Úprava stránky Cnosť

'''Cnosť''' alebo '''čnosť''' ([[grécke jazyky|grécky]] ''αρετη, areté'', [[latinčina|lat.]]''virtus'') je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.

== O cnosti ==
Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je cnosť absolútna mravná zdatnosť alebo duševná zdatnosť (areté) čiže stála vlastnosť alebo stav, ktorým sa človek stáva dobrým a ktorým robí svoj výkon dobrým; cnosť je získaná zdatnosť k dobrému, k mravnému výkonu.

Podľa [[Pierre Gassendi|Gassendiho]] je to rozumom usmerňovaný návyk zachovávania náležitej miery (zlatý stred) v navzájom si odporujúcich vášňach.

Podľa katolicizmu je to trvalá a pevná dispozícia konať dobro.

Podľa [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] je podmienená existenciou morálneho zla.

Podľa [[Platón]]a je to harmónia jednotlivých častí duše. Harmóniou rozumovej duše je múdrosť, srdnatej duše mužnosť, žiadostivej duše striedmosť alebo umiernenosť; cnosť, ktorá dbá, aby v týchto troch dušiach spolu bol náležitý poriadok, je spravodlivosť.

Rozhodujúcou cnosťou v ľudskom živote je [[múdrosť]]. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.

Podľa [[Sokrates|Sokrata]] je to vedenie toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, cnosť sa dá naučiť.

Podľa [[stoicizmus|stoicizmu]] je to schopnosť rozoznať dobré od zlého; vnútorná morálna sila človeka, ktorá mu umožňuje ovládať všetky túžby, vášne a rozumu odporujúce sklony a podriaďovať ich požiadavkám rozumnej ľudskej prirodzenosti.

Existujú tri druhy cností: fyzické cnosti, etické cnosti a logické cnosti. Spomedzi cností sú najcennejšie štyri: múdrosť, udatnosť, umiernenosť a spravodlivosť. Cnosť zaručuje človeku šťastie, poskytuje mu sebauspokojenie, oslobodenie a získanie nezávislosti (apatie). Cnosť je to isté, čo múdrosť.
DAJ SI POZOR ČO PÍŠEŠ!!!

== Kresťanstvo a cnosť ==
V Novom zákone sa tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:

„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)

O týchto troch sa potom v kresťanskej teológii hovorí ako o cnostiach božských alebo teologických, pretože sú darom (milosťou) Božou a prevyšujú prirodzené ľudské schopnosti.

=== Sedem cností ===
[[Sedem cností]] je protipólom [[Sedem hlavných hriechov|siedmich hlavných hriechov]]. Sedem cností: [[pokora]], [[štedrosť]], [[dobroprajnosť]], [[mierumilovnosť]], [[cudnosť]], [[striedmosť]], [[činorodosť]].

=== Tomáš Akvinský ===
[[Tomáš Akvinský]] rozlišuje štyri cnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské, čiže teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.

== Príklady ==
* [[božská cnosť]]
* [[kardinálna cnosť]]
* [[teologická cnosť]]
* [[cudnosť]]
* [[láska]]
* [[miernosť]]
* [[múdrosť]]
* [[nádej]]
* [[odvážnosť]]
* [[pokora]]
* [[rozumnosť]]
* [[sila]]
* [[spravodlivosť]]
* [[viera]]
* [[zmužilosť]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Ctnost}}

== Externé odkazy ==
* [https://katechizmus.sk/cnosti#cnosti Katechizmus Katolíckej cirkvi o čnostiach (katechizmus.sk)] slovensky
* [http://www.vatican.va/archive/ccc_css/archive/catechism/p3s1c1a7.htm Katechizmus katolíckej cirkvi (Vatican.va)] anglicky


[[Kategória:Cnosti| ]]