Záložné právo
Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V slovenskom právnom poriadku je tento inštitút upravený §151a až §151me občianskeho zákonníka (40/1964 Zb.).
Možno ho charakterizovať ako akcesorické vecné právo k cudzej veci subsidiárneho charakteru. Je totiž podmienené vznikom, existenciou a zánikom hlavného právneho vzťahu (najčastejšie pôžička alebo úver). Má dvojaký charakter a to ako vecné právo a zároveň ako prostriedok zabezpečenia pohľadávok.
Subjektmi toho právneho vzťahu sú veriteľ a záložca. Veriteľ je zväčša tá istá osoba, ktorá je veriteľom aj v hlavnom právnom vzťahu (pôžička, úver...) a záložca je zväčša tá istá osoba, ktorá je dlžníkom v hlavnom právom vzťahu, ale nie je to vždy tak.
Predmet záložného práva
[upraviť | upraviť zdroj]Predmet záložného práva sa nazýva záloh. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Pri hnuteľných veciach rozlišujeme posesórne a neposesórne záložné právo. Pri posesórnom záložnom práve sa záloh nachádza v držbe veriteľa alebo u tretej osoby. Pri neposesórnom záložnom práve zostáva v držbe záložcu.