Francisco Pizarro
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Francisco Pizarro (* 1476 alebo 1478, Trujillo, Španielsko - † 26. jún 1541, Ciudad de los Reyes, Peru) bol španielsky conquistador.
| Francisco Pizarro | |
.png) | |
| Narodenie | 1476/1478 Trujillo, Španielsko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. jún 1541 Ciudad de los Reyes, Peru |
| Rodičia | Gonzalo Pizarro Rodríguez de Aguilar, Francisca González Mateos |
| Partnerka | Inés Huaylas Yupanqui Cuxirimay Ocllo |
| Deti | Francisca Pizarro Yupanqui (* 1534), Gonzalo (* 1535) Francisco (* 1539), Juan (* 1541) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Francisco Pizarro |
Životopis
upraviťNarodil sa ako jeden z nemanželských synov španielskeho šľachtica a dôstojníka. Ako mnohí jeho súčasníci hľadal uplatnenie za oceánom v nedávno objavenej Amerike. Založil si plantáž a lovil vraj Indiánov, aby mu na nej ako otroci pracovali. To mu však nestačilo a podobne ako iní dobyvatelia conquistadori sníval o zlate.
V roku 1513 sa zúčastnil na výprave Vasca de Balboa, ktorý po prechode cez panamskú šiju objavil Tichý oceán. Španieli vtedy od domorodcov prvý raz počuli o veľkej, bohatej ríši ďaleko na juhu. Inšpiráciou sa mu stal úspech iného dobrodruha Hernanda Cortéza, ktorý naplnil ten najväčší sen: zmocnil sa ríše Aztékov plnej zlata a koristi. Francesco Pizarro sa spojil s ďalším dobrodruhom Diegom de Almargom a kňazom Hernandom de Luque a začali organizovať výpravy na juh.
Prvá sa skončila absolútnym fiaskom, skoro sa z nej nevrátili. Na druhej už dosiahol hranice ríše, ktorú domorodci nazývali Pirú a zajal obchodnú plť naloženú zlatom a iným tovarom. Správy o bohatstve záhadnej ríše sa potvrdili. V roku 1531 Francesco Pizarro vyrazil na tretiu a rozhodujúcu výpravu. So 168 mužmi sa vydal poraziť mocnosť, o ktorej rozmeroch nemal ani tušenia.
Francisco Pizarro mal šťastie, ríšu práve oslaboval boj o trón medzi dvomi synmi predchádzajúceho Inka Huascarom a Atahualpom. Atahualpa ešte pred príchodom Španielov brata porazil a zajal. Po boji si liečil zranenia v meste Cajamarka neďaleko miesta, kde Pizarro pristál. V meste a jeho okolí táborilo až niekoľko desiatok tisíc Inkových vojakov, Atahualpa sa preto so Španielmi bez obáv stretol.
Výhodou Španielov boli jazdci a strelné zbrane, ktoré v Indiánoch vyvolávali hrôzu a brnenie, vďaka ktorému boli prakticky nezraniteľní. Francesco Pizarro nechal zmasakrovať niekoľkotisícový neozbrojený sprievod a panovníka zajal ako rukojemníka. Ríša zmietaná vnútornými rozpormi bola bez vládcu ochromená.
Atahualpu Španieli neprepustili ani potom, čo za seba zaplatil ohromné výkupné: zaplnil zlatom a striebrom do výšky dvoch metrov izbu s rozlohou 34 štvorcových metrov. Napriek tomu ho na základe vykonštruovaných obvinení popravili.
Poslední Inkovia sa stiahli do horských pevností, akou bolo aj známe Machu Picchu a odtiaľ ešte niekoľko desaťročí pokračovali v odpore. Nepomohlo im ani to, že sa Španieli o korisť veľmi rýchlo pobili medzi sebou.
Francisco Pizarro sa stal guvernérom dobytej provincie. Spolu so súrodencami, čo sa k nemu zo Španielska pripojili, najprv zavraždili Almarga. Ten sa búril, že pri delení koristi ťahal za kratší koniec. V roku 1541 si zostatok Almargových prívržencov počkal na Francesco Pizarra, aby svojho vodcu pomstili. Nedali mu čas ani na to, aby sa pomodlil.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francisco Pizarro