Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Wikipédia

Írsko

štát v severozápadnej Európe
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).

Írsko (ír. Éire, angl. Ireland), niekedy Írska republika[pozn 1] (ír. Poblacht na hÉireann, angl. Republic of Ireland), je štát v severozápadnej Európe pozostávajúci z 26 z 32 grófstiev ostrova Írsko. Hlavným a najväčším mestom je Dublin na východnej strane ostrova. Približne 2,1 milióna z 5,15 milióna obyvateľov krajiny žije v oblasti Veľkého Dublinu.[2] Tento suverénny štát má jedinú pozemnú hranicu so Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva. Inak ho obklopuje Atlantický oceán, na juhu Keltské more, na juhovýchode prieliv svätého Juraja a na východe Írske more. Je to unitárna parlamentná republika. Zákonodarný zbor (Oireachtas) sa skladá z dolnej komory parlamentu (Dáil Éireann), hornej komory parlamentu (Seanad Éireann) a voleného prezidenta (Uachtarán), ktorý je prevažne ceremoniálnou hlavou štátu, ale má niektoré dôležité právomoci a povinnosti. Na čele vlády stojí Taoiseach (predseda vlády, doslova "šéf"), ktorého volí Dáil a vymenúva prezident, ktorý menuje ďalších ministrov vlády.

Írsko
Vlajka Írska Štátny znak Írska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Amhrán na bhFiann
(Pieseň vojaka)

Miestny názov  
 • dlhý ír. Poblacht na hÉireann
angl. Republic of Ireland
(podľa ústavy niet dlhého názvu)
 • krátky ír. Éire
angl. Ireland
Hlavné mesto Dublin (ír. Baile Átha Cliath)
53°21′ s.š. 6°16′ z.d.
Najväčšie mesto Dublin
Úradné jazyky írčina, angličtina
Regionálne jazyky dialekty írčiny Gaeltacht (Ulster, Connacht a Munster), Shelta (irish travellers), škótčina
Demonym Ír, Írka
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády 		unitárna parlamentná republika
Michael D. Higgins
Leo Varadkar
Vznik 21. január 1919
6. december 1922 (uznaná Spojeným kráľovstvom)
Susedia Severné Írsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
70 273 km² (118.)  
1 390 km² (2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2022)
 • hustota (2022) 		 
5 281 600 (122.)
5 149 139
71,3/km² (113.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2023
722 mld. $ (40.)
137 638 $ (3.)
Index ľudského rozvoja (2022) 0,950 (7.) – veľmi vysoký
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		ZEČ (UTC)
ZELČ (UTC+1)
Medzinárodný kód IRL / IE
Medzinárodná poznávacia značka IRL
Internetová doména .ie
Smerové telefónne číslo +353
Gramotnosť: ~100%

Súradnice: 53°S 8°Z / 53°S 8°Z / 53; -8

Írsky slobodný štát so štatútom domínia vznikol v roku 1922 na základe anglo-írskej zmluvy. V roku 1937 bola prijatá nová ústava, v ktorej bol štát pomenovaný "Írsko" a fakticky sa stal republikou s voleným prezidentom bez výkonnej moci. V roku 1949 bol oficiálne vyhlásený za republiku na základe zákona o Írskej republike z roku 1948. Írsko sa stalo členom Organizácie Spojených národov v roku 1955. Do Európskych spoločenstiev (ES), predchodcu Európskej únie (EÚ), vstúpilo v roku 1973. Po väčšinu 20. storočia nemal štát žiadne formálne vzťahy so Severným Írskom, ale v 80. a 90. rokoch 20. storočia britská a írska vláda spolupracovali so severoírskymi stranami na vyriešení konfliktu, ktorý sa stal známym ako the Troubles (Nepokoje). Od podpísania Veľkopiatkovej dohody v roku 1998 írska vláda a severoírska vláda spolupracujú vo viacerých oblastiach politiky v rámci ministerskej rady Sever/Juh, ktorá bola vytvorená na základe dohody.

Írsko je vyspelým štátom s kvalitou života, ktorá patrí k najvyšším na svete; po zohľadnení nerovnosti sa v rebríčku indexu ľudského rozvoja z roku 2021 umiestnilo na šiestom mieste na svete.[3] Vysoko sa umiestňuje aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, hospodárskej slobody a slobody tlače. Je členom EÚ a zakladajúcim členom Rady Európy a OECD. Írska vláda od čias pred druhou svetovou vojnou uplatňuje politiku vojenskej neutrality prostredníctvom neangažovanosti, a preto krajina nie je členom NATO,[4] hoci je členom Partnerstva pre mier a niektorých aspektov PESCO. Írska ekonomika je vyspelá,[5] pričom v okolí Dublinu sa nachádza jedno z hlavných európskych finančných centier. Patrí medzi desať najbohatších krajín sveta z hľadiska HDP aj HND na obyvateľa.[6][7][8][9] Po vstupe do ES vláda krajiny zaviedla sériu liberálnych hospodárskych politík, ktoré pomohli zvýšiť hospodársky rast v rokoch 1995 až 2007, teda v období, ktoré sa dnes často označuje ako obdobie keltského tigra. Potom nasledovala recesia a zvrat v raste počas veľkej recesie, ktorú ešte zhoršilo prasknutie írskej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami.[10]

Dejiny

upraviť

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.

Revolúcia a kroky k nezávislosti

upraviť

Hoci zákon dostal kráľovský súhlas a bol zapísaný do zbierky zákonov v roku 1914, jeho uplatňovanie bolo pozastavené až do prvej svetovej vojny, ktorá odvrátila hrozbu občianskej vojny v Írsku. Redmond a Írski národní dobrovoľníci podporovali Spojené kráľovstvo a jeho spojencov v nádeji, že sa im podarí zabezpečiť implementáciu zákona na konci vojny prostredníctvom zapojenia Írska do vojny. Do írskych plukov 10. (írskej) a 16. (írskej) divízie Novej britskej armády vstúpilo 175 000 mužov, zatiaľ čo unionisti vstúpili do 36. (ulsterskej) divízie.[11]

Zvyšok írskych dobrovoľníkov, ktorí odmietli Redmonda a postavili sa proti akejkoľvek podpore Spojeného kráľovstva, začali spolu s Írskou občianskou armádou ozbrojené povstanie proti britskej nadvláde vo Veľkonočnom povstaní v roku 1916. To sa začalo 24. apríla 1916 vyhlásením nezávislosti. Po týždni ťažkých bojov, predovšetkým v Dubline, boli preživší povstalci nútení vzdať sa svojich pozícií. Väčšina z nich bola uväznená, pričom pätnásť zajatcov (vrátane väčšiny vodcov) bolo popravených ako zradcovia Spojeného kráľovstva. Medzi nimi bol aj Patrick Pearse, hlásateľ povstania, ktorý dal signál dobrovoľníkom na začatie povstania, ako aj James Connolly, socialista a zakladateľ odborov Industrial Workers of the World a írskeho i škótskeho labouristického hnutia. Tieto udalosti spolu s krízou brannej povinnosti v roku 1918 mali zásadný vplyv na zmenu verejnej mienky v Írsku, ktorá bola namierená proti britskej vláde.[12]

V januári 1919, po parlamentných voľbách v decembri 1918, bolo zo 105 zvolených poslancov írskeho parlamentu (MP) 73 členov Sinn Féin, ktorí boli zvolení na základe platformy zdržania sa hlasovania v britskej Dolnej snemovni. V januári 1919 vytvorili írsky parlament s názvom Dáil Éireann. Tento prvý Dáil vydal vyhlásenie nezávislosti a vyhlásil Írsku republiku. Deklarácia bola najmä opakovaním vyhlásenia z roku 1916 s dodatočným ustanovením, že Írsko už nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. Ministerstvo Dáil Éireann Írskej republiky vyslalo na Parížsku mierovú konferenciu v roku 1919 delegáciu pod vedením Ceann Comhairle (predseda rady alebo predseda Dáilu) Seána T. O'Kellyho, ktorá však nebola prijatá.

Po skončení vojny za nezávislosť a uzavretí prímeria v júli 1921 rokovali zástupcovia britskej vlády a piati írski delegáti zmluvy pod vedením Arthura Griffitha, Roberta Bartona a Michaela Collinsa v Londýne od 11. októbra do 6. decembra 1921 o anglo-írskej zmluve. Írski delegáti si zriadili sídlo na Hans Place v Knightsbridge a práve tu sa 5. decembra počas súkromných rokovaní rozhodlo o odporúčaní zmluvy Dáil Éireann. Druhý Dáil 7. januára 1922 ratifikoval zmluvu 64 hlasmi proti 57.[13]

V súlade so zmluvou sa 6. decembra 1922 celý ostrov Írsko stal samosprávnym domíniom s názvom Írsky slobodný štát (Saorstát Éireann). Podľa ústavy Írskeho slobodného štátu mal parlament Severného Írska možnosť o mesiac neskôr vystúpiť z Írskeho slobodného štátu a vrátiť sa do Spojeného kráľovstva. Počas tohto obdobia sa právomoci parlamentu Írskeho slobodného štátu a Výkonnej rady Írskeho slobodného štátu nevzťahovali na Severné Írsko. Severné Írsko využilo svoje právo podľa zmluvy opustiť nové domínium a 8. decembra 1922 sa opäť pripojilo k Spojenému kráľovstvu. Urobilo tak podaním žiadosti kráľovi, v ktorej žiadalo, "aby sa právomoci parlamentu a vlády Írskeho slobodného štátu už nevzťahovali na Severné Írsko".[14] Írsky slobodný štát bol konštitučnou monarchiou, ktorá mala spoločného monarchu so Spojeným kráľovstvom a ostatnými domíniami Britského spoločenstva národov. Krajina mala generálneho guvernéra (zastupujúceho monarchu), dvojkomorový parlament, kabinet nazývaný "Výkonná rada" a predsedu vlády nazývaného predseda Výkonnej rady.

