Pegas (súhvezdie)
| Pegas | |
 | |
| Latinský názov | Pegasus |
|---|---|
| Skratka | Peg |
| Genitív | Pegasi |
| Symbolické vyjadrenie | Pegas, okrídlený kôň |
| Rektascenzia | 23h |
| Deklinácia | +15° |
| Plocha | 1 121 štvorcových stupňov Poradie: 7 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
| Najjasnejšia hviezda | Enif (ε Peg) (Zdanl. magnitúda 2,39) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 11. september |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 12. marec |
Pegas (Pegasus) je severné súhvezdie pomenované po mytologickej bytosti Pegasovi. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.
Je to rozľahlé jesenné súhvezdie ležiace v oblasti chudobnej na hviezdy. Všetky hviezdy jeho obrazca sú slabé, ale v pomerne prázdnej oblasti, v ktorej sa nachádzajú, vynikajú. Ako orientačný obrazec slúži Pegasov štvorec – veľký asterizmus tvorený hviezdami Algenib, Markab, Scheat a Sirrah. Pegasov štvorec má rozmery 16° krát 14°. Medzi známe objekty Pegasa patrí M15, guľová hviezdokopa, jedna z najjasnejších na severnej oblohe. Známa je tiež skupina vzdialených galaxií nazývaná Stephanov kvintet. V tomto súhvezdí sa nachádza aj naša najbližšia pravidelná kopa galaxií označovaná ako Kopa Pegasus.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]O vzniku tohoto súhvezdia rozpráva stará grécka báj. Keď Perzeus odsekol hlavu Medúze, rinula sa z otvorenej rany krv do mora. Na príkaz boha Poseidóna sa z nej zrodil snehobiely okrídlený kôň Pegas, ktorý potom vyletel na horu Helikon v Korintskom zálive, kde sídlili ochrankyne umenia múzy. Dodnes sa o Pegasovi hovorí v súvislosti s umením, hlavne básnickým. V helikónskom háji žil Pegas dlhý čas a údajne vytvoril aj prameň Hippokrénu. Raz ho chytil hrdina Bellerofontes, aby s jeho pomocou zahubil strašnú obludu Chiméru. Po porážke Chiméry však Bellerofontes spyšnel a chcel sa na Pegasovi dostať na Olymp medzi bohov. To rozhnevalo boha Dia a tak poslal na Pegasa zúrivosť. Pegas sa splašil a zhodil svojho jazdca. Bellerofontov osud potvrdzuje starú múdrosť, že pýcha predchádza pád. Pegas sa neskôr dostal na oblohu ako súhvezdie tak ako aj Perzeus. Názov bájneho koňa pochádza od Feničanov, starovekých moreplavcov. Ich lode mali na prove polovicu okrídleného koňa s uzdou, tzv. Pega Sus. Tím sa vysvetľuje nielen názov, ale aj to, že na oblohe je len predná polovica koňa a aj to obrátená. Tak totiž námorníci videli provu svojej lode z paluby.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Peg | Markab | 2,48m |
| β Peg | Scheat | 2,42m |
| γ Peg | Algenib | 2,83m |
| ε Peg | Enif | 2,39m |
| ζ Peg | Homan | 3,41m |
| η Peg | Matar | 2,95m |
| θ Peg | Biham | 3,55m |
| μ Peg | Sadalbari | 3,48m |
Pegas je rozľahlé súhvezdie, ktoré však leží v oblasti chudobnej na hviezdy. Všetky hviezdy jeho obrazca sú slabé. Najjasnejšia hviezda je epsilon Enif, v arabčine „nos“ alebo „nozdry“, ktorá má len 2,38 magnitúd. Nachádza sa skutočne na nose mysleného koňa. Enif je oranžový nadobor s dvoma sprievodcami.
Alfa sa nazýva Markab rovnako ako hviezda kappa Velorum, netreba si ich preto mýliť. Znamená to „sedlo“ a tento názov zodpovedá polohe, ktorú má Markab v obrazci koňa. Je to modrobiely obor, respektíve hviezda hlavnej postupnosti, s povrchovou teplotou 10 500 K.
Beta Pegasi sa volá Scheat. Je to červený obor a polopravidelná či nepravidelná premenná hviezda. Kolísanie jasnosti sa dá zaznamenať voľným okom. Vhodné porovnávacie hviezdy sú Markab a Algenib.
Gama Pegasi, Algenib, má tiež svoju menovkyňu, tentoraz v súhvezdí Perzeus. Znamená to „krídlo koňa“. Aj táto hviezda je premenná, patrí do typu beta Cephei. Má tiež jedného spektroskopického a dvoch vizuálnych sprievodcov.
Delta Pegasi neexistuje. Pôvodne ňou bola hviezda Sirrah, ale potom bola preradená do súhvezdia Androméda ako alfa Andromedae.
