Collège de France

Okrasný štít Collège de France

Nádvorie Collège de France

Collège de France je výskumný ústav v Paríži v 5. obvode na Rue Saint-Jacques a Rue des Écoles v budove vedľa Sorbonny.

Patrí medzi prestížne verejnoprávne výskumno-vzdelávacie inštitúcie nazývané Grands établissements (slov. približne Významné ustanovizne). Vznikla v roku 1530 ako alternatíva k Sorbonne. Collège de France usporiadava aj prednášky, ktoré sú bezplatne prístupné verejnosti.

Opis

Collège de France je zvláštna inštitúcia: jej oficiálnym poslaním je „učiť vedomosti, ktoré práve vznikajú“ (Enseigner le savoir en train de se faire), moderne povedané spájať bádanie a výuku. Má 54 profesorských miest, rozdelených do piatich oblastí:

• matematika,
• fyzika,
• ostatné prírodné vedy vrátane medicíny,
• spoločenské vedy,
• história, jazyky a literatúry.

Collège de France usporiadava pravidelné prednášky, prístupné verejnosti, nemá však žiadnych zapísaných študentov, žiadne študijné odbory a neudeľuje žiadne tituly. Väčšina, ale nie všetci profesori sú Francúzi, dve miesta sa obsadzujú hosťujúcimi profesormi. Keď sa nejaké miesto uvolní, rozhodujú profesori o tom, kto na ne má byť povolaný. Profesúra na Collège de France je vo Francúzsku bez diskusie vrcholom vedeckej kariéry.

História

Roku 1530 založil kráľ František I. podľa rady svojho knihovníka, humanistu Guillaumea Budého, „Kráľovské kolégium“ alebo tiež „Kolégium troch jazykov“, pretože sa tu spočiatku vyučovala gréčtina, hebrejčina a latinčina. Profesori boli hmotne zaistení, neskôr sa k oborom pridalo právo, matematika a medicína. Po revolúcii v 1789 sa kolégium premenovalo na „Národné kolégium“ a od roku 1870 na Collège de France. Jej heslom od založenia je „Učí všetko“ (Docet omnia).

Slávni profesori

Medzi profesormi na Collège de France boli a sú taktiež nasledujúci:

Raymond Aron, sociológ a filozof Émile Benveniste, jazykovedec Henri Bergson, filozof a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Claude Bernard, fyziológ, Marcellin Berthelot, chemik, Yves Bonnefoy, surrealistický básnik, Pierre Boulez, hudobný skladateľ, Pierre Bourdieu, sociológ, Fernando Henrique Cardoso, brazílsky sociológ a politik, Jean-François Champollion, egyptológ, ktorý rozlúštil hieroglyfické písmo, Georges Cuvier, biológ, Jacques-Arsène d'Arsonval, fyzik, Pierre-Gilles de Gennes, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku tekutých kryštálov, Stanislas Dehaene, neurovedec, Lucien Febvre, historik zo „Školy análov“ Michel Foucault, filozof, Ferdinand André Fouqué, geológ, Pierre Janet, psychiater a psychológ,

Frédéric Joliot-Curie, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, René Théophile Hyacinthe Laënnec, lekár, vynálezca stetoskopu, Paul Langevin, fyzik, Emmanuel Le Roy Ladurie, historik, Claude Lévi-Strauss, etnológ a antropológ Henri Maspéro, orientalista a sinológ, Jules Michelet, historik Adam Mickiewicz, poľský spisovateľ a revolucionár, Jacques Lucien Monod, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, Guillaume Postel, renesančný matematik, kartograf a lingvista, Edgar Quinet, historik, Henri Victor Regnault, fyzik a chemik, Louis Robert, historik a archeológ, Jean-Pierre Serre, matematik a topológ, Paul Valéry, básnik a spisovateľ, Francois Vatable, učiteľ hebrejčiny na pôvodnom Kráľovskom kolégiu, Jean-Pierre Vernant, klasický filológ, historik a filozof, Paul Veyne, historik starého Ríma

Externé odkazy

• Oficiálna stránka

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku College de France na českej Wikipédii.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Francúzsky portál