Írska občianska vojna

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Írska občianska vojna

Írska občianska vojna (jún 1922 - máj 1923) bola dôsledkom ratifikácie anglo-írskej zmluvy a vytvorenia Írskeho slobodného štátu.[15] Protizmluvné strany na čele s Éamonom de Valerom namietali proti tomu, že prijatím zmluvy sa zrušila Írska republika z roku 1919, ktorej prisahali vernosť, a tvárou v tvár verejnej podpore dohody argumentovali, že "ľudia nemajú právo robiť zlo".[16] Najviac im vadilo, že štát zostane súčasťou britského impéria a že členovia parlamentu slobodného štátu budú musieť zložiť prísahu, ktorú strana proti zmluve považovala za prísahu vernosti britskému kráľovi. Stúpenci zmluvy na čele s Michaelom Collinsom tvrdili, že zmluva neposkytuje "konečnú slobodu, o ktorú sa usilujú a ktorú rozvíjajú všetky národy, ale slobodu na jej dosiahnutie".[17]

Na začiatku vojny sa Írska republikánska armáda (IRA) rozdelila na dva protichodné tábory: IRA podporujúcu zmluvu a IRA, ktorá bola proti zmluve. Prozmlúvna IRA sa rozpustila a pridala sa k novej Národnej armáde. Keďže však protizmluvná IRA nemala účinnú veliteľskú štruktúru a vzhľadom na defenzívnu taktiku prozmluvných síl počas celej vojny, Michael Collins a jeho prozmluvné sily dokázali vybudovať armádu s mnohými desiatkami tisíc veteránov prvej svetovej vojny z rozpustených írskych plukov britskej armády z roku 1922, ktorá bola schopná premôcť protizmluvné sily. Britské dodávky delostrelectva, lietadiel, guľometov a munície posilnili prozmluvné jednotky a hrozba návratu korunných vojsk do slobodného štátu odstránila akékoľvek pochybnosti o nevyhnutnosti presadzovania zmluvy. Nedostatok verejnej podpory protizmluvných síl (často nazývaných iregularisti) a odhodlanie vlády poraziť iregularistov významne prispeli k ich porážke.

Ústava Írska z roku 1937

upraviť

Po celoštátnom plebiscite v júli 1937 vstúpila 29. decembra 1937 do platnosti nová írska ústava (Bunreacht na hÉireann).[18] Tá nahradila ústavu Írskeho slobodného štátu a vyhlásila, že názov štátu je Éire alebo "Ireland" v anglickom jazyku. Články 2 a 3 ústavy síce definovali štátne územie ako celý ostrov, ale zároveň obmedzili jurisdikciu štátu na oblasť, ktorá bola Írskym slobodným štátom. Bývalá vláda Írskeho slobodného štátu zrušila úrad generálneho guvernéra v decembri 1936. Hoci ústava ustanovila úrad prezidenta Írska, otázka, či je Írsko republikou, zostala otvorená. Diplomati boli akreditovaní u kráľa, ale prezident vykonával všetky vnútorné funkcie hlavy štátu.[19] Prezident napríklad udeľoval súhlas s novými zákonmi vlastnou autoritou bez toho, aby sa odvolával na kráľa Juraja VI., ktorý bol len "orgánom", čo bolo stanovené v zákone o štatúte.

Írsko zostalo počas druhej svetovej vojny neutrálne, pričom toto obdobie označovalo ako výnimočný stav. Status domínia Írska bol ukončený prijatím zákona The Republic of Ireland Act 1948, ktorý nadobudol účinnosť 18. apríla 1949 a vyhlásil, že štát je republikou.[20] V tom čase vyhlásenie republiky ukončilo členstvo v Spoločenstve národov. Toto pravidlo sa zmenilo 10 dní po tom, ako sa Írsko vyhlásilo za republiku, a to Londýnskou deklaráciou z 28. apríla 1949. Írsko opätovne nepožiadalo o členstvo, keď sa pravidlá zmenili tak, aby umožnili republikám vstúpiť. Neskôr bol zákon o Írskej korune z roku 1542 v Írsku zrušený zákonom Statute Law Revision (Pre-Union Irish Statutes) Act 1962.[21]

Nedávna história

upraviť

Írsko sa stalo členom Organizácie Spojených národov v decembri 1955 po tom, ako mu bolo členstvo odmietnuté z dôvodu jeho neutrálneho postoja počas druhej svetovej vojny a nepodpory spojeneckej kampane.[22] V tom čase vstup do OSN zahŕňal záväzok použiť silu na odvrátenie agresie jedného štátu voči druhému, ak to OSN bude považovať za nevyhnutné.[23]

V 50. rokoch 20. storočia sa v Írsku rozvinul záujem o členstvo v Európskych spoločenstvách (ES), pričom sa uvažovalo aj o členstve v Európskej zóne voľného obchodu. Keďže Spojené kráľovstvo malo v úmysle stať sa členom ES, Írsko požiadalo o členstvo v júli 1961 z dôvodu značných hospodárskych väzieb so Spojeným kráľovstvom. Zakladajúci členovia ES boli naďalej skeptickí, pokiaľ ide o hospodársku kapacitu Írska, jeho neutralitu a neatraktívnu protekcionistickú politiku.[24] Mnohí írski ekonómovia a politici si uvedomovali, že je potrebná reforma hospodárskej politiky. Perspektíva členstva v ES sa stala pochybnou v roku 1963, keď francúzsky prezident generál Charles de Gaulle vyhlásil, že Francúzsko je proti vstupu Veľkej Británie, čo zastavilo rokovania so všetkými ostatnými kandidátskymi krajinami. V roku 1969 jeho nástupca Georges Pompidou nebol proti členstvu Británie a Írska. Začali sa rokovania a v roku 1972 bola podpísaná Zmluva o pristúpení. Neskôr v tom istom roku sa konalo referendum, ktoré potvrdilo vstup Írska do bloku, a Írsko nakoniec vstúpilo do ES ako členský štát 1. januára 1973.[25]

 
V roku 1973 vstúpilo Írsko spolu so Spojeným kráľovstvom a Dánskom do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V roku 2007 podpísalo Lisabonskú zmluvu.

Hospodársku krízu koncom 70. rokov podnietil rozpočet vlády Fianna Fáil, zrušenie dane z motorových vozidiel, nadmerné zadlžovanie a globálna hospodárska nestabilita vrátane ropnej krízy v roku 1979. Od roku 1989 došlo k významným politickým zmenám, ktoré sa prejavili v ekonomickej reforme, znížení daní, reforme sociálneho zabezpečenia, zvýšení konkurencie a zákaze požičiavania si na financovanie bežných výdavkov. Túto politiku začala v rokoch 1989 - 1992 vláda Fianna Fáil/Progresívni demokrati a pokračovala v nej nasledujúca vláda Fianna Fáil/Labour a vláda Fine Gael/Labour/Demokratickej ľavice. Írsko sa koncom 90. rokov 20. storočia stalo jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete v období tzv. keltského tigra, ktoré trvalo až do veľkej recesie. Od roku 2014 zaznamenáva Írsko zvýšenú hospodársku aktivitu.[26]

V severoírskej otázke sa britská a írska vláda začali usilovať o mierové riešenie násilného konfliktu, do ktorého boli zapojené mnohé polovojenské jednotky a britská armáda v Severnom Írsku, známeho ako "The Troubles" (Nepokoje). Mierové riešenie pre Severné Írsko, známe ako Veľkopiatková dohoda, bolo schválené v roku 1998 v referendách na sever a na juh od hranice. Súčasťou mierového urovnania bolo zrušenie územných nárokov na Severné Írsko v článkoch 2 a 3 írskej ústavy v referende. Vláda Spojeného kráľovstva vo svojej bielej knihe o brexite zopakovala svoj záväzok dodržiavať Veľkopiatkovú dohodu. Pokiaľ ide o štatút Severného Írska, uviedla, že "jasne vyjadrenou preferenciou vlády Spojeného kráľovstva je zachovať súčasné ústavné postavenie Severného Írska: ako súčasť Spojeného kráľovstva, ale so silnými väzbami na Írsko".

