Avsnitt
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Vo štvrtok 29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. V prvom diele tejto série sme sa na Povstanie pozreli zdola, z pohľadu účastníčok Povstania. Už v tomto diele sme hovorili o tom, ako mnohé príbehy žien zanikli či presnejšie boli vymazané v rámci komunistickej interpretácie povstania, ktorá dominovala nasledujúcich 40 rokov po Povstaní. A dnes sa pozrieme práve na to, ako vznikla a ako sa vyvíjala interpretácia Povstania v rukách politikov, ako aj historikov počas komunizmu. V skratke o politizácii povstania. Ale tiež o tých, ktorí sa tejto interpretácii vzopreli. V týchto dňoch totiž vychádza vo vydavateľstve Denníka N reedícia prelomovej knihy historika Jozefa Jablonického Postanie bez legiend.
Ako vznikala komunistická legenda o povstaní? A čo sa s ňou dialo počas stalinizmu? Do akej miery umožnilo uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch nápravu komunistických škôd na Povstaní? Čo sa deje s interpretáciou Povstania počas normalizácie a vlády samozvane najdôležitejšieho účastníka Povstania Gustáva Husáka? Aké možnosti mali kritici Husákovej interpretácie Povstania? A napokon je možné odkaz povstania po desaťročiach účelného politizovania odpolitizovať?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Adam Hudek sa dlhodobo venuje výskumu historiografie, výskumu písania o dejinách, dejinám národného komunizmu. Na tieto témy napísal a publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon, aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. Ako to už býva v našich podcastoch zvykom - začneme zdola - začneme tými, ktorí boli v dejinách a pamäti Povstania dlhodobo neviditeľní. Alebo presnejšie, neviditeľné— budeme hovoriť o ženách v SNP.
Prečo dnes o ženách v Povstaní vieme tak málo? Aké pozície a úlohy zastávali? Akým ťažkostiam čelili? A aké stratégie prežitia si vytvorili? Aký bol ich príbeh po Povstaní? A ako si môžeme ich príbehy pripomínať dnes, aj prostredníctvom umenia?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s umelkyňou a výskumníčkou Erikou Mészarosovou, ktorá aktuálne pracuje na doktoráte na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, kde sa venuje umelecko-historickému výskumu pod titulom „Ženy v Slovenskom národnom povstaní“. Vo svojom projekte vzdáva hold ženám, ktoré sa zapojili do Povstania. Ako však spresňuje, nezameriava sa na partizánky na stráži pod Rozsutcom so zbraňou v ruke, ako ich zobrazuje známy Mudrochov obraz, ale na ženy, ktoré prispeli svojou zdanlivo neviditeľnou prácou k priebehu Povstania. Prostredníctvom efemérnych pamätníkov venovaných jednotlivým ženám z jej orálneho výskumu, im vzdáva hold. Svoj výskum prezentovala tiež v médiách a nedávno tiež na TEDex Bratislava.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Saknas det avsnitt?
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska.
Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi.
Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu?
A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes?
Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Olympizmus je životnou filozofiou, oslavujúcou a vyvážene spájajúcou telesnú zdatnosť, vôľu, ducha. Spojením športu s kultúrou a výchovou sa olympizmus usiluje o utvorenie takého životného štýlu, ktorý je založený na radosti z naloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a rešpektovaní základných univerzálnych etických princípov.
To je text olympijskej charty, ktorý nás stále odkazuje hneď k dvom predstavám. Na jednej strane je to antický ideál kalokagatie – teda predstava o harmonickom vzťahu duševnej i fyzickej stránky človeka a potom je to ekecheiria, teda posvätné prímerie. Vzhľadom ma uplynulé storočie i na dnešnú mieru konfliktnosti vo svete sa nám najmä druhý ideál môže javiť ako naivný. Avšak práve dôraz na antický odkaz nás posúva k postave baróna Pierra de Coubertina, ktorý práve obnove olympijských hier venoval svoj život.
Návrat hier po storočí do Paríža je tak príležitosťou bližšie sa pozrieť na tohto šľachtica i na hnutie, ktoré stálo na začiatku modernej tradície olympijských hier.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Barborou Mlynekovou z Historického ústavu SAV.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka.
Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život.
Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Keď 20. júla 1944 mladý nemecký dôstojník Claus von Stauffenberg vstupoval cez tri kontrolné stanovištia do Wolfsschanze, hlavného vojenského štábu Adolfa Hitlera vo východnom Prusku ukrytého v hlbokých lesoch, bol nadmieru nervózny. V kufríku mal plastickú trhavinu.
O atentát na vodcu tretej ríše sa už so svojimi spoločníkmi pokúšali niekoľkokrát. Žiaľ, zakaždým zišlo z pôvodných plánov a museli napokon rezignovať aj z predstavy, že by sa podarilo naraz zabiť okrem Hitlera, aj jeho zástupcu Hermanna Göringa či ríšskeho ministra vnútra a šéfa SS Heinricha Himmlera. Pre realizáciu operácie Valkýra musel stačiť len jeden, hoci ten najdôležitejší cieľ.
Keď sa z konferenčnej miestnosti, v ktorej sa Hitler nachádzal spolu s ďalšími 23 ľuďmi, ozval približne o tri štvrte na jednu výbuch, Stauffenberg bol už na ceste preč a nadobudol presvedčenie, že sa všetko konečne podarilo a Nemecko bude možno uchránené od najhoršieho. No už o niekoľko hodín, krátko po polnoci bol spolu s ďalšími sprisahancami zastrelení.
O čo vlastne Stauffenbergovi a ďalším sprisahancom išlo? Malo vôbec nacistické Nemecko v lete roku 1944 ešte nejaké alternatívy, okrem definitívnej a úplnej porážky? A prečo sa napokon atentát na Hitlera nepodaril? Aká náhoda, okolnosť, či ako hovoril sám Hitler, „prozreteľnosť“ rozhodla?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Dnes 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomína svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 235 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dosahu udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.
Revolúciu dodnes pripomína jej stále živá symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna či slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Ako sa v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?
Pripomeňte si francúzsky štátny sviatok našou staršou epizódou. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia.
George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov.
Keďže si Spojené štáty nedávno znova pripomenuli svoj deň nezávislosti, pozrime sa aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich zobrazuje ikonický Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov.
Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Vráťme sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné.
Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska.
Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo?
Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022).
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Hod diskom či oštepom, bežecké preteky či zápasenie mužov – to je len niekoľko športových disciplín, ktoré nás už akosi inštinktívne odkazujú k starovekému Grécku. Keď však spomenieme olympijské hry, toto spojenie je ešte výraznejšie a zvykneme ich automaticky považovať za dedičstvo či odkaz antického sveta.
Hoci našu pozornosť pútajú už viac než storočie novodobé olympijské hry, neprestáva nás fascinovať ich pôvodný predobraz. A azda ešte zaujímavejšou je otázka, ako sa vôbec zrodil šport a fenomén športového zápolenia v antickom Grécku? Prečo to bolo práve tam? A ako to súvisí s politickým životom starých Grékov?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Adamom Radom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.
„Nikde nebolo ľahšie byť Európanom,“ píše o Viedni na prelome storočí vo svojich slávnych memoároch Svet zajtrajška spisovateľ Štefan Zweig. Hlavné mesto monarchie podľa Zweiga, v tom čase jedného z najznámejších európskych spisovateľov, „harmonizovalo, všetky národné a jazykové protiklady a jej kultúra bola syntézou všetkých západných kultúr“.
V aktuálnom podcaste sa na kultúrny život Viedne pozrieme trochu netradične: cez príbeh Hotela Sacher, hotela, ktorý bol jedným z centier spoločenského života mesta. Stretávali sa tu maliari Gustav Klimt, Egon Schiele či Oskar Kokoschka, spisovatelia Hugo von Hofmannsthal a Felix Salten či skladatelia Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Ale takisto významní politici a štátnici.
Možno príbeh Hotela Sacher a rodiny Sacherovcov vnímať ako mikrohistóriu Viedne a monarchie v turbulentných časoch na prelome storočí, v časoch prvej svetovej vojny a v predvečer tej druhej? Ako sa Hotel Sacher stal kultúrnym centrom Viedne? Čím žili kultúrne a ekonomické elity hlavného mesta? A akú úlohu v tom celom zohráva rodina Sacherovcov a ich slávna sacherka? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpoveď v nasledujúcich minútach.
