Digitálna fotografia

Digitálna fotografia, na rozdiel od filmovej fotografie, používa elektronické zariadenia na zachytenie statického obrazu a následné obrázkov v binárnej forme. Toto uľahčuje ich úpravu na osobných počítačoch a taktiež schopnosť okamžite vidieť nasnímané obrázky vo fotoaparáte a prípadne vymazať tie nevydarené.

Digitálne fotoaparáty už predstihli v predaji filmové fotoaparáty a zahŕňajú funkcie, ktoré na filmových fotoaparátoch neexistujú, ako napríklad schopnosť nahrávať video alebo zvuk, prípadne na nich vykonávať rôzne zmeny a používať efekty, ktoré pri klasickej fotografii na film boli a stále sú nemysliteľné. V súčasnosti aj mnohé ďalšie zariadenia, ako napríklad mobilné telefóny, tablety, hybridné hodinky či multimediálne okuliare (Google Glass) už tiež zahŕňajú možnosť snímať obraz.

Princíp funkcie

Cez optickú sústavu šošoviek je svetlo zaznamenávaného obrazu privedené na obrazový senzor (alebo aj obrazový snímací čip), ktorý pracuje na fotoelektrickom princípe. Dopadnuté svetlo vygeneruje elektrický náboj, ktorý je následne spracovaný v obrazovom procesore. Ten na základe informácií ako je luminozita a chromatická informácia pomocou vnútorného algoritmu vypočíta výsledný surový obraz a odošle na uloženie do digitálnej pamäti.

Senzory

Existujú dva hlavné typy senzorov: CCD - starší a jednoduchší typ obrazového senzora. Kvôli vzrastajúcim nárokom na rozmery a funkcie je jeho používanie v moderných zariadeniach na ústupe a je stále viac nahradzovaný CMOS senzormi ako napr. APS.

Prenos a ukladanie nasnímaných dát

Nasnímaný obraz sa podľa typu zariadenia a účelu použitia prenáša na diaľku prostredníctvom kábla, bezdrôtovo alebo ukladá priamo na flash pamäť vnútri zariadenia.

Prakticky všetky digitálne fotoaparáty v súčasnosti používajú flash pamäte bez pohyblivých častí, ale v skorých digitálnych fotoaparátoch, ako napríklad Sony Mavica, sa na ukladanie nafotených snímok používali aj 3.5" diskety alebo v neskorších verziách aj 8 cm nahrávateľné CD-R médiá.

Typy použitia

Digitálna fotografia ako záznam statického obrazu je kvôli prudkému technologickému pokroku na ústupe, ale ešte stále má svoje nezastupiteľné miesto v mnohých oblastiach použitia, najmä tam, kde je nutný trvalý alebo okamžitý obrazový záznam, pričom prenos či úschova plynulého videozáznamu nie je z mnohých dôvodov možný alebo vhodný, prípadne žiadúci. Najčastejším dôvodom je to, že trvalý prenos alebo záznam pohyblivého obrazu má nepomerne vyššie nároky na prenosovú sústavu, prípadne na kapacitu záznamového média. Taktiež kladie vyššie nároky na spotrebu elektrickej energie, čo je v prípade niektorých mobilných zariadení, bez možnosti pripojenia na elektrickú prenosovú sústavu významný faktor. Okrem klasických digitálnych fotoaparátov na osobné alebo profesionálne použitie, existujú aj menej známe spôsoby využitia digitálnej fotografie v súčasnosti:

bezpečnostné kamerové systémy. Obrazový záznam musí byť nezriedka typu "non-stop" (trvale vo dne aj v noci), ale pre schopnosť analýzy zaznamenanej situácie/osoby sa nevyžaduje záznam plynulého pohyblivého obrazu (videa). Preto sa podľa typu situácie napríklad zaznamenáva plynulá a nepretržitá sekvencia statických fotografií, pri rýchlosti kolísajúcej medzi 5 obrázkami za sekundu až po 1 obrázok každých 5 sekúnd. Medzi najčastejšie použitia patrí záznam z nestrážených objektov alebo priestranstiev, zastávok hromadnej dopravy, staničných priestorov, letiskové haly, bezpečnostný záznam osôb používajúcich bankomaty, v kritických priestoroch a pod.