Geografia

upraviť
 
Satelitná snímka Írska

Štát sa rozprestiera na ploche približne piatich šestín (70 273 km²) ostrova Írsko (84 421 km²), zvyšok tvorí Severné Írsko. Ostrov je na severe a západe ohraničený Atlantickým oceánom a na severovýchode Severným prielivom. Na východe sa Írske more spája s Atlantickým oceánom cez prieliv svätého Juraja a na juhozápade s Keltským morom.

Západnú krajinu tvoria prevažne členité útesy, kopce a hory. Centrálne nížiny sú vo veľkej miere pokryté ľadovcovými nánosmi hliny a piesku, ako aj významnými oblasťami rašelinísk a niekoľkými jazerami. Najvyšším bodom je Carrauntoohil (1 038,6 m), ktorý sa nachádza v pohorí MacGillycuddy's Reeks na juhozápade. Rieka Shannon, ktorá pretína centrálnu nížinu, je s dĺžkou 386 km najdlhšou riekou Írska. Západné pobrežie je členitejšie ako východné, s množstvom ostrovov, polostrovov, mysov a zátok.

 
Moherské útesy na pobreží Atlantického oceánu

Írsko je jednou z najmenej zalesnených krajín v Európe.[27] Až do konca stredoveku bola krajina husto zalesnená. Medzi pôvodné druhy patria listnaté stromy ako dub, jaseň, lieska, breza, jelša, vŕba, osika, brest, jarabina a hloh, ako aj vždyzelené stromy, napríklad borovica lesná, tis, drieň a jahodovec.[28] Za hlavnú príčinu odlesňovania sa považuje rast slatín a rozsiahle výruby lesov na poľnohospodárske účely.[29] V súčasnosti je v Írsku len asi 10 % lesov,[30] z ktorých väčšinu tvoria nepôvodné ihličnaté plantáže a len 2 % sú pôvodné lesy.[31][32] Priemerná zalesnenosť v európskych krajinách je viac ako 33 %. Podľa Coillte, štátneho lesníckeho podniku, má Írsko vďaka podnebiu krajiny jedno z najrýchlejších tempov rastu lesov v Európe.[33] Živé ploty, ktoré sa tradične používajú na vymedzenie hraníc pozemkov, sú dôležitou náhradou lesných biotopov a poskytujú útočisko pre pôvodnú divokú flóru a širokú škálu druhov hmyzu, vtákov a cicavcov.[34] Nachádzajú sa tu dva suchozemské ekoregióny: Keltské listnaté lesy a severoatlantické vlhké zmiešané lesy.

Poľnohospodárstvo tvorí približne 64 % celkovej rozlohy krajiny.[35] To má za následok obmedzenú plochu na zachovanie prirodzených biotopov, najmä pre väčšie voľne žijúce cicavce s väčšími teritoriálnymi nárokmi.[36] Dlhá história poľnohospodárskej výroby spolu s modernými poľnohospodárskymi metódami, ako je používanie pesticídov a hnojív, spôsobili tlak na biodiverzitu.[37]

 
MacGillycuddy's Reeks, najvyššie pohorie Írska

Podnebie

upraviť
 
Národný park Wicklow Mountains

Atlantický oceán a otepľovanie Golfského prúdu ovplyvňujú počasie v Írsku. Teploty sa regionálne líšia, pričom stredné a východné oblasti majú tendenciu byť extrémnejšie. Vzhľadom na mierne oceánske podnebie sú však teploty v zime zriedkavo nižšie ako -5 °C a v lete vyššie ako 26 °C.[38] Najvyššia teplota zaznamenaná v Írsku bola 33,3 °C 26. júna 1887 na hrade Kilkenny Castle v Kilkenny, zatiaľ čo najnižšia teplota bola -19,1 °C na hrade Markree Castle v Sligu. Zrážky sú častejšie v zimných mesiacoch a menej v prvých mesiacoch leta. V juhozápadných oblastiach spadne najviac zrážok v dôsledku juhozápadných vetrov, zatiaľ čo v Dubline najmenej. Dĺžka slnečného svitu je najvyššia na juhovýchode krajiny. Ďaleký sever a západ sú dve najveternejšie oblasti v Európe s veľkým potenciálom pre výrobu veternej energie.

Írsko má bežne 1100 až 1600 hodín slnečného svitu ročne, pričom väčšina oblastí má priemerný denný svit 3,25 až 3,75 hodiny. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy na väčšine územia krajiny svieti v priemere 5 až 6,5 hodiny denne. Najviac slnečného svitu je na krajnom juhovýchode, kde je začiatkom leta v priemere viac ako 7 hodín denne. December je najponurejší mesiac s priemerným denným slnečným svitom od približne 1 hodiny na severe po takmer 2 hodiny na krajnom juhovýchode. Najslnečnejšie leto za 100 rokov od roku 1881 do roku 1980 bolo v roku 1887, podľa meraní vykonaných vo Phoenix Parku v Dubline; najponurejšie bolo v roku 1980.[39]

Politika

upraviť
 
Michael D. Higgins - prezident

Írsko je ústavná republika s parlamentným systémom vlády. Oireachtas je dvojkomorový národný parlament, ktorý sa skladá z írskeho prezidenta a dvoch komôr Oireachtas: Dáil Éireann (Snemovňa reprezentantov) a Seanad Éireann (Senát). Áras an Uachtaráin je oficiálnym sídlom prezidenta Írska, zatiaľ čo komory Oireachtas sa schádzajú v Leinster House v Dubline.

Prezident je hlavou štátu, je volený na sedem rokov a môže byť jedenkrát opätovne zvolený. Prezident je predovšetkým ceremoniálnou postavou, ale s radou Štátnej rady mu sú zverené určité ústavné právomoci. V niektorých oblastiach má úrad absolútne voľné právomoci, napríklad postúpiť návrh zákona Najvyššiemu súdu na posúdenie jeho ústavnosti.[40] Michael D. Higgins sa 11. novembra 2011 stal deviatym prezidentom Írska.[41]

Na čele vlády stojí Taoiseach (predseda vlády), ktorého vymenúva prezident na návrh Dáilu. Väčšina Taoisighov pôsobí ako predseda politickej strany, ktorá v celoštátnych voľbách získa najviac kresiel. Stalo sa zvykom, že vládu tvoria koalície, keďže od roku 1989 neexistovala vláda jednej strany.

 
Leo Varadkar - Taoiseach

Dáil má 160 poslancov (Teachtaí Dála), ktorí sú volení za viacmandátové volebné obvody podľa systému pomerného volebného systému prostredníctvom jednotného prenosného hlasu. Seanad sa skladá zo šesťdesiatich členov, pričom jedenásť z nich nominuje Taoiseach, šiestich volia dva univerzitné volebné obvody a 43 volia zástupcovia verejnosti z radov kandidátov zostavených na základe profesijného zloženia.

Počet členov vlády je podľa ústavy obmedzený na pätnásť. Zo Seanadu môžu byť zvolení najviac dvaja členovia a Taoiseach, Tánaiste (podpredseda vlády) a minister financií musia byť členmi Dáilu. Dáil musí byť rozpustený do piatich rokov od jeho prvého zasadnutia po predchádzajúcich voľbách a všeobecné voľby členov Dáilu sa musia uskutočniť najneskôr tridsať dní po rozpustení. V súlade s írskou ústavou sa parlamentné voľby musia konať najmenej každých sedem rokov, hoci zákon môže stanoviť nižšiu hranicu. Súčasná vláda je koalíciou strán Fianna Fáil, Fine Gael a Strany zelených, pričom Leo Varadkar z Fine Gael je Taoiseach a Micheál Martin z Fianna Fáil je Tánaiste. Opozičnými stranami v súčasnom Dáile sú Sinn Féin, Labouristická strana, Ľudia pred ziskom - Solidarita, Sociálni demokrati, Aontú, ako aj niekoľko nezávislých strán.

Írsko je členským štátom Európskej únie od roku 1973. Občania Spojeného kráľovstva môžu voľne vstupovať do krajiny bez pasu vďaka spoločnej cestovnej zóne, ktorá je bezpasovou zónou zahŕňajúcou ostrovy Írsko, Veľká Británia, ostrov Man a Normanské ostrovy. Na letiskách a v námorných prístavoch sa však vyžaduje určitá identifikácia.

Lokálna vláda

upraviť

Zákon o miestnej samospráve (Írsko) z roku 1898 bol zakladajúcim zákonom súčasného systému miestnej samosprávy a dvadsiata novela ústavy z roku 1999 stanovila jeho ústavné uznanie. Základom oblastí miestnej samosprávy je dvadsaťšesť tradičných írskych grófstiev, pričom tradičné grófstva Cork, Dublin a Galway obsahujú dve alebo viac oblastí miestnej samosprávy. Zákon o miestnej samospráve z roku 2001 v znení zákona o reforme miestnej samosprávy z roku 2014 ustanovuje systém tridsaťjeden miestnych orgánov - dvadsaťšesť rád grófstiev, dve mestské a grófske rady a tri mestské rady. Grófstva (s výnimkou troch grófstiev v Dubline) sa delia na mestské obvody. Druhá úroveň miestnej samosprávy, ktorú tvorili mestské rady, bola zrušená v roku 2014.

