Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Vairaatea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vairaatea
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 19°21′00″J 139°13′01″Z / 19,35°J 139,217°Z / -19.35; -139.217
miestna osada Ahuroa
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka km
Šírka km
Rozloha 20 km² (2 000 ha)
 - súše 4,32 km² (432 ha)
Obyvateľstvo 57 (2012[1])
Hustota 13,19 obyv./km²
Pre verejnosť prístupný
Prístup iba loďou
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 9. február 1606
Lagúna polouzatvorená
Vstup do lagúny nesplavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Vairaatea
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vairaatea je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 050 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 38 km na východ. Na dĺžku meria 7 km a na šírku asi 4 km. Atol má na na juhozápadnej a severnej strane dva široké prietoky, kde je útes pri prílivoch zaplavovaný a kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do lagúny. Sú však pre lode nepriechodné.

Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Pinaki, Nukutavake a Akiaki).[2].

Ostrov objavil španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Nazval ho „San Miguel Arcángel“. Ďalším bol angličan Samuel Wallis v roku 1767. Atol nazval „Lord Egmont“. Na niektorých mapách sa objavuje aj pod názvom „Industriel“.

V 19. storočí, keď sa atol dostal pod francúzsku správu, tu žilo cez 200 ľudí (rok 1850) a atol bol jedným z najľudnatejších na Tuamotu.[3].

Centrálna osada Tavananui sa nachádza v severovýchodnej časti ostrova. V roku 2012 tu žilo 57 obyvateľov.[1]

Atol spája kyvadlová doprava s atolom Nukutavake. Nachádza sa tu základná škola a kostol z roku 1970. Obyvateľstvo sa živí lovom rýb a produkciou kopry, ale počet trvale žijúcich obyvateľov atolu vytrvale klesá, najmä kvôli, že mnohí odchádzajú za prácou na Tahiti.

Administratívne začlenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Pinaki.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Populácia komunít Francúzskej Polynézie v roku 2012 podľa údajov na webových stránkach štatistického ústavu Francúzskej Polynézie (ISPF).
  2. Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
  3. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.640 Dostupné na Google Books

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vairaatea

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vairaatea na anglickej Wikipédii.