Zéta Pegasi nesie menej známe meno Homam. Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti veľmi nepatrne mení svoju magnitúdu v perióde 22,95 hodiny. Vo vzdialenosti 59″ od seba má sprievodcu s magnitúdou 11,6 a v uhlovej vzdialenosti 177″ ďalšieho sprievodcu 11. magnitúdy.
Éta Pegasi, Matar, je minimálne dvojhviezdny, možno až štvorhviezdny systém. Jeho hlavný člen je žltý obor, ktorá je tesnou (spektroskopickou) dvojhviezdou.
Kappa Pegasi je veľmi tesný trojhviezdny systém. Jeho jadro tvorí pár žltobielych podobrov.
Lambda Pegasi a mí Pegasi, ktoré ležia len štvrtinu stupňa od seba, nesú spoločné, málo známe meno Sadalbari. Náhoda zariadila, že obe hviezdy sú rovnakého spektrálneho typu G8. Napriek tomu nemajú nič spoločné. Podobne aj pí1 a pí2 Pegasi tvoria zdanlivú dvojhviezdu rozlíšiteľnú binokulármi. Delí ich 10 uhlových minút.
1 Pegasi je dvojhviezda, ktorú môžeme rozlíšiť ešte aj s 6 cm ďalekohľadom. Dvojhviezda Struve 2841 má zložky magnitúdy 6,4 a 7,9 v rozstupe 22″.
Zaujímavosťou je hviezda 51 Pegasi ležiaca z vonkajšej strany Pegasovho štvorca. Je prvou hviezdou hlavnej postupnosti, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta. Planéta bola objavená v roku 1995.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Pegas nie je príliš bohatý na zaujímavé hviezdy a objekty. Výnimku tvorí M15, známa guľová hviezdokopa 6. magnitúdy. V obrazci sa nachádza pred papuľou koňa, zhruba na predĺženej spojnici hviezd théta a epsilon. Je to jedna z najhustejších kôp. V priestore jadra s priemerom jeden svetelný rok je natlačená skoro polovica hmotnosti M 15. 25″ od jadra M 15 odhalí ďalekohľad s priemerom objektívu 40 cm a s O III filtrom planetárnu hmlovinu, ktorá je súčasťou tejto kopy.
V Pegasovi sa nachádza aj niekoľko galaxií. Z nich je najjasnejšia špirálová galaxia NGC 7331. Leží asi 4,3° severseverozápadne od hviezdy Matar.
Len pol stupňa juhojuhozápadne od NGC 7331 sa nachádza známa skupina vzdialených galaxií nazývaná Stephanov kvintet. Tvoria ho štyri galaxie: NGC 7317, NGC 7318A, NGC 7318B, NGC 7319 a NGC 7320. Navzájom sa gravitačne ovplyvňujú, preto ich radíme medzi pekuliárne galaxie. Podľa novších výskumov NGC 7320 k Stephanovmu kvintetu fyzicky nepatrí. Ostatné galaxie, skutoční členovia zoskupenia, majú trinástu až štrnástu magnitúdu.
NGC 7771 je členom ďalšej skupinky interagujúcich galaxií. Blízko nej je čelne natočená špirálová galaxia NGC 7769. Ešte bližšie leží slabšia NGC 7770.
NGC 7742 je malá špirálová galaxia s magnitúdou len 11,2. Galaxii NGC 7814 sa občas hovorí Malé sombrero pre jej podobnosť s jasnejšou a známejšou galaxiou Sombrero v Panne. Južne od hviezdy Sirrah sa nachádza dvojica galaxií NGC 1 a NGC 2. sú zaujímavé tým, že boli prvými katalogizovanými objektmi Nového generálneho katalógu. V čase kategorizovania mali najnižšiu rektascenziu spomedzi všetkých známych objektov.
Napokon sa v tomto súhvezdí nachádza aj najbližšia pravidelná kopa galaxií. Táto kopa označovaná ako Kopa Pegasus má sférickú štruktúru rozloženia galaxií so silnou koncentráciou v strede.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Pegas je rozľahlé jesenné súhvezdie, ktoré celé zapadá pod obzor. Heliaktický západ má vo večerných hodinách v marci, opäť vychádza nadránom už koncom apríla. Jeho hviezdy sú veľmi nevýrazné, ale ako orientačný obrazec slúži Pegasov štvorec – veľký asterizmus tvorený hviezdami Algenib, Markab, Scheat a Sirrah. Od neho si už ľahko odvodíme obrazec koňa. Pegas sa dá nájsť aj pomocou cirkumpolárnych súhvezdí. Nachádza presne na opačnej strane Polárky ako Veľký voz, priamo pod súhvezdiami Cefeus a Kasiopeja.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Pegas, s. 311 – 317.
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pegas (súhvezdie)