 
  1. Fingal
  2. Dublin City
  3. Dún Laoghaire–Rathdown
  4. Južný Dublin
  5. Wicklow
  6. Wexford
  7. Carlow
  8. Kildare
  9. Meath
  10. Louth
  11. Monaghan
  12. Cavan
  13. Longford
  14. Westmeath
  15. Offaly
  16. Laois
  1. Kilkenny
  2. Waterford
  3. Cork City
  4. Cork
  5. Kerry
  6. Limerick
  7. Tipperary
  8. Clare
  9. Galway
  10. Galway City
  11. Mayo
  12. Roscommon
  13. Sligo
  14. Leitrim
  15. Donegal

Zahraničné vzťahy

upraviť
 
Taoiseach Leo Varadkar a americký prezident Joe Biden v Bielom dome vo Washingtone 17. marca 2023

Zahraničné vzťahy sú výrazne ovplyvnené členstvom v Európskej únii, hoci dôležité sú aj bilaterálne vzťahy so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. Šesťkrát predsedalo Rade Európskej únie, naposledy od januára do júna 2013.

Írsko sa v zahraničnej politike prikláňa k nezávislosti; krajina teda nie je členom NATO a dlhodobo uplatňuje politiku vojenskej neutrality. Táto politika viedla k tomu, že írske obranné sily sa od roku 1960 podieľali na mierových misiách Organizácie Spojených národov, a to aj počas krízy v Kongu a následne na Cypre, v Libanone a Bosne a Hercegovine.[42]

Napriek írskej neutralite počas druhej svetovej vojny sa Írsko zúčastnilo na vojne prostredníctvom narukovania do britských ozbrojených síl s viac ako 50 000 príslušníkmi. Počas studenej vojny bola írska vojenská politika, hoci zdanlivo neutrálna, zaujatá voči NATO.[43] Počas kubánskej krízy Seán Lemass povolil prehľadávanie kubánskych a československých lietadiel prelietajúcich cez Shannon a informácie odovzdal CIA. Írske letecké zariadenia využívala armáda Spojených štátov na doručenie vojenského personálu zapojeného do invázie do Iraku v roku 2003 cez letisko Shannon. Letisko sa predtým využívalo pri invázii Spojených štátov do Afganistanu v roku 2001, ako aj v prvej vojne v Perzskom zálive.[44]

Od roku 1999 je Írsko členom programu NATO Partnerstvo pre mier (PfP) a Euroatlantickej partnerskej rady NATO (EAPC), ktorej cieľom je vytvoriť dôveru medzi NATO a ostatnými štátmi v Európe a bývalom Sovietskom zväze.[45]

Vojenstvo

upraviť
 
Vojaci írskej armády ako súčasť kosovských síl, 2010

Írsko je neutrálna krajina a účasť írskych jednotiek v konfliktných zónach sa riadi pravidlami "trojitého zámku", podľa ktorých musí byť schválená OSN, Dáilom a vládou. Preto je jeho vojenská úloha obmedzená na národnú sebaobranu a účasť na mierových operáciách OSN.

Írske obranné sily (Óglaigh na hÉireann) sa skladajú z armády, námorníctva, letectva a záložných obranných síl. Sú malé, ale dobre vybavené, s takmer 10 000 príslušníkmi armády na plný úväzok a viac ako 2 000 príslušníkmi v zálohe.[46] Denné nasadenie obranných síl zahŕňa pomoc operáciám civilnej moci, ochranu a hliadkovanie írskych teritoriálnych vôd a výhradnej hospodárskej zóny Írska námornou službou a mierové misie OSN, EÚ a PfP. Do roku 1996 slúžilo v medzinárodných mierových misiách OSN viac ako 40 000 príslušníkov írskej armády.

Írske letectvo je leteckou zložkou obranných síl a prevádzkuje šestnásť lietadiel s fixným krídlom a osem vrtuľníkov. Írska námorná služba je írskym námorníctvom a prevádzkuje šesť hliadkových lodí a menší počet nafukovacích člnov a výcvikových plavidiel a má ozbrojené výsadkové skupiny schopné obsadiť loď a špeciálnu jednotku frogmenov. Súčasťou armády sú aj záložné obranné sily (armádna záloha a záloha námornej služby) pre záložníkov na čiastočný úväzok. K írskym špeciálnym silám patrí armádne krídlo Ranger Wing, ktoré sa cvičí a operuje s medzinárodnými jednotkami špeciálnych operácií. Prezident je formálne najvyšším veliteľom obranných síl, ale v praxi sa tieto sily zodpovedajú vláde prostredníctvom ministra obrany.

V roku 2017 Írsko podpísalo Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní.[47]

Hospodárstvo

upraviť

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.

Energia

upraviť
 
Veterná farma v grófstve Wexford

ESB, Bord Gáis Energy a Airtricity sú traja hlavní dodávatelia elektriny a plynu v Írsku. V Írsku sa nachádzajú preukázané zásoby plynu v objeme 19,82 miliardy metrov kubických. Ťažba zemného plynu sa predtým uskutočňovala v Kinsale Head až do jeho vyčerpania. Ložisko zemného plynu Corrib malo byť uvedené do prevádzky v rokoch 2013/14. V roku 2012 sa potvrdilo, že ložisko Barryroe má v zásobách až 1,6 miliardy barelov ropy, pričom sa dá vyťažiť 160 až 600 miliónov barelov. To by mohlo pokryť celú energetickú potrebu Írska až na 13 rokov, keď sa začne využívať v rokoch 2015/16.

V Írsku sa vyvinulo značné úsilie o zvýšenie využívania obnoviteľných a udržateľných foriem energie, najmä v oblasti veternej energie, pričom sa vybudovalo 3 000 megawattov veterných elektrární,[48] niektoré na účely vývozu. Írsky úrad pre udržateľnú energiu (SEAI) odhadol, že 6,5 % írskych energetických potrieb v roku 2011 bolo vyrobených z obnoviteľných zdrojov.[49] SEAI tiež uviedol, že v Írsku sa zvýšila energetická účinnosť, pričom v rokoch 2005 až 2013 sa emisie uhlíka na dom znížili o 28 %.[50]

K roku 2021 bolo Írsko 24. najväčším výrobcom veternej energie na svete a v roku 2020 na 3. mieste v rebríčku v prepočte na obyvateľa.

Doprava

upraviť

Tri hlavné medzinárodné letiská v Dubline, Shannone a Corku obsluhujú mnohé európske a medzikontinentálne linky pravidelnými a charterovými letmi. Letecká linka z Londýna do Dublinu je deviatou najvyťaženejšou medzinárodnou leteckou linkou na svete a zároveň najvyťaženejšou medzinárodnou leteckou linkou v Európe, pričom v roku 2017 sa medzi nimi uskutočnilo 14 500 letov.[51][52] V roku 2015 využilo túto linku 4,5 milióna ľudí, v tom čase bola druhou najvyťaženejšou na svete. Aer Lingus je vlajkovým dopravcom Írska, hoci najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine je Ryanair. Ryanair je najväčším nízkonákladovým dopravcom v Európe,[53] druhým najväčším z hľadiska počtu cestujúcich a najväčším na svete z hľadiska počtu medzinárodných cestujúcich.[54]

 
Vlaky Iarnród Éireann na stanici Heuston

Železničnú dopravu zabezpečuje spoločnosť Iarnród Éireann (Írske železnice), ktorá prevádzkuje všetky vnútroštátne medzimestské, prímestské a nákladné železničné služby v krajine. Dublin je centrom siete s dvoma hlavnými stanicami, Heuston station a Connolly station, ktoré spájajú mestá a hlavné obce krajiny. Služba Enterprise, ktorá funguje spoločne so Severoírskymi železnicami, spája Dublin a Belfast. Celá írska sieť hlavných tratí je prevádzkovaná na koľajniciach s rozchodom 1 600 mm, čo je v Európe jedinečné a viedlo to k odlišnému dizajnu koľajových vozidiel. Dublinská sieť verejnej dopravy zahŕňa DART, Luas, dublinské autobusy a dublinbikes.

Diaľnice, štátne cesty prvej a druhej triedy spravuje spoločnosť Transport Infrastructure Ireland, zatiaľ čo regionálne a miestne cesty spravujú miestne orgány v jednotlivých oblastiach. Cestná sieť je zameraná predovšetkým na hlavné mesto, ale diaľnice ho spájajú s ďalšími veľkými írskymi mestami vrátane Corku, Limericku, Waterfordu a Galway.[55]

Dublin obsluhuje významná infraštruktúra, ako sú mýtne mosty East-Link a West-Link, ako aj Dublinský prístavný tunel. Tunel Jack Lynch pod riekou Lee v Corku a tunel Limerick pod riekou Shannon boli dva veľké projekty mimo Dublinu.

Demografia

upraviť
 
Počet obyvateľov Írska od roku 1951

Genetický výskum naznačuje, že prví osadníci migrovali z Pyrenejského polostrova po poslednej dobe ľadovej.[56] Po mezolite, neolite a dobe bronzovej migranti priniesli keltský jazyk a kultúru. Migranti z posledných dvoch období stále predstavujú genetické dedičstvo väčšiny Írov. Gaelská tradícia sa časom rozšírila a stala sa dominantnou formou. Íri sú kombináciou galského, severského, anglo-normanského, francúzskeho a britského pôvodu.

Počet obyvateľov Írska v roku 2022 bol 5 149 139, čo predstavuje nárast o 8 % od roku 2016.[57] Od roku 2011 malo Írsko najvyššiu pôrodnosť v Európskej únii (16 narodených detí na 1 000 obyvateľov).[58] V roku 2014 sa 36,3 % pôrodov narodilo slobodným ženám.[59] Ročná miera rastu obyvateľstva v intercenzálnom období 2002 - 2006 presiahla 2 %, čo sa pripisuje vysokej miere prirodzeného prírastku a prisťahovalectva.[60] V nasledujúcom intercenzálnom období 2006 - 2011 sa táto miera mierne znížila, pričom priemerná ročná percentuálna zmena predstavovala 1,6 %. Celková miera plodnosti (CMP) sa v roku 2017 odhadovala na úrovni 1,80 dieťaťa narodeného na jednu ženu, čo je menej ako miera reprodukcie 2,1, ktorá však naďalej zostáva výrazne pod vysokou hodnotou 4,2 dieťaťa narodeného na jednu ženu v roku 1850.[61] V roku 2018 bol mediánový vek írskej populácie 37,1 roka.[62]

V čase sčítania ľudu v roku 2022 bol zaznamenaný počet 631 785 osôb, ktoré nie sú írskymi štátnymi príslušníkmi. To predstavuje 8 % nárast v porovnaní s údajom 535 475 osôb pri sčítaní v roku 2016.[63] Piatimi najväčšími pôvodcami neírskych štátnych príslušníkov boli Poľsko (93 680), Spojené kráľovstvo (83 347), India (45 449), Rumunsko (43 323), Litva (31 177) a Lotyšsko (27 338) v uvedenom poradí. Medzi neírske štátne príslušnosti, ktoré zaznamenali najväčší nárast oproti roku 2016, patrili India (+33 984), Rumunsko (+14 137), Brazília (+13 698), Ukrajina (+10 006). Neírske národnosti, ktoré zaznamenali najväčší pokles oproti roku 2016, boli Poľsko (-28 835), Spojené kráľovstvo (-19 766), Litva (-5 375), Lotyšsko (-1 633) a Slovensko (-1 117).[64]

Pozri aj: Zoznam miest v Írsku
Najväčšie mestské aglomerácie podľa počtu obyvateľov (sčítanie ľudu v roku 2022)[65]
 

Dublin

 

Cork

# Obec Populácia # Obec Populácia  

Limerick

 

Galway

1 Dublin 1 263 219 11 Ennis 27 923
2 Cork 222 526 12 Carlow 27 351
3 Limerick 102 287 13 Kilkenny 27 184
4 Galway 85 910 14 Naas 26 180
5 Waterford 60 079 15 Tralee 26 079
6 Drogheda 44 135 16 Newbridge 24 366
7 Dundalk 43 112 17 Balbriggan 24 322
8 Swords 40 776 18 Portlaoise 23 494
9 Navan 33 886 19 Athlone 22 869
10 Bray 33 512 20 Mullingar 22 667

Jazyky

upraviť
 
Percento obyvateľstva, ktoré denne hovorí po írsky (mimo vzdelávacieho systému) pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011

Írska ústava označuje írčinu za "národný jazyk" a "prvý úradný jazyk", ale dominantným jazykom je angličtina (druhý úradný jazyk). Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2016 približne 1,75 milióna ľudí (40 % obyvateľstva) uviedlo, že vie hovoriť po írsky, ale z nich menej ako 74 000 ňou hovorí denne.[66] Írsky jazyk sa používa ako komunitný jazyk len v malom počte vidieckych oblastí prevažne na západe a juhu krajiny, ktoré sa súhrnne nazývajú Gaeltacht. S výnimkou regiónov Gaeltachtu sú dopravné značky zvyčajne dvojjazyčné. Väčšina verejných oznamov a tlačových médií je len v angličtine. Hoci je štát oficiálne dvojjazyčný, občania môžu mať často problém s prístupom k štátnym službám v írčine a väčšina vládnych publikácií nie je k dispozícii v oboch jazykoch, hoci občania majú právo rokovať so štátom v írčine. Medzi médiá v írskom jazyku patrí televízny kanál TG4, rozhlasová stanica RTÉ Raidió na Gaeltachta a internetové noviny Tuairisc.ie. V írskych obranných silách sa všetky povely pešieho a zbraňového cvičenia vydávajú v írskom jazyku.

V dôsledku prisťahovalectva je poľština po angličtine najrozšírenejším jazykom v Írsku a írčina je tretím najpoužívanejším jazykom. Každodenne sa používa aj niekoľko ďalších stredoeurópskych jazykov (najmä čeština, maďarčina a slovenčina), ako aj baltské jazyky (litovčina a lotyština). Medzi ďalšie jazyky, ktorými sa v Írsku hovorí, patrí shelta, ktorou hovoria írski kočovníci, a dialektom škótčiny hovoria niektorí Ulsterskí Škóti v Donegale.[67] Väčšina študentov stredných škôl sa rozhodne učiť jeden alebo dva cudzie jazyky. Medzi jazyky, ktoré sú k dispozícii pre Junior Certificate a Leaving Certificate, patria francúzština, nemčina, taliančina a španielčina; študenti s Leaving Certificate môžu študovať aj arabčinu, japončinu a ruštinu. Niektoré stredné školy ponúkajú aj starogréčtinu, hebrejčinu a latinčinu. Štúdium írčiny je pre študentov s maturitou vo všeobecnosti povinné, ale niektorí môžu mať za určitých okolností nárok na výnimku, napríklad v prípade problémov s učením alebo vstupu do krajiny po 11. roku života.[68]

Zdravotná starostlivosť

upraviť
 
Nemocnica Beaumont v Dubline

Zdravotnú starostlivosť v Írsku poskytujú verejní aj súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.[69] Za stanovenie celkovej politiky v oblasti zdravotníctva je zodpovedný minister zdravotníctva. Každý obyvateľ Írska má nárok na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom verejného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý spravuje Health Service Executive a ktorý je financovaný zo všeobecných daní. Za určitú poskytnutú zdravotnú starostlivosť môže byť osoba povinná zaplatiť dotovaný poplatok; závisí to od príjmu, veku, choroby alebo zdravotného postihnutia. Všetky služby pre matky a deti do veku 6 mesiacov sa poskytujú bezplatne. Pohotovostná starostlivosť sa poskytuje pacientom, ktorí sa dostavia na oddelenie urgentného príjmu nemocnice. Návštevníci pohotovostných oddelení v iných ako naliehavých situáciách, ktorých neodporučil ich všeobecný lekár, však môžu zaplatiť poplatok vo výške 100 €. Za určitých okolností sa tento poplatok neplatí alebo môže byť odpustený.

Každý, kto je držiteľom európskeho preukazu zdravotného poistenia, má nárok na bezplatné ošetrenie a liečbu na verejných lôžkach v nemocniciach Health Service Executive a v dobrovoľných nemocniciach. Bezplatné sú aj ambulantné služby. Väčšina pacientov s priemerným alebo vyšším príjmom však musí platiť dotované nemocničné poplatky. Súkromné zdravotné poistenie je dostupné pre obyvateľov, ktorí ho chcú využiť.

Priemerná očakávaná dĺžka života v Írsku v roku 2016 bola 81,8 roka, pričom u mužov bola 79,9 roka a u žien 83,6 roka.[70] Má najvyššiu pôrodnosť v EÚ (16,8 pôrodov na 1 000 obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ 10,7)[71] a veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť (3,5 na 1 000 živonarodených detí). Írsky systém zdravotnej starostlivosti sa v roku 2012 umiestnil na 13. mieste z 34 európskych krajín podľa európskeho indexu zdravotnej starostlivosti, ktorý vypracovala spoločnosť Health Consumer Powerhouse.[72] V tej istej správe sa írsky systém zdravotnej starostlivosti umiestnil na 8. mieste v rebríčku najlepších zdravotných výsledkov, ale len na 21. mieste v Európe.

Vzdelanie

upraviť
 
University College Cork bola založená v roku 1845 a je súčasťou Írskej národnej univerzity.

Írsko má tri úrovne vzdelávania: základné, stredoškolské a vysokoškolské. Vzdelávacie systémy sú do veľkej miery pod vedením vlády prostredníctvom ministra školstva. Uznané základné a stredné školy musia dodržiavať učebné osnovy stanovené príslušnými orgánmi. Vzdelávanie je povinné vo veku od šiestich do pätnástich rokov a všetky deti do osemnástich rokov musia absolvovať prvé tri ročníky strednej školy vrátane jednej skúšky Junior Certificate.

