Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Ryby (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Ryby)
Ryby
Mapa súhvezdia Ryby
Mapa súhvezdia Ryby

Latinský názovPisces
SkratkaPsc
GenitívPiscium
Symbolické vyjadreniedve ryby
Rektascenzia1h
Deklinácia15°
Plocha889  štvorcových stupňov
Poradie: 14
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda(η Psc)
(Zdanl. magnitúda 3,6)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
Horná kulminácia o 24:00

27. september

Dolná kulminácia o 24:00

26. marec

Ryby (Pisces, Psc) sú zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Vodnár na západe a Baran na východe. Cez Ryby prechádza veľký kus ekliptiky a samotné súhvezdie je pomerne rozľahlé. Po Panne je to druhé najväčšie zvieratníkové súhvezdie na oblohe.

Za vhodných podmienok v Rybách môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko cez toto súhvezdie prechádza od 12. marca do 18. apríla. Podľa tohto súhvezdia bolo pomenované astrologické znamenie Ryby.

Cez Ryby prechádza aj svetový rovník a dôležitejšie je, že v západnej časti súhvezdia tento svetový rovník križuje ekliptiku. Ich priesečník leží kolmo pod hviezdou omega a približne naň ukazuje spojnica hviezd gama a lambda tvoriace časť tela západnej ryby. Tento priesečník ekliptiky a svetového rovníka sa nazýva jarný bod. Tento bod patrí medzi najdôležitejšie body na oblohe. Slnko ním prechádza v okamihu jarnej rovnodennosti. Jarným bodom sa začína tiež sústava zvieratníkových súhvezdí. Preto sa za prvé súhvezdie zvieratníka považujú Ryby. V dôsledku precesie sa však jarný bod pohybuje oproti zdanlivému pohybu Slnka rýchlosťou 50,26“ za rok. Čas, ktorý prejde medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom, sa nazýva tropický rok a je o málo kratší ako siderický rok. Jarný bod teda veľmi pomaly prechádza zvieratníkovými súhvezdiami. V súčasnosti je v Rybách, ale pred tisíckami rokov bol v súhvezdí Barana. V tom čase boli zavedené znamenia zvieratníka. Vzhľadom na to, že znamenia sa na rozdiel od súhvezdí pohybujú po oblohe spolu s jarným bodom, nachádza sa jarný bod stále v znamení Barana, ktorému dnes prislúcha súhvezdie Ryby. Preto sa jarný bod označuje astrologickým symbolom Barana a preto znamenia zvieratníka dodnes začínajú Baranom, hoci súhvezdia zvieratníka majú svoj začiatok v Rybách. Ani v Rybách však nebude jarný bod navždy. Už za niekoľko málo storočí sa presunie do západnejšieho súhvezdia, do Vodnára, a Vodnár sa stane prvým súhvezdím zvieratníka.

Afrodita (v Ríme Venuša) sa prechádzala so svojím synom Erotom (Amorom) po brehu rieky Eufrat. Náhle sa pred nimi objavil obor Tyfón. Tyfón má sto hláv, dokázal sa zmeniť do dračej, psej aj ľudskej podoby a ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Vydesená Afrodita skočila aj s Erotom do Eufratu, kde sa obaja premenili na ryby. Na pamiatku toho, ako rýchlo unikli Tyfónovi, boli prenesení na oblohu. Tyfóna neskôr Zeus ochromil bleskom a uväznil pod horou Etna na Sicílii.

Pôvodne sa súhvezdiu hovorilo Venuša a Cupido (Afrodita a Eros), ale pretože aj starí Babylončania, Asýrčania a Peržania videli na oblohe podobu dvoch rýb, ujal sa názov Ryby, ktorý prijala aj Medzinárodná astronomická únia. Bolo tak nazývané už v dobách, kedy sa v ňom nachádzal bod zimného slnovratu, čo bolo asi pred 6 000 rokmi.

Súhvezdie Ryby je síce rozľahlé, ale chudobné na jasné hviezdy. Alfa s jasnosťou len 3,8 magnitúd má viacero názvov: Najpoužívanejší z nich, Alrischa (niekedy Alrescha) pochádza z arabského al-riša, čo znamená povraz. Al Rischa je fyzická dvojhviezda. V roku 2015 bol ich uhlový odstup zložiek 1,3″. Obe zložky sú biele hviezdy hlavnej postupnosti.

