súčasť Nástupnickych bojov v Nórsku počas dynastie Hårfagre

Bitka pri Stiklestade
Dátum 29. júl 1030
Miesto Stiklestad vo Verdale (Nord-Trøndelag)
Výsledok Olafova porážka
Protivníci
Olaf Haraldsson † a prívrženci Nórsky pohanský ľud, dánski spojenci
Velitelia
Olaf Haraldsson Hårek fra Tjøtta
Tore Hund
Kalv Arneson
Sila
3600 mužov 7000 mužov
Straty
neznáme neznáme

Bitka pri Stiklestade je najslávnejšia bitka ktorá sa kedy odohrala na nórskej pôde. Stretlo sa tu kresťanské vojsko Olafa Haraldssona a vojsko nórskych pohanov a ľudí, ktorí mali pocit že bránia staré práva. Hoci skončila porážkou kresťanov, predstavuje významný medzník pri šírení kresťanstva v Nórsku.

Predohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1015 vládli v Nórsku ako vazali dánskeho kráľa synovia jarla Håkona. A to až do chvíle než do krajiny dorazil bývalý Viking z rodu Ynglingov Olaf Haraldsson (svätý Olaf). Olaf bol už pokrstený a vzal si za cieľ obrátiť krajinu na kresťanstvo a vykynožiť v nej pohanstvo.

Postupne sa prebil k moci a jeho metódy či už na ceste ku zvrchovanosti alebo pri presadzovaní kresťanstva boli rovnako kruté ako u jeho menovca Olafa Tryggvesona. Tým si proti sebe popudil nielen pohanov, lež ozval sa aj nejeden kresťan.

Títo našli pomoc u Knuta Veľkého a Olaf bol nútený utiecť do Ruska. Tam roku 1030 zhromaždil vojsko. Keďže doň odmietol prijať nepokrstených, bolo menšie ako by bolo vhodné, ale Olaf veril v Božiu pomoc.

Bitka

[upraviť | upraviť zdroj]

Ráno pred začiatkom bitky si Olaf na hodinu pospal. Počas spánku mal sen, že kráča po rebríku do neba. Toľko vraví legenda.

Nakoniec bol Olaf v bitke zabitý a skonal opretý o veľký balvan trčiaci zo zeme, okolo ktorého sa zhromaždili jeho verní.

Epilóg

[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke sa sedliacke vojsko rozišlo späť do svojich domovov a vládu v Nórsku prevzal Knut Veľký. Olaf bol svojimi protivníkmi náležite pochovaný. Neskôr pod Knutovou krutovládou Nóri oľutovali svoj čin a zabudnúc na Olafovu krutosť začali ho spomínať ako dobrého vladára. Krajinou sa začali šíriť chýry o zázrakoch v spojitosti s jeho telesnými pozostatkami a mnoho ľudí sa začalo obávať, že zabili svätca. A stalo sa čosi nevídané - Nóri, ktorí po storočia tvrdohlavo odolávali obracaniu na kresťanstvo - začali putovať k trondheimskej katedrále, obracajúc sa húfne na vieru. Neskôr priviedli späť z Ruska Olafovho syna Magnusa a ustanovili ho kráľom.

Pamätník

[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste bitky, presnejšie kameňa o ktorý sa umierajúci Olaf opieral, bol postavený kostol, pričom kameň samotný je súčasťou oltára.[1]

Na mieste bitky sa každoročne okolo 29. júla hrá divadelná hra Svätý Olaf (Spelet om Heilag Olav), ktorú dodnes uvidelo neuveriteľných 600-tisíc návštevníkov.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kirkesøk - Kirkebyggdatabasen [online]. [Cit. 2020-02-23]. Dostupné online. (po nórsky)
  2. ↑ Helene Solheim. Kutt i Spelet om Heilag Olav – blir truleg arrangert annakvart år [online]. 2019-10-21, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online. (po nórsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Stiklestade&oldid=7755237“