V Írsku je približne 3 300 základných škôl.[73] Prevažná väčšina (92 %) je pod patronátom katolíckej cirkvi. Školy prevádzkované náboženskými organizáciami, ktoré však dostávajú verejné peniaze a uznanie, nemôžu diskriminovať žiakov na základe náboženstva alebo jeho neexistencie. Existuje však sankcionovaný systém preferencií, v rámci ktorého môžu byť žiaci určitého náboženstva prijatí pred žiakmi, ktorí nezdieľajú étos školy, a to v prípade, že kvóta školy už bola naplnená.

 
Dlhá miestnosť v knižnici Trinity College

Záverečné vysvedčenie, ktoré sa skladá po dvoch rokoch štúdia, je záverečnou skúškou v systéme stredných škôl. Tí, ktorí chcú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, zvyčajne skladajú túto skúšku, pričom prístup k štúdiu na treťom stupni zvyčajne závisí od výsledkov dosiahnutých zo šiestich najlepších predmetov na základe výberového konania.[74] Ocenenia tretieho stupňa vzdelávania udeľuje najmenej 38 inštitúcií vyššieho vzdelávania - patria sem základné alebo spojené vysoké školy siedmich univerzít a ďalšie určené inštitúcie Rady pre udeľovanie ocenení v oblasti vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy. Podľa rebríčka US News z roku 2022 patrí Írsko medzi dvadsať najlepších krajín v oblasti vzdelávania.

Program medzinárodného hodnotenia študentov, ktorý koordinuje OECD, v súčasnosti zaraďuje Írsko na štvrté miesto v hodnotení krajín OECD za rok 2012 v oblasti čítania, na deviate miesto v oblasti prírodných vied a na trináste miesto v oblasti matematiky. V roku 2012 mali írski študenti vo veku 15 rokov druhú najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti v EÚ.[75] Írsko má tiež 0,747 z 500 najlepších svetových univerzít na obyvateľa, čo krajinu radí na 8. miesto na svete.[76] Základné, stredoškolské a vyššie (univerzitné/vysokoškolské) vzdelanie je v Írsku pre všetkých občanov EÚ bezplatné.[77] Za služby pre študentov a skúšky sa platia poplatky.

Okrem toho 37 % obyvateľov Írska má univerzitný alebo vysokoškolský titul, čo je jedno z najvyšších percent na svete.[78]

Náboženstvo

upraviť
Náboženstvo v Írsku[79]
Náboženstvo Percent
Katolíci
  
 69,1 %
Bez náboženstva
  
 14,5 %
Protestanti
  
 4,0 %
Moslimovia
  
 1,6 %
Neuvedení
  
 6,7 %
Iní
  
 4,1 %

Sloboda náboženského vyznania je v Írsku zakotvená v ústave a ústava krajiny je od roku 1973 sekulárna. Prevládajúcim náboženstvom je kresťanstvo, a hoci Írsko zostáva prevažne katolíckou krajinou, percento obyvateľov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva označili za katolíkov, prudko kleslo z 84,2 % pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 na 78,3 % pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2016. Ďalšie výsledky zo sčítania ľudu z roku 2016 sú nasledovné: 4,2 % protestantov, 1,3 % pravoslávnych, 1,3 % moslimov a 9,8 % osoby bez vyznania. Podľa štúdie Georgetownskej univerzity mala krajina pred rokom 2000 jednu z najvyšších mier pravidelnej účasti na omšiach v západnom svete. Zatiaľ čo v roku 2006 bola denná účasť na omši 13 %, týždenná účasť sa znížila z 81 % v roku 1990 na 48 % v roku 2006, hoci sa uvádza, že pokles sa stabilizoval.[80] V roku 2011 sa uvádzalo, že týždenná účasť na omši v Dubline bola len 18 % a u mladších generácií bola ešte nižšia.[81]

 
Katedrála svätej Márie je sídlom katolíckej cirkvi v Dubline.

Írska cirkev je s 2,7 % obyvateľstva druhou najväčšou kresťanskou denomináciou. Počet členov klesal počas celého dvadsiateho storočia, ale začiatkom 21. storočia zaznamenal nárast, rovnako ako ostatné malé kresťanské denominácie. Ďalšími významnými protestantskými denomináciami sú presbyteriánska cirkev a metodistická cirkev. Prisťahovalectvo prispelo k nárastu hinduistickej a moslimskej populácie. V percentuálnom vyjadrení boli najrýchlejšie rastúcimi náboženstvami ortodoxné kresťanstvo a islam, ktorých nárast predstavoval 100 %, resp. 70 %.[82]

Patrónmi Írska sú svätý Patrik, svätá Brigita a svätý Kolumba, pričom svätý Patrik je všeobecne uznávaný ako patrón. Deň svätého Patrika sa v Írsku a v zahraničí oslavuje 17. marca ako írsky národný deň, na ktorý sa organizujú sprievody a iné oslavy.

 
Katedrála svätého Patrika v Dubline je národnou katedrálou Írskej cirkvi.

Podobne ako iné prevažne katolícke európske štáty aj Írsko prešlo koncom dvadsiateho storočia obdobím právnej sekularizácie. V roku 1972 bol v referende piatym dodatkom k ústave vypustený článok, v ktorom boli vymenované konkrétne náboženské skupiny. Článok 44 zostal v ústave zachovaný: "Štát uznáva, že úcta verejného kultu patrí všemohúcemu Bohu. Má v úcte jeho meno a rešpektuje a ctí náboženstvo." Článok tiež ustanovuje slobodu náboženského vyznania, zakazuje dotovanie akéhokoľvek náboženstva, zakazuje štátu náboženskú diskrimináciu a vyžaduje, aby štát zaobchádzal s náboženskými a nenáboženskými školami bez predsudkov.

Náboženstvo bolo zavedené ako voliteľný predmet v roku 2001. Hoci väčšinu škôl riadia náboženské organizácie, medzi mladšími generáciami sa objavuje sekularistický trend.[83]

Kultúra

upraviť

Írska kultúra bola po stáročia prevažne galská a Írsko je stále jedným zo šiestich hlavných keltských národov. Po anglo-normanskej invázii v 12. storočí a postupnom britskom dobývaní a kolonizácii od 16. storočia sa Írsko dostalo pod vplyv anglickej a škótskej kultúry. Následne sa írska kultúra, hoci je v mnohých aspektoch odlišná, vyznačuje spoločnými charakteristikami so zvyškom anglosféry, katolíckou Európou a ostatnými keltskými regiónmi. Írska diaspóra, ktorá je jednou z najväčších a najrozptýlenejších na svete, prispela ku globalizácii írskej kultúry a vytvorila mnoho významných osobností v oblasti umenia, hudby a vedy.

Literatúra

upraviť
 
Jonathan Swift (1667 – 1745)

Írsko významne prispelo k svetovej literatúre v anglickom aj írskom jazyku. Moderná írska beletria sa začala vydaním románu od Jonathana Swifta s názvom Gulliverove cesty z roku 1726. Medzi ďalších významných spisovateľov v 18. storočí a ich najvýznamnejšie diela patria Laurence Sterne s knihou Život a názory blahorodého Tristrama Shandyho a Oliver Goldsmith s dielom Wakefieldský farár. V 19. storočí sa objavilo množstvo írskych spisovateľov, medzi nimi Maria Edgeworthová, John Banim, Gerald Griffin, Charles Kickham, William Carleton a George Moore. Bram Stoker je známy najmä ako autor románu Drakula z roku 1897.

James Joyce (1882-1941) vydal svoje najslávnejšie dielo Ulysses v roku 1922, ktoré je interpretáciou Odysea odohrávajúcou sa v Dubline. Dublinčanka Annie M. P. Smithsonová bola jednou z viacerých autoriek, ktoré v 20. a 30. rokoch 20. storočia zásobovali fanúšikov romantickej literatúry. Po druhej svetovej vojne vydávali populárne romány okrem iných Brian O'Nolan, ktorý publikoval pod pseudonymom Flann O'Brien, Elizabeth Bowenová a Kate O'Brienová. V posledných desaťročiach 20. storočia sa do popredia ako prozaici dostali Edna O'Brienová, John McGahern, Maeve Binchyová, Joseph O'Connor, Roddy Doyle, Colm Tóibín a John Banville.

 
William Butler Yeats (1865 – 1939)

Patricia Lynchová bola v 20. storočí plodnou autorkou detských kníh, zatiaľ čo diela Eoina Colfera boli na začiatku 21. storočia bestsellermi NYT (The New York Times) v tomto žánri.[84] V žánri poviedky, ktorý je formou obľúbenou u mnohých írskych spisovateľov, patria medzi najvýznamnejšie osobnosti Seán Ó Faoláin, Frank O'Connor a William Trevor. Medzi známych írskych básnikov patria Patrick Kavanagh, Thomas McCarthy, Dermot Bolger a nositelia Nobelovej ceny za literatúru William Butler Yeats a Seamus Heaney (narodil sa v Severnom Írsku, ale žil v Dubline). Medzi významných spisovateľov v írskom jazyku patria Pádraic Ó Conaire, Máirtín Ó Cadhain, Séamus Ó Grianna a Nuala Ní Dhomhnaillová.

