Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami
oprava nepresnosti |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Pôvodne volili cisára všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku [[1356]] formálne spísal cisár [[Karol IV. (SRR)|Karol IV.]] svojou Zlatou bulou. Týchto sedem je: |
Pôvodne volili cisára všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku [[1356]] formálne spísal cisár [[Karol IV. (SRR)|Karol IV.]] svojou Zlatou bulou. Týchto sedem je: |
||
* traja duchovní: |
* traja duchovní: |
||
** arcibiskup kolínsky ( |
** arcibiskup kolínsky (arcikancelár v Itálii, dnešnom Taliansku) |
||
** arcibiskup mohučský (arcikancelár pre |
** arcibiskup mohučský (arcikancelár pre nemecké časti ríše) |
||
** arcibiskup trevírsky (v dnešnom Burgundsku) |
** arcibiskup trevírsky (v dnešnom Burgundsku) |
||
* štyria svetskí: |
* štyria svetskí: |
||
Verzia z 16:19, 3. november 2011
Kurfirst (z nem. „voliace knieža“: küren= voliť + Fürst = knieža) alebo zriedkavo knieža voliteľ či knieža volič bolo ríšske knieža s právom voliť cisára rímskonemeckej ríše. Pôvod tejto funkcie nie je úplne jasný. Prvý krát sa kurfirsti spomínajú pri voľbe Alfonza X. Múdreho a Richarda Cornwallského v 13. storočí.
Pôvodne volili cisára všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice 13. storočia sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku 1356 formálne spísal cisár Karol IV. svojou Zlatou bulou. Týchto sedem je:
- traja duchovní:
- arcibiskup kolínsky (arcikancelár v Itálii, dnešnom Taliansku)
- arcibiskup mohučský (arcikancelár pre nemecké časti ríše)
- arcibiskup trevírsky (v dnešnom Burgundsku)
- štyria svetskí:
- kráľ český (arcičašník)
- vojvoda saský (arcimaršálik)
- markgróf brandenburský (arcikomorník)
- falcgróf rýnsky (arcistolník, truchsas)
Predsedal im arcibiskup mohučský, ktorý mal právo korunovať kráľa. Zástupcom predsedu bol vojvoda saský.
Počet a členstvo sa v histórii viackrát menil. V roku 1620 bol Fridrich V. Falcký zbavený hodnosti kurfirsta a tá bola daná vojvodovi bavorskému, no po vestfálskom mieri v roku 1648 bolo kurfirstvo Falcku vrátené, čím stúpol počet voličov na osem. Ako deviaty kurfirst pribudol v roku 1692 vojvoda brunšvicko-lüneburský (Braunschweig-Lüneburg) v Hannoveri. Na osem členov klesol zbor kurfirstov v roku 1777 vymretím priamej línie bavorských Wittelsbachovcov, keď bavorské a rýnske elektorstvo bolo spojené v osobe Karla Theodora zo Sulzbachu.
Po mieri v Luneville v roku 1801 za napoleónskych vojen boli duchovné kniežatstvá na lavom brehu Rýna (Kolín a Trevír) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku 1803 bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku 1805 bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol 6. augusta 1806, keď sa František II. zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol Fridrich Wilhelm II. hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku 1866 Pruskom, ktorý zomrel v roku 1875. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurfirst