Wikipédia:Spoľahlivé zdroje

Toto je odporúčanie Wikipédie.
Pozri tiež: Wikipédia:Odporúčania

Publikujte len overiteľné informácie!
Články Wikipédie by mali byť založené na spoľahlivých publikovaných zdrojoch. Táto stránka je súhrnom kritérií, ako identifikovať takéto zdroje. Je založená na zásade publikujte len overiteľné informácie a súvisí s pravidlami Wikipédia:Žiadny vlastný výskum a Wikipédia:Overiteľnosť.

Odporúčania a návody
Obsah
Autobiografia Externé odkazy Obrázok Významnosť (2NNSZ) Spoľahlivé zdroje Uvádzanie zdrojov Wikipédia nie je priestor pre zverejňovanie svojich nápadov
Správanie sa
Predpokladajte dobré úmysly Žiadne osobné útoky Žiadne právne hrozby Buďte neoblomní Konflikt záujmov Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia Wikietiketa Buďte láskaví k nováčikom Neprístojný obsah Podpisujte sa na diskusných stránkach
Mazanie
Kritériá na rýchle zmazanie
Upravovanie a vytváranie stránok
Buďte smelí pri úprave stránok Váš prvý článok Minimálny štandard článku
Konvencie
Názov článku
Pozri aj
Encyklopedický štýl Štylistická príručka Ako napísať výborný článok Vyhnite sa vyhýbavým slovám

Akýkoľvek obsah, ktorý niekto spochybní, alebo môže spochybniť musí byť podložený zdrojom, pričom zodpovednosť za nájdenie zdroja má redaktor, ktorý pridal alebo obnovil dotknutý obsah. Obsah bez zdroja, alebo s pochybným zdrojom je možné kedykoľvek spochybniť a odstrániť. Niekedy je lepšie nemať žiaden obsah, než mať obsah nepodložený zdrojom.

Kritérium spoľahlivosti

Akademické zdroje

Wikipédia sa vo veľkej miere spolieha na zdroje, ktoré vytvorili vedci, akademici a výskumníci celého sveta. Obsah, ktorý spĺňa toto kritérium, môžeme vždy pokladať za spoľahlivý. Je možné, že údaje sú zastarané v dôsledku najnovších výskumov, alebo kontroverzné v tom zmysle, že existujú alternatívne vedecké vysvetlenia. Články Wikipédie by sa mali zmieniť o všetkých akademických interpretáciách danej témy.

Laické zdroje

Niektoré kritériá, ktoré môžu pomôcť redaktorom zhodnotiť spoľahlivosť laického zdroja:

Určenie pôvodcu – čím presnejšie identifikujeme pôvodcu (osobu alebo inštitúciu) zdrojového materiálu, tým lepšie. To nám pomáha pri hodnotení autoritatívnosti obsahu.
Odbornosť pôvodcu – akademický expert v danom obore je spoľahlivejším zdrojom, keď píše o svojom predmete záujmu, než keď píše o inej téme. Napríklad biológ je spoľahlivejším zdrojom, keď píše o biológii, než keď píše o jadrovej fyzike.
Zaujatosť pôvodcu – ak má autor dôvod byť zaujatý, alebo pripustí konflikt záujmov, malo by sa to brať do úvahy pri uvádzaní jeho názoru. Neznamená to, že jeho názor nie je vhodný do článku, len sa musí zohľadniť zásada nestranného uhla pohľadu.
Redakčný dohľad – publikácia s jasne stanovenou redakčnou politikou je spoľahlivejšia, než publikácia bez takejto politiky, pretože jej obsah je predmetom odbornej recenzie. Zdroje uverejnené vlastným nákladom, ako sú osobné webovské stránky, výtlačky vydané vlastným nákladom alebo blogy nepodliehajú žiadnej forme nezávislej kontroly skutočností a majú preto nižšiu úroveň spoľahlivosti než uverejňované spravodajské médiá (napr. The Economist) a iné zdroje pod dohľadom redakčnej rady, ktoré sú však menej spoľahlivé než odborné periodikum alebo recenzovaný časopis (napr. Nature).
Opakovateľnosť – závery, ktoré vyvodil zdroj, je možné dedukovať na základe dostupných informácií a v tomto procese neexistujú logické medzery. Toto kritérium v zásade skúma, či zdroj očakáva, že niektorým tvrdeniam musí čitateľ uveriť bez dôkazu.
Uvedenie zdrojov – zdroj, ktorý explicitne uvádza pôvod údajov, z ktorých odvodil svoje závery je spoľahlivejší, než zdroj, ktorý pôvod neuvádza. V ideálnom prípade by mal zdroj popísať postup zberu údajov a metódu ich analýzy.
Dôvernosť údajov – zdroje, ktoré pôvodný vydavateľ považuje za dôverné, nie sú jednoznačne spoľahlivé. Vzhľadom na to, že pôvodca nemôže potvrdiť uvedené údaje, je potrebné narábať s nimi opatrne.
Krížová zhoda – závery sa zhodujú so závermi z iných zdrojov, ktoré boli odvodené nezávisle. Ak sa vzájomne zhodnú dva alebo viaceré nezávislé a spoľahlivé zdroje, závery sú spoľahlivejšie. Je však potrebné dbať na skutočnú nezávislosť zdrojov, aby sa vylúčili neplatné závery založené na necitovaných zdrojoch.
Uznanie zdroja – zdroj je spoľahlivejší, ak ho za taký považuje, odporúča alebo ho cituje iný spoľahlivý zdroj. Zdroje ktoré boli spochybnené, alebo ktoré žiaden iný zdroj necituje, alebo cituje len zriedka, môžu byť podozrivé.
Vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu – v oblasti, v ktorej dochádza k vývoju alebo zmenám v čase je zastaraný zdroj nepresný vzhľadom na najnovší vývoj. Pri interpretácii je potrebné zvážiť, ako sa predmet menil alebo mení a či má takáto zmena dopad na platnosť tvrdení zdroja. Historické alebo zastarané zdroje môžu ilustrovať zmenu alebo vývoj, treba ich však používať opatrne pri popise aktuálnej situácie. Ak sú k dispozícii novšie zdroje, je rozumné odvolať sa zmenu a upozorniť na možnú zastaranosť a tým pádom aj zníženú spoľahlivosť starších zdrojov.
Trvanlivosť – ak sa čitateľ obráti na originálny zdroj, aby si overil pravdivosť tvrdenia, alebo sa dozvedel podrobnejšie informácie, mal by zdroj nájsť v takej podobe v akej ho cituje redaktor, ktorý chce podporiť svoje tvrdenie. V tomto zmysle je citácia knihy alebo periodika spoľahlivejšia než online zdroj, pri ktorom nemusí odkaz dlhodobo fungovať. Niektoré webovské zdroje cielene rušia alebo zamykajú staršie stránky, preto je potrebné citácie z webovských zdrojov používať opatrne.

