Niau
| Niau (Fakaau) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°10′16″J 146°21′38″Z / 16,171154°J 146,36055°Z |
| Miestna osada | Tupana |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 8 km |
| Šírka | 7,5 km |
| Rozloha | 57 km² (5 700 ha) |
| - súše | 24 km² (2 400 ha) |
| Obyvateľstvo | 226 (2012) |
| Hustota | 9,42 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo lietadlom |
| Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós |
| - dátum | 12. február 1606 |
| Lagúna | uzatvorená |
| Vstup do lagúny | žiadny |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 | |
| Wikimedia Commons: Niau | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Niau (alebo Fakaau)[1] je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (29 km smerom na severovýchod) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 340 km na juhozápad.
Geografia atolu
[upraviť | upraviť zdroj]Atol má takmer kruhový tvar, najmä jeho lagúna. Má iba 8 km na dĺžku a 7,5 km na šírku. Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez akéhokoľvek spojenia s okolitým oceánom. Preto má podstatne vyššiu salinitu a nezvykle zelenú farbu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,19 km a jej vek sa odhaduje na 56,8 až 59,3 mil. rokov.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Atol pomenoval „La Decena“.[1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 18. júla 1820.[3][4] Atol pomenoval „Greig“.[1]
V 19. storočí, keď sa Niau stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov. Vďaka zachovaniu tropickej vlhkej vegetácie má v rámci Francúzskej Polynézie výnimočný ekosystém.
V súčasnosti je hlavným komunitným centrom osada Tupana, situovaná na severovýchode prstenca atolu, kde žijú prakticky všetci obyvatelia atolu.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Na atole žije okolo 200 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na produkcii citrusových plodov, kopry a rybolovu.
Demografický vývoj:
| Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | - | - | - | 160 | 147 | 171 | 226 | |
| Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Atole disponuje aj letiskom s asfaltovou dráhou.
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov je domovom aj vzácneho endemického a kriticky ohrozeného vtáka Tuamotu Kingfisher (Todiramphus gambieri) z čeľade rybárikovitých (Alcedinidae). Živí sa najmä hmyzom, chrobákmi a drobnými plazmi. V tahitčine ho volajú ote'ute'u.[6][7]
Trvale tu hniezdi aj endemický druh vzácneho spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler).[8]
Aj vďaka atolu Niau, na ktorom sa vyskytuje tento vzácny a ohrozený druh zvieraťa, je komunita Fakarava klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry. Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[9][10]
Bežnou vegetáciou na atole je nízky ker miki-miki (Pemphis acidula), kahaia (Guettarda speciosa), kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány. Kvôli uzavretej lagúne a špecifickým podmienkam sa na ostrove darí aj citrusovému ovociu, ktorý je jednou z významných položiek finančného príjmu obyvateľov atolu.
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Niau k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne je atol členom komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Raraka, Taiaro a Toau.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Niau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.203 – 204.
- ↑ „L'oiseau sur la branche“, v Te Manu, žurnál od Société d'Ornithologie de Polynésie, číslo 44, september 2003, dostupné online:[1] Archivované 2012-10-20 na Wayback Machine
- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.
- ↑ Unesco Mab Biosphere Reserve Information
- ↑ Registrácia rezervácie v UNESCO
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niau na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||