Cnosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 11:07, 11. november 2022

Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.

O cnosti

Podľa Aristotela je cnosť absolútna mravná zdatnosť alebo duševná zdatnosť (areté) čiže stála vlastnosť alebo stav, ktorým sa človek stáva dobrým a ktorým robí svoj výkon dobrým; cnosť je získaná zdatnosť k dobrému, k mravnému výkonu.

Podľa Gassendiho je to rozumom usmerňovaný návyk zachovávania náležitej miery (zlatý stred) v navzájom si odporujúcich vášňach.

Podľa katolicizmu je to trvalá a pevná dispozícia konať dobro.

Podľa Leibniza je podmienená existenciou morálneho zla.

Podľa Platóna je to harmónia jednotlivých častí duše. Harmóniou rozumovej duše je múdrosť, srdnatej duše mužnosť, žiadostivej duše striedmosť alebo umiernenosť; cnosť, ktorá dbá, aby v týchto troch dušiach spolu bol náležitý poriadok, je spravodlivosť.

Rozhodujúcou cnosťou v ľudskom živote je múdrosť. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.

Podľa Sokrata je to vedenie toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, cnosť sa dá naučiť.

Podľa stoicizmu je to schopnosť rozoznať dobré od zlého; vnútorná morálna sila človeka, ktorá mu umožňuje ovládať všetky túžby, vášne a rozumu odporujúce sklony a podriaďovať ich požiadavkám rozumnej ľudskej prirodzenosti.

Existujú tri druhy cností: fyzické cnosti, etické cnosti a logické cnosti. Spomedzi cností sú najcennejšie štyri: múdrosť, udatnosť, umiernenosť a spravodlivosť. Cnosť zaručuje človeku šťastie, poskytuje mu sebauspokojenie, oslobodenie a získanie nezávislosti (apatie). Cnosť je to isté, čo múdrosť.

Kresťanstvo a cnosť

V Novom zákone sa tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:

„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)

O týchto troch sa potom v kresťanskej teológii hovorí ako o cnostiach božských alebo teologických, pretože sú darom (milosťou) Božou a prevyšujú prirodzené ľudské schopnosti.

Sedem cností

Sedem cností je protipólom siedmich hlavných hriechov. Sedem cností: pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť.

Tomáš Akvinský

Tomáš Akvinský rozlišuje štyri cnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské, čiže teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.

Príklady

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cnosť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Cnosť

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ctnost na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy

Katechizmus Katolíckej cirkvi o čnostiach (katechizmus.sk) slovensky
Katechizmus katolíckej cirkvi (Vatican.va) anglicky

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Cnosť''' alebo '''čnosť''' ([[gréčtina|grécky]] ''αρετη, areté'', [[latinčina|lat.]]''virtus'') je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
+'''Cnosť''' alebo '''čnosť''' ([[grécke jazyky|grécky]] ''αρετη, areté'', [[latinčina|lat.]]''virtus'') je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
 == O cnosti ==
@@ Riadok 8: / Riadok 8: @@
 Podľa katolicizmu je to trvalá a pevná dispozícia konať dobro.
-Podľa [[Leibniz]]a je podmienená existenciou morálneho zla.
+Podľa [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] je podmienená existenciou morálneho zla.
 Podľa [[Platón]]a je to harmónia jednotlivých častí duše. Harmóniou rozumovej duše je múdrosť, srdnatej duše mužnosť, žiadostivej duše striedmosť alebo umiernenosť; cnosť, ktorá dbá, aby v týchto troch dušiach spolu bol náležitý poriadok, je spravodlivosť.
-Rozhodujúcou cnosťou v ľudskom živote je múdrosť. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.
+Rozhodujúcou cnosťou v ľudskom živote je [[múdrosť]]. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.
 Podľa [[Sokrates|Sokrata]] je to vedenie toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, cnosť sa dá naučiť.
@@ Riadok 21: / Riadok 21: @@
 == Kresťanstvo a cnosť ==
-V Novom zákone se tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:
+V Novom zákone sa tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:
 „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)
@@ Riadok 31: / Riadok 31: @@
 === Tomáš Akvinský ===
-[[Tomáš Akvinský]] rozlišuje štyri čnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské čili teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.
+[[Tomáš Akvinský]] rozlišuje štyri cnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské, čiže teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.
 == Príklady ==
@@ Riadok 57: / Riadok 57: @@
 == Externé odkazy ==
+* [https://katechizmus.sk/cnosti#cnosti Katechizmus Katolíckej cirkvi o čnostiach (katechizmus.sk)] slovensky
-* [http://www.vatican.va/archive/ccc_css/archive/catechism/p3s1c1a7.htm Vatican.va] anglicky
+* [http://www.vatican.va/archive/ccc_css/archive/catechism/p3s1c1a7.htm Katechizmus katolíckej cirkvi (Vatican.va)] anglicky
-[[Kategória:Cnosti| ]]
+[[Kategória:Cnosti| ]]
-[[ar:فضيلة]]
-[[az:Fəzilətlər]]
-[[bs:Vrlina]]
-[[ca:Virtut]]
-[[chr:ᎾᏍᎦᏅᎾ]]
-[[cs:Ctnost]]
-[[da:Dyd]]
-[[de:Tugend]]
-[[el:Αρετή (φιλοσοφία)]]
-[[en:Virtue]]
-[[eo:Virto]]
-[[es:Virtud]]
-[[et:Voorus]]
-[[fi:Hyve]]
-[[fr:Vertu]]
-[[hi:गुण]]
-[[hr:Vrlina]]
-[[hsb:Dobry počink]]
-[[ia:Virtute]]
-[[is:Dygð]]
-[[it:Virtù]]
-[[ja:徳]]
-[[kn:ಸುಶೀಲತೆ]]
-[[ko:덕]]
-[[la:Virtus]]
-[[ms:Nilai murni]]
-[[nl:Deugd]]
-[[nn:Dyd]]
-[[no:Dyd]]
-[[pl:Cnota]]
-[[pt:Virtude]]
-[[ru:Добродетель]]
-[[sh:Vrlina]]
-[[simple:Virtue]]
-[[sq:Virtyti]]
-[[sr:Врлина]]
-[[sv:Dygd]]
-[[sw:Adili]]
-[[ta:நல்லொழுக்கம்]]
-[[th:คุณธรรม]]
-[[tr:Erdem]]
-[[uk:Чеснота]]
-[[yi:מעלות]]
-[[zh:美德]]