Galway (mesto)

	Galway
	ír. Gaillimh
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Írsko
Grófstvo	Galway
Súradnice	53°16′12″S 9°3′21″Z / 53,27000°S 9,05583°Z
Obyvateľstvo	76 778 (2011)
	Poloha mesta v rámci Írska
	Wikimedia Commons: Galway
	Webová stránka: www.galwaycity.ie
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 53°16′12″S 9°3′21″Z / 53,27000°S 9,05583°Z

Galway (po írsky: Gaillimh, alebo An Gaillimh) je štvrté najväčšie mesto v Írsku, jediné mesto v západoírskej provincii Connacht so statusom „city“ a správne stredisko rovnomenného grófstva. Mesto sa rozkladá na západnom pobreží Írska. V írčine sa nazýva aj Cathair na Gaillimhe („Mesto Galway“).

Názov mesta pochádza od rieky Gaillimh (keltský názov pre rieku Corrib), ktorá vyformovala západný okraj najstaršieho osídlenia, ktoré sa volalo Dún Bhun na Gaillimhe, alebo pevnosť na spodku Gaillimhu. Slovo Gaillimh znamená "kamenný", vo význame "kamenná rieka". Mestu tiež prináleží prezývka Mesto kmeňov / Cathair na dTreabh, lebo štrnásť Kmeňov (obchodníckych rodín) viedlo mesto v období stredoveku. Názov Kmene je hanlivá fráza z dôb Olivera Cromwella. Obchodníci považovali samých seba za anglickú šľachtu, a preto boli lojálni kráľovi. Táto neistá reakcia na obliehanie mesta cromwellovymi vojskami im prisúdila toto označenie, ktoré si potom sami navzdor adoptovali.

Galway malo pri spočítaní obyvateľstva v roku 2006 75 414 obyvateľov. Je to najrýchlejšie rastúce írske mesto.

Dejiny

Táto mapa z roku 1651 ukazuje mesto s hradbami (sever je na ľavej strane). Vpredu sa nachádza rieka Corrib, cez ktorú prechádza neznámy most, ktorý je v súčasnosti “O’Briensov most”, vedúci na Mainguardskú ulicu.

Pevnosť Dún Bhun na Gaillimhe založil v roku 1124 connachtský kráľ Tairrdelbach Ua Conchobair (vládol v rokoch 1088 – 1156). Okolo pevnosti krátko nato vyrástla malá osada. Počas normanskej invázie Connachtu v 30. rokoch 13. storočia bolo mesto dobyté vodcom tejto invázie Richardom Mor de Burghom. Počas stredoveku v meste vládlo 14 oligarchických rodín, z toho 12 bolo normanského a 2 írskeho pôvodu. Ich názvy boli: Athy, Blake, Bodkin, Browne, Darcy, Deane, Font, Ffrench, Joyce, Kirwin, Lynch, Martin, Morris a Skerrett. Počas Anglickej revolúcie vojská Olivera Cromwella dobyli po deväťmesačnom obliehaní mesto. Na konci 17. storočia sa mesto pridalo do Jakobitskej vojny v Írsku na strane jakobitov (ktorí podporovali anglického kráľa Jakuba II. proti Viliamovi III. Oranžskému) a mesto bolo po krátkom obliehaní po Bitke pri Aughrime v roku 1691 dobyté viliamovcami. Veľké vládnuce rodiny boli zničené, mesto upadlo, a z tohto úpadku sa úplne nespamätalo až do začiatku veľkého ekonomického rastu.

Galwayská katedrála, otvorená v roku 1965

Obyvateľstvo

Mesto malo v roku 2006 72 729 obyvateľov. Ak bude počet obyvateľov aj naďalej rásť takýmto tempom, do roku 2020 by mesto malo dosiahnuť počet 100 000 obyvateľov.

Mesto je počtom obyvateľov aj spolu s okolím 4. najväčšie v Írsku a 6. najväčšie na ostrove, po Dubline, Belfaste, Corku, Limericku a Derry.

Kultúra

Podujatia

Medzi aktuálne podujatia patria:

Galwayský astronomický festival (január)
Fleadh Imboilg (február)
Galway Comedy Festival Archivované 2009-03-11 na Wayback Machine (marec)
Cúirt International Festival of Literature (apríl)
Galway Early Music Festival (máj)
Galway Sessions (jún)
Salthill Air Show (jún)
Galway Film Fleadh (júl)
Project06 (júl)
Galwayský festival umenia (júl)
Galwayské závody (august)
Galway Pride Festival Archivované 2009-02-23 na Wayback Machine (august)
Music for Galway (september – máj)
Galwayský medzinárodný festival Oyster (september)
Galway Jazz Festival Archivované 2009-02-27 na Wayback Machine (október)
Baboró Galway International Arts Festival for Children (október)
Tulca Visual Arts Festival (November)
Galway Science and Technology Festival (november)
Spirit of Voice Festival (november)

Doprava

Podľa zisťovania z roku 2002 bolo najpopulárnejším spôsobom prepravy do práce alebo školy auto (49,3 %), nasledované pešou prepravou (29,6 %), autobusom (9,2 %), bicyklom (4,1 %), motorkou (0,7 %) a vlakom (0,3 %). Zvyšných 6,8 % ľudí cestuje iným spôsobom alebo neuviedlo ako.

Letiská

Medzinárodné letisko Galway nachádzajúce sa 6 kilometrov východne od mesta pri dedine Carnmore (polcesta medzi Oranmore a Claregalway), má stále lety spájajúce Galway s inými veľkými írskymi letiskami, s hlavnými britskými letiskami a taktiež s malým počtom európskych pevninských letísk.

Letisko Aerfort na Minna (22 kilometrov západne od mesta) operuje stále lety na každý z Aranských ostrovov (Oileáin Árann).

Medzinárodné letisko Shannon (90 kilometrov) a Letisko Írsko West Knock (86 kilometrov) sa tiež nachádzajú vo vzdialenosti ľahkého prístupu z mesta, a obe z nich majú časté lety po Írsku a Británii, Európe a Severnej Amerike.

Gluas

V Galway by mala vyrásť sieť ľahkej železnice, zvaná Gluas. Mala by byť podobná s dublinským Luasom.

Autobusová doprava

V meste sú dve spoločnosti prevádzkujúce autobusovú dopravu cez mesto – Bus Éireann a Galway City Direct.

Bus Éireann operuje osem City liniek cez mesto, sedemnásť Local/Rural/Commuter liniek cez grófstvo a dvanásť Expressway autobusových liniek do celej krajiny z mesta Galway.

Galway City Direct má štyri mestské linky.

Množstvo iných súkromných spoločností prevádzkuje linky cez grófstvo Galway z celého Írska.