Nukutavake
| Nukutavake (Nukutuvake) | |
| ostrov | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 19°16′50″J 138°47′07″Z / 19,280556°J 138,785278°Z |
| miestna osada | Tavananui |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 5,2 km |
| Šírka | 0,5 – 1,4 km |
| Rozloha | 5,5 km² (550 ha) |
| Obyvateľstvo | 188 (2012) |
| Hustota | 34,18 obyv./km² |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | lietadlom alebo loďou |
| Objaviteľ | Samuel Wallis |
| - dátum | 8. jún 1767 |
  Poloha ostrova v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Nukutavake | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nukutavake alebo aj Nukutuvake je ostrov vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 125 km. Najbližšími susedmi sú atoly Pinaki – 15 km na juhovýchod, a Vairaatea, ležiaci 38 km na západ. Na dĺžku meria 5 km a na šírku medzi 0,5 až 1,6 km.
Vznikol podobne ako ostrov Fua Mulaku na Maldivách, ktorý má podobný tvar a veľkosť, zanesením lagúny sedimentami a vegetáciou. Na niektorých miestach sú viditeľné zvyšky lagúny, pretože pôda je nízko pri hladine oceánu a stále je vlhká.
Ostrov je domovom vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[1].
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Pinaki, Vairaatea a Akiaki).[2].
Ostrov objavil anglický moreplavec Samuel Wallis v roku 1767. Nazval ho "ostrov Kráľovnej Šarloty" (Queen Charlotte Island). Ostrov bol vtedy dobre obývaný a s množstvom kokosových paliem. Ale už v roku 1826 ho iný angličan, Frederick Beechey, našiel neobývaný a úplne bez stromov. Je veľmi pravdepodobné, že obyvatelia čelili nejakej mini-apokalypse s tragickým koncom.
Centrálna osada Tavananui sa nachádza v severovýchodnej časti ostrova. V roku 2012 tu žilo 188 obyvateľov.[3]
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Veľa obyvateľov v poslednom čase ostrov opustilo a presunulo sa za prácou na Tahiti. Na ostrove ostalo množstvo opustených domov. Zvyšok obyvateľov sa živí lovom rýb a produkciou kopry. Na ostrove sa nachádza aj útočisko pred hurikánom.
V roku 1981 bolo na atole vybudované letisko s 1 030 metrov dlhou asfaltovou dráhou.
Administratívne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov je administratívnym centrom skupiny s rovnomenným názvom – Nukutavake, ktorý zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Vairaatea a Pinaki.
Geograficky ostrov patrí pod východo-centrálnu podskupinu ostrovov Tuamotu, ktorá zahŕňa aj skupiny Ahunui, Amanu, Fangatau, Hao a Nukutavake.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.
- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
- ↑ Populácia komunít Francúzskej Polynézie v roku 2012 Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine podľa údajov na webových stránkach štatistického ústavu Francúzskej Polynézie (ISPF).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Enhanced Vector Shorelines of the World
- Fotogaléria
- História
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nukutavake na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||