Stolické vrchy
| Stolické vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Pohorie v okolí Muráňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický, Banskobystrický |
| Okresy | Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec |
| Časť | Slovenské rudohorie |
| Hranice | Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras |
| Časti | Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie |
| Rieky | Ipeľ, Rimava, Slaná |
| Najvyšší bod | Stolica |
| - výška | 1 476 m n. m. |
 Poloha pohoria
| |
| Wikimedia Commons: Stolické vrchy | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[2] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[2]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.[1]
Najvyššie vrcholy[3]
[upraviť | upraviť zdroj]| # | Vrchol | Výška (m) | Súradnice | Podcelok | Prístup |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Stolica | 1476 | 48°46′25″S 20°12′26″V / 48,77361°S 20,20722°V | Stolica |   
|
| 2. | Kohút | 1409 | 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,73028°S 20,18250°V | Stolica |
|
| 3. | Lehotská hoľa | 1 397 | 48°45′31″S 20°11′04″V / 48,75861°S 20,18444°V | Stolica | neznačkovaný |
| 4. | Kyprov | 1391 | 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,79222°S 20,19556°V | Stolica |
|
| 5. | Trsteník | 1 390 | 48°50′04″S 20°13′09″V / 48,83444°S 20,21917°V | Stolica |
|
| 6. | Faltenov vrch | 1338 | 48°44′42″S 20°10′57″V / 48,74500°S 20,18250°V | Stolica |
|
| 7. | Buchvald | 1293 | 48°49′54″S 20°15′16″V / 48,83167°S 20,25444°V | Stolica | neznačený |
| 8. | Župkova Magura | 1 246 | 48°47′47″S 20°10′06″V / 48,79639°S 20,16833°V | Stolica | (traverz)
|
| 9. | Priehybka | 1219 | 48°48′56″S 20°11′39″V / 48,81556°S 20,19417°V | Stolica |
|
| 10. | Čelo | 1210 | 48°46′59″S 20°08′38″V / 48,78306°S 20,14389°V | Stolica | neznačený |
| 11. | Kozovec | 1203 | 48°50′48″S 20°13′49″V / 48,84667°S 20,23028°V | Stolica | neznačený |
| 12. | Grúň | 1197 | 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,75972°S 20,24417°V | Stolica |
|
Horské útulne[4]
[upraviť | upraviť zdroj]- Zrub Janka pod Kyprovom
- Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
- Koliba pod Ondrejiskom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa na hiking.sk
- ↑ Zoznam útulní
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stolické vrchy