Fundação Iberê Camargo
Fundação Iberê Camargo je budova v brazílskom meste Porto Alegre s viacerými prevádzkami: kultúrne centrum, trvalá expozícia venovaná brazílskemu maliarovi Iberê Camargo a kaviareň. Autorom je portugalský architekt Álvaro Siza Vieira. Stavba bola realizovaná v rokoch 2003 až 2008.
Situácia a širšie vzťahy
[upraviť | upraviť zdroj]Stavba stojí na Avenida Padre Cacique na pozemku vytesanom do svahu u rieky Rio Guaíba. Budova je z jednej strany obklopená vzrastlou zeleňou vo svahovitom teréne a z druhej strany sa nachádza rieka. Jej poloha je veľmi premyslená : pri vstupe sa Vám ponúka panoramatický výhľad na mesto a počas prehliadky sa núkajú pečlivo komponované výhľady na okolitú rieku. Samotná hmotá je rozkúskovaná na viacero segmentov , pričom najväčší – veža z bieleho betónu je zdobená troma vystupujúcimi rampami a pri vstupe pôsobí , ako by vás budova chcela objať. Hmotové riešenie a tvarovanie je zdôraznené bielou farbou povrchu, ktorá vytvára hru svetla a tienu.
Dispozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Z hľadiska dispozície je objekt rozdelený na viacero celkov. Podzemné podlažie je určené pre parkovanie (100 parkovacích státí). Taktiež sa tu nachádzajú skladové priestory, technické priestory, viacúčelová sála pre 135 osôb a priestory dokumentačného centra. Na prízemí sa nachádza niekoľko prevádzok : dokumentačné centrum (náväznosť na podzemné parkovanie), kaviareň a obchodík(prístupná aj z podzemných garáží), a najdôležitejšia časť – výstavné priestory (hlavný vstup z 1np). Ďalšie podlažia sú určené len na galerijné účely. Jednotlivé prevádzky sú navzájom nezávislé a súčasne sa vhodne doplňujú.
- Vstup: Ku galérii sa dostávajú návštevníci úzkou cestou ktorá vedie popri skupine jednopodlažných objektov, v ktorých sa nachádzajú doplnkové služby ako kaviareň, papiernictvo a ateliéry. Dlhé priečelie je prerušované malými zapustenými dvormi a svojim jemným rytmom vás priťahuje bližšie ku galerií. Celá hmotovo priestorová koncepcia je navrhnutá tak aby ste boli navádzaný k hlavnému vstupu , kde sa naskytne neopakovateľný pohľad smerom hore pomedzi prstence ochôdzí.
- Vnútorné átrium: Vnútorné átrium je monumentálny priestor cez štyri podlažia. Tvarovanie stien, rámp a plných zábradlí vytvára zaujímavú hru svetlých a tmavých plôch, ktorá je ešte umocnená bielou farbou omietky. Na každom kroku sa človeku naskytne nový pohľad. Priestorová koncepcia výchadza z dvoch princípov : ortogonálne výstavné priestory a zakrivené rampy . Použité materiály sú biela omietka stien a stropov a leštená drevená podlaha.
- Rampy: Tieto tri rampy vychádzajú z hlavnej hmoty budovy a vytvárajú náruč ktorá láka prichádzajúcich návštevníkov. Sú to pomerne tmavé a stiesnené priestory prepájajúce jednotlivé podlažia. To že sú také stiesnené len umocňuje pocit monumentálnosťi pri výstupe z nich do priestoru átria.
- Výstavné priestory: Galerijné priestory sú koncipované racionálne, aj vzhľadom na to že vystavené diela sú zväčša obrazy, ktoré vyžadujú rovné plochy na zavesenie. Práve tieto ortogonálne priestory sú v kontraste so zakrivenými rampami. Osvetlenie je umelé respektíve tlmené denné cez strešné svetlíky. Mobiliár a zariadenie je minimalistické, čo je nevyhnutné aj z hľadiska funkčného využitia. Povrchové úpravy sú totožné s ostatnými priestormi – biela omietka (neutrálny podklad pre výtvarné diela) a leštená drevená podlaha.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fundação Iberê Camargo
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Juan Domingo Santos : The Meaning of Things [A Conversation with Alvaro Siza], časopis El Croquis 140: Alvaro Siza 2001-2008
- http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=13&action=show&id=1709
- http://arcoweb.com.br/arquitetura/arquitetura869.asp Archivované 2009-03-04 na Wayback Machine
- http://www.archdaily.com/2769/fundacion-ibere-camargo-in-porto-alegre-brazil-alvaro-siza/#more-2769
- http://archipelagoes.blogspot.com/
- http://aspirinalight.com/2007/03/29/retomada-a-emissao.php Archivované 2009-01-06 na Wayback Machine
- http://www.sharearchitecture.co.nz/ Archivované 2009-02-04 na Wayback Machine