fotopasce. Skryté alebo autonómne zariadenia, slúžiace aj pre bezpečnostné účely, resp. odhaľovanie trestnej činnosti. Často sa tiež používajú v oblasti prírodných vied, geológii či zoológii na záznam pohybu zveri, ľudí, prírodných aktivít.^[1] Zariadenie je nezriedka zamaskované kamuflážou a nečinné až do chvíle, keď nastane situácia, pre ktorú bolo zariadenie namontované. Pohyb človeka alebo zvieraťa a ich vstup do zorného poľa fotoaparátu je detegovaný pomocou senzoru, ktorý aktivuje spúšť a záznam. Ten sa priebežne kontroluje a archivuje pracovníkmi a obsluhou daného zariadenia. V súčinnosti so seizmickými detektormi slúžia fotopasce aj na zachytenie prebudenej aktivity či výbuchov sopiek, gejzírov, prameňov, prírodných katastrof v rizikových oblastiach (požiare, lavíny) a pod.^[2]

time-lapse záznam (Časozberný záznam). Jedná sa o druh záznamu, ktorý je určitou kombináciou fotopasce a kamerového systému. Základom je prispôsobený fotoaparát alebo podobné zariadenie, ktoré trvale, často aj po dobu niekoľko rokov, zaznamenáva určitú aktivitu určitej oblasti. Rýchlosť zaznamenávaných fotografií sa líši podľa druhu použitia, od cca jednej snímky každú sekundu, až po jednu snímku za niekoľko desiatok minút či hodín. Záznam sa ukladá buď vo forme série fotografií, alebo plynulého videozáznamu. Tento záznam sa buď prenáša na vzdialené miesto uloženia, alebo ukladá na veľkokapacitnú internú pamäť a priebežne spracúvava. Time-lapse znamená časovú komprimáciu, resp. zrýchlený záznam, kde je napr. v priebehu minúty videozáznamu zachytená aktivita, ktorá prebiehala v reálnom čase celé hodiny, dni, prípadne aj dlhšie.Toto slúži zväčša na zachytenie udalostí alebo zmien, ktoré sú voľným okom nepostrehnuteľné, ale dokazujú určité vážne zmeny - napr. biologické, geologické, geotermálne, sopečné, zmeny spôsobené ľudskou činnosťou apod.

Bežné rozlíšenia

Bežné rozlíšenia fotografií. V kolónke fotoaparát sú uvedené fotoaparáty, ktoré dosahujú túto veľkosť pri ich maxime.

Šírka	Výška	Pomer strán obrazu	Skutočný počet pixelov	Megapixelov	Fotoaparáty
320	240	4:3	76 800	0,1
640	480	4:3	307 200	0,3
800	600	4:3	480 000	0,5
1 280	960	4:3	1 228 800	1
1 600	1 200	4:3	1 920 000	2
2 048	1 536	4:3	3 145 728	3
2 272	1 704	4:3	3 871 488	4
2 464	1 648	3:2	4 060 672	4,1	Canon 1D
2 816	2 112	4:3	5 947 392	6
3 008	2 000	3:2	6 016 000	6	Nikon D40
3 072	2 048	3:2	6 291 456	6,3	Canon 300D, Canon 10D
3 504	2 336	3:2	8 185 344	8,2	Canon 30D, Canon 1D II, Canon 1D II N
3 888	2 592	3:2	10 077 696	10,1	Canon 400D
4 064	2 704	3:2	10 989 056	11	Canon 1Ds
4 368	2 912	3:2	12 719 616	12,8	Canon 5D
4 992	3 328	3:2	16 613 376	16,6	Canon 1Ds II
6 048	4 032	3:2, aj 16:9	24 385 536	24,6	Sony Alpha 900
-	-	3:2	variabilné	max. 200, podľa režimu	Hasselblad H5D

Pozri aj

Referencie

↑ http://worldwildlife.org/initiatives/camera-traps
↑ Swann, D. E., Kawanishi, K., Palmer, J. (2010) Evaluating Types and Features of Camera Traps in Ecological Studies: A Guide for Researchers. In: O'Connell, A. F., Nichols, J. D., Karanth, U. K. (Eds.) 2010. Camera Traps in Animal Ecology: Methods and Analyses. Springer, Tokyo, Dordrecht, London, Heidelberg, New York. ISBN 4-431-99494-7. Pages 27–43.

Externé odkazy

(po anglicky)

Digital Photography reviews & shots Archivované 2014-05-20 na Wayback Machine
Professional photography news, tutorials, SLR reviews Archivované 2008-07-08 na Wayback Machine
Digital photography tutorials
Digital Photography FAQ
Rotating line cameras (8.3M PDF)
National Geographic Adventure Mag.: Q & A with Photographer Jim Brandenburg
Digital vs. film: One photographer's experience Archivované 2007-02-09 na Wayback Machine
Close-up insect photography with the Nikon Coolpix
Information about hidden data in digital photographs
Digital Photojournalism [1] examined by top photojournalists in a multimedia website.
Digital vs film

Tento článok týkajúci sa fotografovania je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] ttp://worldwildlife.org/initiatives/camera-traps

[swann10-2] Swann, D. E., Kawanishi, K., Palmer, J. (2010) Evaluating Types and Features of Camera Traps in Ecological Studies: A Guide for Researchers. In: O'Connell, A. F., Nichols, J. D., Karanth, U. K. (Eds.) 2010. Camera Traps in Animal Ecology: Methods and Analyses. Springer, Tokyo, Dordrecht, London, Heidelberg, New York. ISBN 4-431-99494-7. Pages 27–43.

[1]

[2]