Beta Piscium sa nazýva Fum al Samakah. V arabčine to značí „ústa ryby“ a zodpovedá to polohe hviezdy v obrazci súhvezdia. Je to veľmi vzdialená žeravá modrobiela hviezda.

Gama Psc nemá meno a je to žltooranžový obor. Patrí k hviezdam takzvanej halovej populácie.

Delta Piscium je červený obor podobný známemu Aldebaranu, ale takmer päťkrát vzdialenejší. Zaraďuje sa k neveľkému počtu voľným okom viditeľných hviezd, ktoré môže zakryť Mesiac.

Eta Piscium, ktorá je s jasnosťou 3,69 magnitúd podľa novších zdrojov najjasnejšou hviezdou súhvezdia, má aj vlastné meno Alpherg.

Ďalšie jasnejšie dvojhviezdy v tomto súhvezdí sú napríklad zéta Piscium, psí Piscium, 51 Piscium a 55 Piscium.

Omega Piscium je obyčajnou žltobielou hviezdou, podobrom či hviezdou hlavnej postupnosti. Je však význačná tým, že má spomedzi všetkých hviezd s Bayerovým označením najväčšiu rektascenziu pre epochu J2000,0.

V Rybách poznáme aj niekoľko planetárnych sústav, napríklad pri hviezdach 54 Piscium, 109 Piscium a HR 8734 Piscium.

NGC 7714, zvláštne tvarovaná galaxia. Predpokladá sa, že za jej pretiahnutú a skrútenú podobu môže menšia galaxia NGC 7715, ktorá cez svojho väčšieho suseda v minulosti doslova prešla.

Z nestelárnych objektov je zaujímavá M74, veľká špirálová galaxia. Je menšia ako naša Galaxia a dívame sa na ňu zhora. Má pomerne slabé jadro, ktoré však jasnosťou z galaxie výrazne vystupuje, a veľmi rozvinuté symetrické ramená.

Ďalšia galaxia, NGC 524, je pravdepodobne eliptická. Jej celková jasnosť je však len o málo vyššia ako 12 magnitúd, takže pre amatérske ďalekohľady je to len ťažko dosiahnuteľný objekt.

Ryby sú súhvezdím obsahujúcim mnoho zrážajúcich sa galaxií, napríklad NGC 520, pár NGC 474 a NGC 470, NGC 660, NGC 7714 a VV 34.

V tomto súhvezdí sa nachádza aj najhustejšia známa kopa galaxií, kopa Pisces. Do tohto súhvezdia zasahuje tiež časť obrovského plošného zhustenia galaxií nazvaného Veľká stena. V južnej časti Rýb leží kvazar, ktorý nesie označenie katalógu Parkesovho rádioteleskopu PKS 2349.

Nakoľko je súhvezdie Rýb veľmi chudobné na jasné hviezdy, je v ňom nápadné každé nové teleso. Hlavne oblasť okolo hviezd zéta a delta Piscium je vhodná na objavovanie planétok.

Súhvezdie Ryby, hoci veľmi rozľahlé, sa dá nájsť ťažko a patrí medzi nevýrazné zvieratníkové súhvezdia. Nachádzajú sa hneď vedľa pomerne ľahko nájditeľného Pegasa. Zjednodušene možno povedať, že Ryby sa ovíjajú z juhu a východu okolo Pegasa. Spojnice Pegasových hviezd Scheat a Algenib ukáže takmer presne na gama Piscium. Ryby sú zároveň jedno z piatich „vodných súhvezdí“ – rozľahlých, no málo jasných súhvezdí zdieľajúcich spoločné hranice a majúcich nejaký vzťah k vode. Sú to súhvezdia Ryby, súhvezdie Veľryba, súhvezdie Vodnár, súhvezdie Eridanus a súhvezdie Južná ryba. V súhvezdí Ryby sa nachádza asterizmus Kruhový ornament tvorený spojnicou hviezd ι – θ – γ – κ – λ – ι.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Ryby, s. 327 – 333.