História írskeho divadla sa začína expanziou anglickej administratívy v Dubline na začiatku 17. storočia a odvtedy Írsko významne prispieva k anglickej dráme. V ranej histórii divadelné predstavenia v Írsku slúžili skôr na politické účely, ale s pribúdajúcimi divadlami a rastúcim počtom divákov sa začali inscenovať rozmanitejšie zábavné predstavenia. Mnohé dublinské divadlá nadviazali kontakty so svojimi londýnskymi ekvivalentmi a britské inscenácie sa často dostávali na írske javisko. Väčšina írskych dramatikov však odchádzala do zahraničia, aby sa presadila. V 18. storočí boli Oliver Goldsmith a Richard Brinsley Sheridan dvaja najúspešnejší dramatici na londýnskych javiskách v tom čase. Začiatkom 20. storočia začali vznikať divadelné spoločnosti, ktoré sa venovali inscenovaniu írskych hier a rozvoju autorov, režisérov a hercov, čo umožnilo mnohým írskym dramatikom naučiť sa svojmu remeslu a vybudovať si dobré meno v Írsku, a nie v Británii alebo Spojených štátoch. Po tradícii uznávaných praktikov, najmä Oscara Wildea, nositeľov Nobelovej ceny za literatúru Georgea Bernarda Shawa (1925) a Samuela Becketta (1969), získali dramatickí autori ako Seán O'Casey, Brian Friel, Sebastian Barry, Brendan Behan, Conor McPherson a Billy Roche populárny úspech.[85] Medzi ďalších írskych dramatikov 20. storočia patria Denis Johnston, Thomas Kilroy, Tom Murphy, Hugh Leonard, Frank McGuinness a John B. Keane.

Hudba a tanec

upraviť

Írska tradičná hudba zostala napriek globalizujúcim sa kultúrnym silám živá a zachovala si mnohé tradičné aspekty. Ovplyvnila rôzne hudobné žánre, napríklad americkú country a roots music a do istej miery aj moderný rock. Príležitostne sa mieša so štýlmi, ako je rock and roll a punk rock. Írsko tiež vychovalo mnoho medzinárodne známych umelcov v iných žánroch, ako je rock, pop, jazz a blues. Najpredávanejšou írskou hudobnou skupinou je rocková skupina U2, ktorá od svojho vzniku v roku 1976 predala 170 miliónov kópií svojich albumov po celom svete.[86]

 
Dublinská rocková skupina U2

V krajine pôsobí viacero súborov klasickej hudby, napríklad RTÉ Performing Groups.[87] Írsko má aj dve operné organizácie: Írska národná opera v Dubline a každoročný operný festival vo Wexforde, ktorý propaguje menej známe opery a koná sa v októbri a novembri.

Írsko sa na speváckej súťaži Eurovízia zúčastňuje od roku 1965.[88] Prvé víťazstvo získalo v roku 1970, keď zvíťazila Dana so skladbou All Kinds of Everything. Následne súťaž vyhralo ešte šesťkrát,[89] čo je najvyšší počet víťazstiev zo všetkých súťažiacich krajín. Fenomén Riverdance vznikol ako prestávkové vystúpenie počas súťaže v roku 1994.[90]

Írsky tanec možno vo všeobecnosti rozdeliť na spoločenský tanec a performatívny tanec. Írsky spoločenský tanec sa delí na céilí a set dance. Írske setové tance sú kvadrily, ktoré tancujú 4 páry usporiadané do štvorca, zatiaľ čo céilí tance tancujú rôzne formácie párov od 2 do 16 osôb. Medzi týmito dvoma formami je aj mnoho štylistických rozdielov. Írsky spoločenský tanec je živou tradíciou a variácie jednotlivých tancov sa vyskytujú v celej krajine. Na niektorých miestach sa tance zámerne upravujú a vytvárajú sa nové choreografie. Performatívny tanec sa tradične označuje ako stepdance. Írsky stepdance, ktorý spopularizovala šou Riverdance, sa vyznačuje rýchlymi pohybmi nôh, pričom telo a ruky sú zväčša nehybné. Sólový stepdance sa vo všeobecnosti vyznačuje kontrolovanou, ale nie strnulou hornou časťou tela, rovnými rukami a rýchlymi, presnými pohybmi nôh. Sólové tance môžu byť buď v "mäkkej obuvi", alebo v "tvrdej obuvi".

Architektúra

upraviť
 
Dublin Custom House je neoklasicistická budova z konca 18. storočia.

Írsko má množstvo stavieb z obdobia neolitu, ktoré sa zachovali v rôznom stave,[91] ako napríklad Brú na Bóinne, dolmen Poulnabrone, kameň Castlestrange, kameň Turoe a kamenný kruh Drombeg. Keďže Írsko nikdy nebolo súčasťou Rímskej ríše, antická architektúra v grécko-rímskom štýle je na rozdiel od väčšiny západnej Európy mimoriadne vzácna. Krajina mala namiesto toho dlhšie obdobie architektúry z doby železnej.[92] Írska okrúhla veža vznikla v období včasného stredoveku.

 
Powerscourt Estate, neďaleko Enniskerry v grófstve Wicklow, bol postavený v 18. storočí

Kresťanstvo zaviedlo jednoduché kláštorné domy, ako napríklad Clonmacnoise, Skellig Michael a Scattery Island. Bola zaznamenaná štylistická podobnosť medzi týmito dvojitými kláštormi a kláštormi Koptov v Egypte. Gaelskí králi a aristokrati obývali ringforty alebo crannógovia.[93] Cirkevné reformy v 12. storočí prostredníctvom cisterciánov podnietili kontinentálny vplyv, pričom vznikli románske slohové opátstva Mellifont, Boyle a Tintern. Gaelské osídlenie sa obmedzilo na kláštorné protomestá, ako napríklad Kells, kde si súčasná uličná štruktúra do určitej miery zachováva pôvodný kruhový pôdorys osídlenia.[94] Významné mestské osídlenie sa rozvinulo až po období vikingských nájazdov. Hlavné hiberno-norské longfordy sa nachádzali na pobreží, ale s menšími vnútrozemskými riečnymi osadami, ako je napríklad rovnomenný Longford.

 
Zrúcaniny Monasterboice v grófstve Louth patria k ranokresťanským osídleniam.
 
Tehlová architektúra viacpodlažných budov na námestí Merrion Square v Dubline

Anglo-normani koncom 12. storočia postavili hrady a zámky, ako napríklad Dublinský zámok a Kilkenny Castle,[95] a zaviedla sa koncepcia plánovaného opevneného obchodného mesta, ktoré získalo právny štatút a viaceré práva udelením listiny v období feudalizmu. Tieto listiny konkrétne upravovali koncepciu týchto miest. Nasledovali dve významné vlny vzniku plánovaných miest, prvou boli plantážne mestá zo 16. a 17. storočia, ktoré sa používali ako mechanizmus anglických kráľov z rodu Tudorovcov na potlačenie miestnych povstaní, po ktorých nasledovali zemepanské mestá z 18. storočia. Medzi zachované plánované mestá založené Normanmi patria Drogheda a Youghal; medzi plantážne mestá patria Portlaoise a Portarlington; medzi dobre zachované plánované mestá z 18. storočia patria Westport a Ballinasloe. Tieto epizódy plánovaného osídlenia predstavujú väčšinu súčasných miest v celej krajine.

Gotické katedrály, ako napríklad katedrála svätého Patrika, boli tiež postavené Normanmi. V neskorom stredoveku dominovali vo vedení opátstiev františkáni, zatiaľ čo elegantné vežové domy, ako napríklad Bunratty Castle, postavila galská a normanská aristokracia. Mnohé sakrálne stavby boli zničené zrušením kláštorov. Po Reštaurácii sa v Írsku z iniciatívy Edwarda Lovetta Pearcea rozmohol palladianizmus a rokoko, najmä vo vidieckych domoch, pričom najvýznamnejšie boli budovy parlamentu.

 
Capital Dock v Dubline je najvyššia budova v Írskej republike.

S výstavbou budov ako The Customs House, Four Courts, General Post Office a King's Inns sa najmä v Dubline rozmohol neoklasicistický a georgiánsky štýl. Georgiánske meštianske domy vytvorili ulice s výnimočným charakterom, najmä v Dubline, Limericku a Corku. Po katolíckej emancipácii vznikli katedrály a kostoly ovplyvnené francúzskym gotickým obrodením, ako napríklad kostol svätého Colmana a svätého Finbara. Írsko sa dlho spájalo s domčekmi so slamenou strechou, hoci tie sa dnes považujú za bizarné.

Počnúc kostolom v štýle art deco v Turner's Cross v Corku, ktorý navrhli Američania v roku 1927, írska architektúra od 20. storočia nasledovala medzinárodný trend moderných a elegantných stavebných štýlov. Medzi ďalšie projekty patrí regenerácia Ballymunu a mestské rozšírenie Dublinu v Adamstowne. Od založenia Dublinského úradu pre rozvoj Docklands v roku 1997 prešla oblasť Dublin Docklands rozsiahlou prestavbou, ktorá zahŕňala výstavbu Kongresového centra Dublin a divadla Grand Canal. Budova Capital Dock v Dubline, dokončená v roku 2018, je najvyššou budovou v Írskej republike, ktorá dosahuje výšku 79 metrov. Kráľovský inštitút architektov Írska reguluje architektonickú prax v štáte.