Historička Agáta Šústová Drelová (Historický ústav SAV) sa zhovárala s Annou Fundárkovou, ktorá sa v Historickou ústave venuje výskumu aristokracie v ranom novoveku. Aktuálne sa venuje výskumu kráľovských metres, prostitúcie a šľachtických duelov v novovekom Uhorsku a spolu s Ingrid Halászovou a Martinou Viskupovou pripravuje knihu Zlatý vek Pállfyovcov v 18. storočí.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.
„Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov.
Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force.
Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte Dejiny v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.
„Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov.
Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force.
Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny
Dvadsiateho siedmeho mája 1942 uskutočnili československí výsadkári Ján Kubiš a Jozef Gabčík atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V tejto akcii, známej ako operácia Antropoid, príslušníci protinacistického odboja zlikvidovali najvyššie postaveného nacistického pohlavára počas celého priebehu druhej svetovej vojny. Obrovský a tragický rozsah represií, ktoré nasledovali, je dnes historikmi a dokumentaristami zmapovaný: poznáme príbehy prenasledovania a vraždenia členov odboja či príbehy vyhladenia obcí Ležáky a Lidice.
Dnes sa zblízka pozrieme na veľmi konkrétny príbeh jednej z účastníčok operácie Anthropoid, ktorej životný príbeh sa predčasne skončil popravou v koncentračnom tábore Mauthausen len pár mesiacov po atentáte: príbeh priateľky Jozefa Gabčíka Anny Malinovej a jej dcéry Alenka, ktorý vo svojej knihe spracovala spisovateľka a dokumentaristka Veronika Homolová Tóthová.
Moje otázky tak budú smerovať nielen na príbeh Anny Malinovej a jej dcéry, ale hovoriť budeme aj o dôležitej úlohe dokumentaristov vo vypĺňaní bielych miest dejín a v čom je ich práca podobná či odlišná od práce historikov.
Kto bola Anna Malinová a aká bola jej úloha v operácii Anthropoid? Aké boli následky nacistických represií proti účastníkom odboja? A čo vieme o smrti Anny Malinovej v koncentračnom tábore Mauthausen? Aký bol osud dcéry Anny Malinovej po jej zatknutí? Ale tiež ako sa skúmajú dejiny dokumentaristom? A aká je ich skúsenosť s toľko skloňovaným poučením sa z dejín?
Agáta Šústová Drelová, historička SAV, sa rozprávala s Veronikou Homolovou Tóthovou, dokumentaristkou, reportérkou a spisovateľkou. Počas rokov veľmi produktívneho mapovania bielych miest našich dejín natočila dvadsaťštyri dokumentárnych filmov, desiatky reportáží o príbehoch ľudí, ktorí si prešli nacistickým a komunistickým prenasledovaním, a tiež pätnásťdielny cyklus dokumentárnych filmov s názvom Neumlčaní. Za sériu reportáží získala v rokoch 2008 -2012 niekoľko novinárskych ocenení. Jej knižnou prvotinou bol príbeh Violy Sternovej Fisherovej, ktorý vyšiel pod titulom Mengeleho dievča. Dnes budeme hovoriť o dokurománe Mama milovala Gabčíka, ktorý zachytáva príbeh Anny Malinovej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny
Zistiť, vyšetriť, informovať, varovať a niekedy aj potrestať. Takto v stručnosti by sa dali charakterizovať opatrenia, ktoré mali zamedziť nekontrolovanému šíreniu správ v habsburskej monarchii v období Veľkej francúzskej revolúcie či neskôr, v časoch napoleonských vojen. Tie sa šírili neraz aj napriek varovnému prstu cenzora a vzbudzovali pozornosť úradov, ktoré mali dohliadať na stabilitou domácich pomerov a zabrániť prenikaniu nebezpečných revolučných myšlienok.
Ich nositeľom, pochopiteľne, bola už v tomto čase tlač a rodiaca sa žurnalistika, ktorá si nachádzala miesto na stránkach prvých novín. Takými boli aj Pressburger Zeitung, ktoré opakovane spôsobovali roztrpčenosť dokonca i viedenského policajného riaditeľstva. Od začiatku sa tak toto nové remeslo stretávalo so snahou o kontrolu, dohľad či dokonca snahu využiť nové médium pre štátnu propagandu.