Článok z Wikpédie nie je spoľahlivý zdroj

Článok z Wikpédie nie je spoľahlivý zdroj, pretože nemá garanciu odbornosti pôvodcov ani redakcie, ich nezaujatosti, ani trvanlivosti zdroja.

Typy zdrojov

Vo wikipédii je možné používať tri typy zdrojov:

Primárne zdroje: Dokumenty alebo osoby, ktoré poskytujú priamy dôkaz alebo svedectvo o skutočnosti alebo udalosti, inými slovami zdroje, ktoré sú veľmi blízke opisovanému faktu alebo udalosti. Takéto dokumenty zvyčajne vyhotovuje účastník alebo pozorovateľ udalosti. Medzi primárne zdroje zaraďujeme oficiálne správy, listy, očité svedectvá, autobiografie, štatistiky spracované oficiálnymi štatistickými úradmi alebo súdne záznamy. Experti v danom odbore zvyčajne používajú čo najväčší počet primárnych zdrojov, aby si mohli overiť ich krížovú zhodu. Primárne zdroje si väčšinou vyžadujú odbornú interpretáciu, interpoláciu, extrapoláciu alebo potvrdenie krížovej zhody. Všetky tieto postupy spadajú pod vlastný výskum. Články vo Wikipédii môžu používať primárne zdroje, ak ich uverejnil spoľahlivý zdroj, ale len na opis faktov súvisiacich s témou. Každé interpretatívne tvrdenie si vyžaduje citáciu sekundárneho zdroja.
Sekundárne zdroje: Odborná interpretácia, interpolácia, extrapolácia a potvrdenie krížovej zhody primárnych zdrojov, z ktorej je odvodený záver alebo tvrdenie. Články vo Wikipédii by sa mali opierať o spoľahlivé sekundárne zdroje.
Terciárne zdroje: Sumarizovaný materiál spracovaný na základe sekundárnych zdrojov, napríklad encyklopédie. Takéto zdroje väčšinou nepokrývajú tému do šírky alebo do hĺbky, hlavne pri zložitých alebo kontroverzných témach. Nezvyknú ani uvádzať alebo hodnotiť alternatívne interpretácie. Terciárne zdroje sa môžu používať napríklad ako zdroj mien, pravopisu, miest, dátumov a číselných údajov. Niektoré terciárne zdroje sú spoľahlivejšie než iné, a v rámci jedného terciárneho zdroja môžu byť niektoré články spoľahlivejšie než iné. Napríklad články v Encyclopædia Britannica alebo iných kvalitných encyklopédiách, podpísané odborníkmi, možno považovať za spoľahlivé terciárne zdroje. Nepodpísané články môžu byť menej spoľahlivé, ale môžu sa použiť, ak ide o dostatočne kvalitnú encyklopédiu.