Čo vlastne vyvolávalo toľkú pozornosť? Ako na prelome 18. a 19. storočia vznikali noviny a ako do ich práce zasahovali cenzori? A kto vlastne boli prví redaktori a ako fungovala ich komunikačná sieť napriek zákazom a dohľadu úradov?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o počiatkoch novinárskeho remesla rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Historického ústavu SAV.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny
Ôsmy máj je Dňom víťazstva nad fašizmom - v tento deň v roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna a s kapituláciou Nemecka aj vláda nacizmu vo väčšine Európy. Ôsmy máj je pevnou a viac-menej jednoznačnou súčasťou oficiálnej pamäti jednotlivých európskych štátov. O niečo komplexnejšie to je s miestom vlády samotných nacistov v národných dejinách a kolektívnej pamäti jednotlivých európskych krajín.
Dnes ponecháme bokom prípad vojnového slovenského štátu, príbeh štátu, ktorý s nacistami kolaboroval, a budeme hovoriť o krajine, ktorá bola nacistickým Nemeckom okupovaná- o Protektoráte Čechy a Morava. A pozrieme sa priamo na najnovší výskum.
Vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity v týchto dňoch vychádza kniha českej historičky Radky Šustrovej pod titulom Nations Apart, Czech Nationalism and Authoritarian Welfare under Nazi Rule (Oddelené národy, Český nacionalizmus a autoritárske sociálne politiky pod nacistickou vládou). Autorka tejto výnimočnej knihy prijala pozvanie do dnešného podcastu Dejiny.
Ako naznačuje názov knihy, v nasledujúcich minútach sa pozrieme na dejiny protektorátu z novej perspektívy. Pozrieme sa na takpovediac mäkké spôsoby ovládania českej spoločnosti.
Aké okupačné stratégie používalo nacistické Nemecko v Protektoráte Čechy a Morava? Akú úlohu zohrávala sociálna politika a sociálna starostlivosť? Ako na tieto stratégie reagovala česká spoločnosť a akú úlohu zohral český nacionalizmus?
Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Radkou Šustrovou z Viedenskej univerzity. Dr. Šustrová sa venuje výskumu dejín sociálneho štátu, rodinnej a sociálnej politiky, pracovných práv, ženského aktivizmu a nacionalizmu v Európe 20. storočia. Na viedenskej univerzite sa aktuálne venuje výskumu dejín sociálnej spravodlivosti. Prvá verzia knihy Oddelené národy vyšla pod názvom Zastřené počátky sociálního státu: nacionalismus a sociální politika v Protektoráte Čechy a Morava- a jej súčasný anglický preklad vznikal počas nedávneho pôsobenia Dr. Šustrovej na univerzite v Cambridgei vo Veľkej Británii.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny
V priebehu dejín ľudstvo prekonalo množstvo epidémií a postupne sa učilo s nimi bojovať. Ale ani medicína nepriniesla definitívne víťazstvo ľudstva nad baktériami a vírusmi.
Historický prehľad epidemických nákaz je zároveň často i prehľadom sociálnych kríz, politických rozvratov a turbulencií. Tzv. Justiniánov mor zasiahol Východorímsku ríšu v čase jej najväčšej expanzie, epidémia tzv. čiernej smrti zdecimovala stredovekú Európu v polovici 14. storočia a pandémia španielskej chrípky bola zasa tragickou dohrou udalostí prvej svetovej vojny. A ako ukázali posledné roky, ani naša doba nie je imúnna proti podobným hrozbám.
Fenomén epidémií je zároveň priesečníkom záujmu spoločenských i prírodných vied, histórie, epidemiológie či virológie. A práve v takejto zostave sa zišli odborníci, aby hľadali spoločné odpovede na záhady minulosti i súčasné výzvy a podelili sa s nimi i s verejnosťou.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na verejnom podujatí, ktoré zorganizovala Učená spoločnosť Slovenska, rozprával s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV, epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou z Lekárskej fakulty UK a virológom Borisom Klempom z Biomedicínskeho centra SAV.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na sme.sk/toldo a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.
„Podtnite vysoké stromy“ – takáto výzva sa na rozhlasových vlnách začala šíriť pred 30 rokmi v africkej Rwande. Ihneď nasledovala genocída, ktorá celý svet šokovala svojou rýchlosťou a brutalitou.
Masové vyvražďovanie Tutsiov, ktorého sa dopustili Hutuovia vo Rwande v apríli až júli 1994, bolo dôsledkom dlhšieho napätia medzi oboma etnikami a predchádzajúcej občianskej vojny.
Ani to však nevysvetľuje v plnej miere všetko, čo sa stalo. Nevraždili totiž iba vládne hutuovské vojenské jednotky, ale i bežní obyvatelia – sused suseda, jedna rodina druhú rodinu v tej istej dedine. Najčastejším vražedným nástrojom bola mačeta a výjavy, ktorých svedkami boli niekoľkí západní novinári či vojaci v oblasti, akoby vypadli z hororového filmu. Masovému zabíjaniu nedokázali zabrániť ani mierové jednotky OSN, ktoré sa v tom čase vo Rwande nachádzali, za čo táto organizácia právom zožala obrovskú kritiku.
Genocída vo Rwande je však aj príkladom, ktorý nás môže v mnohom poučiť. Poukazuje na to, čo sa stane, ak uvoľníme hranice nenávistným prejavom a mediálny priestor i našu vlastnú reč ovládne propaganda, agresivita a snaha dehumanizovať protivníka.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na sme.sk/toldo a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.
„Komunistická Ženeva“- tak takto nazval Prahu s dávkou irónie český historik Karel Bartošek. Praha bola počas celého trvania komunistického režimu sídlom viacerých medzinárodných organizácii, ktorých deklarovaných spoločným cieľom bol boj proti kolonializmu, imperializmu a fašizmu.
Sídlili tu organizácie študentov, novinárov, cirkví či odborov, pričom ich členovia pochádzali najmä z Afriky či Ázie. Čo však znamenal ich boj proti kolonializmu či imperializmu v kontexte komunistického Československa?
A všeobecnejšie, aké malo komunistické Československo vzťahy s krajinami tzv. tretieho sveta? Ako sa tieto vzťahy menili v rámci studenej vojny? Ktoré organizácie sídlili v Prahe a ako fungovali?
A do akej miery boli tieto organizácie pod kontrolou Komunistickej strany Československa či priamo Moskvy? Ich členovia boli neraz inej farby pleti: stretávali sa v Československu s rasizmom?
Historička Agáta Šústová Drelová sa v podcaste Dejiny rozpráva s českým historikom Mikulášom Peštom z Karlovej Univerzity, Ústavu pro soudobé dějiny Českej akadémie vied a aktuálne tiež Výskumného centra dejín transformácii na Viedenskej Univerzite (RECET). Mikuláš Pešta sa vo svojom výskume venuje téme kontaktov Československa s africkými a ázijskými krajinami počas studenej vojny.
Jeho štúdie môžete nájsť v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch: najnovšie publikácie venoval otázkam medzinárodných organizácií v Československu, československej podpore revolucionárskeho násilia počas dekolonizácie, či československým vojenským špecialistom v krajinách tretieho sveta.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku.
Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto jeho symbolická pozícia a autorita pôsobia v posledných týždňoch, keď si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia, čo je aj dôvod, prečo bol rok 2024 vyhlásený za Rok českej hudby. Je však zaiste užitočné a poučné pozrieť sa na Smetanu predovšetkým ako na človeka, ktorý žil a tvoril v čase, ktorý bol poznamenaný aj zápasom za národnú emancipáciu, ale aj cez perspektívu jeho osobných tragédií, s ktorými sa musel vyrovnávať.
Hoci je dnes Smetana považovaný za nespochybniteľnú autoritu, za svojho života sa musel vyrovnávať s obvineniami z tzv. wagnerizmu či s poznámkami, že nie je dosť český či národný. No omnoho väčšou výzvou preňho boli zdravotné problémy a predovšetkým nastupujúca hluchota. Paradoxne, už ako nepočujúci autor napísal veľkú časť svojho hudobného diela.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva o ikone českej hudby s Olgou Mojžíšovou, vedeckou pracovníčkou a kurátorkou fondu Smetana z Národného muzea - Muzea Bedřicha Smetanu v Prahe.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Visa fler