Média

upraviť

Raidió Teilifís Éireann (RTÉ) je írsky verejnoprávny vysielateľ, ktorý je financovaný z televíznych poplatkov a reklamy.[96] RTÉ prevádzkuje dva národné televízne kanály, RTÉ One a RTÉ Two. Ďalšími nezávislými národnými televíznymi kanálmi sú Virgin Media One, Virgin Media Two, Virgin Media Three a TG4, z ktorých posledný je verejnoprávnym vysielateľom pre osoby hovoriace írskym jazykom. Všetky tieto kanály sú dostupné v rámci národnej bezplatnej digitálnej terestriálnej televízie Saorview.[97] Ďalšími kanálmi, ktoré sú súčasťou tejto služby, sú RTÉ News Now, RTÉjr a RTÉ One +1. Medzi poskytovateľov predplatenej televízie pôsobiacich v Írsku patria spoločnosti Virgin Media a Sky.

Severoírska pobočka BBC je v Írsku široko dostupná. BBC One Northern Ireland a BBC Two Northern Ireland sú dostupné u poskytovateľov platenej televízie vrátane Virgin a Sky, ako aj prostredníctvom presahu signálu Freeview v pohraničných okresoch.

Írsky filmový priemysel, podporovaný Írskou filmovou radou, sa od 90. rokov 20. storočia výrazne rozrástol vďaka podpore domácich filmov, ako aj vďaka príťažlivosti medzinárodných produkcií ako Statočné srdce a Zachráňte vojaka Ryana.[98]

V celej krajine je k dispozícii veľké množstvo regionálnych a miestnych rozhlasových staníc. Prieskum ukázal, že 85 % dospelých denne počúva kombináciu celoštátnych, regionálnych a miestnych staníc. Rádio RTÉ prevádzkuje štyri celoštátne stanice: Radio 1, 2fm, Lyric fm a RnaG. Prevádzkuje aj štyri národné rozhlasové stanice DAB. Existujú dve nezávislé národné stanice: Today FM a Newstalk.

Írsko má tradične konkurenčné tlačené médiá, ktoré sa delia na denníky a regionálne týždenníky, ako aj na celoštátne nedeľné vydania. Sila britskej tlače je jedinečnou črtou írskej tlačenej mediálnej scény, keďže je tu k dispozícii široký výber britských novín a časopisov.

Eurostat uviedol, že v roku 2013 malo 82 % írskych domácností prístup na internet v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý bol 79 %, ale len 67 % malo širokopásmový prístup.[99]

Kuchyňa

upraviť
 
pohár Guinnessu

Írska kuchyňa bola tradične založená na mäse a mliečnych výrobkoch, ktoré sa dopĺňali zeleninou a morskými plodmi. Medzi obľúbené írske jedlá patria napríklad boxty, colcannon, coddle, guláš a slanina s kapustou. Írsko je známe plnohodnotnými írskymi raňajkami, ktoré zahŕňajú vyprážané alebo grilované jedlo pozostávajúce spravidla z karbonátok, vajec, klobásy, bieleho a čierneho pudingu a vyprážanej paradajky. Okrem vplyvu európskych a medzinárodných jedál vznikla nová írska kuchyňa založená na tradičných surovinách spracovaných novým spôsobom. Táto kuchyňa je založená na čerstvej zelenine, rybách, ustriciach, mušliach a iných mäkkýšoch a na širokej škále ručne vyrábaných syrov, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú v celej krajine. Obľuba mäkkýšov vzrástla najmä vďaka vysokej kvalite mäkkýšov dostupných na pobreží krajiny. Medzi najobľúbenejšie ryby patrí losos a treska. Medzi tradičné druhy chleba patrí chlieb so sódou a pšeničný chlieb. Barmbrack je kvasový chlieb s pridanými sultánkami a hrozienkami, ktorý sa tradične konzumuje na Halloween.[100]

Medzi obľúbené každodenné nápoje Írov patrí čaj a káva. K alkoholickým nápojom spojeným s Írskom patrí Poitín a svetoznámy Guinness, čo je suchý stout, ktorý vznikol v pivovare Arthura Guinnessa v St James's Gate v Dubline. V celej krajine je populárna aj írska whiskey, ktorá sa vyrába v rôznych formách vrátane single malt, single grain a blended whiskey.[101]

Šport

upraviť
 
Croke Park Stadium je sídlom Gaelskej atletickej asociácie.

Gaelský futbal a hurling sú tradičné írske športy a zároveň obľúbené divácke športy.[102] Spravuje ich Gaelská atletická asociácia na celoírskej úrovni. Medzi ďalšie gaelské športy organizované touto asociáciou patrí gaelská hádzaná a pálkovaná.[103]

Futbal je tretím najpopulárnejším diváckym športom a má najvyššiu úroveň zastúpenia.[104] Hoci je národnou ligou Írska liga, medzi verejnosťou je najpopulárnejšia anglická Premier League. Národné futbalové mužstvo Írskej republiky hrá na medzinárodnej úrovni a spravuje ho Írska futbalová asociácia.[105]

Írska rugbyová futbalová únia je riadiacim orgánom rugbyovej únie, ktorá sa hrá na miestnej a medzinárodnej úrovni na celoírskej báze a z ktorej vzišli hráči ako Brian O'Driscoll a Ronan O'Gara, ktorí boli v tíme, ktorý v roku 2009 vyhral Grand Slam.[106]

Úspech írskeho kriketového tímu na majstrovstvách sveta v kriketu v roku 2007 viedol k zvýšeniu popularity kriketu, ktorý na celoírskej úrovni spravuje Cricket Ireland.[107] Írsko je jedným z dvanástich členov Medzinárodnej kriketovej rady, ktorí hrajú testovacie zápasy, keďže v roku 2017 získalo štatút testovacieho tímu. Profesionálne domáce zápasy sa hrajú medzi hlavnými kriketovými zväzmi Leinster, Munster, Northern a North West.

Netball reprezentuje írsky národný netballový tím.

Ďalším populárnym športom v Írsku je golf s viac ako 300 ihriskami po celej krajine.[108] Krajina vychovala niekoľko medzinárodne úspešných golfistov, ako sú Pádraig Harrington, Shane Lowry a Paul McGinley.

Veľké zastúpenie majú konské dostihy, v krajine pôsobia vplyvné chovateľské a dostihové prevádzky. Dostihy sa konajú na dráhach The Curragh Racecourse v grófstve Kildare, Leopardstown Racecourse neďaleko Dublinu a Galway. Írsko vychovalo šampiónov, ako sú Galileo, Montjeu a Sea the Stars.

Box je najúspešnejším írskym športom na olympijskej úrovni. Spravuje ho Írska atletická boxerská asociácia (Irish Athletic Boxing Association) na celoírskej úrovni a jeho popularita vzrástla vďaka medzinárodným úspechom boxerov ako Bernard Dunne, Andy Lee a Katie Taylorová.

Niektorí z najlepších írskych atlétov súťažili na olympijských hrách, napríklad Eamonn Coghlan a Sonia O'Sullivanová. Každoročný dublinský maratón a dublinský ženský minimaratón sú dve najpopulárnejšie atletické podujatia v krajine.[109]

Ragbyovú ligu reprezentuje národný tím Írska a spravuje ju Rugby League Ireland (ktorá je plnoprávnym členom Európskej federácie ragbyovej ligy) na celoírskej báze. Tím súťaží v Európskom pohári (rugby league) a Majstrovstvách sveta v rugby league. Írsko sa v roku 2000 dostalo do štvrťfinále Majstrovstiev sveta v ragbyovej lige a v roku 2008 do semifinále Majstrostiev sveta v ragbyovej lige. Írska elitná liga je domáca súťaž tímov ragbyovej ligy v Írsku.[110]

Zatiaľ čo austrálsky futbal má v Írsku obmedzený počet fanúšikov, každoročne sa koná séria zápasov medzinárodného futbalu (ktorý predstavuje hybrid austrálskeho a gaelského futbalu) medzi tímami reprezentujúcimi Írsko a Austráliu.[111] Baseball a basketbal sú tiež rozvíjajúce sa športy v Írsku, pričom oba majú medzinárodné družstvo reprezentujúce ostrov Írsko. Medzi ďalšie športy, ktoré si v Írsku udržujú priaznivcov, patria cyklistika, preteky chrtov, jazdectvo a motoristický šport.

Spoločnosť

upraviť

Írsko sa nachádza na piatom mieste na svete z hľadiska rodovej rovnosti.[112] V roku 2011 bolo Írsko vyhodnotené ako najcharitatívnejšia krajina v Európe a druhá najcharitatívnejšia na svete.[113] Antikoncepcia bola v Írsku kontrolovaná až do roku 1979, avšak ústup vplyvu katolíckej cirkvi viedol k čoraz väčšej sekularizácii spoločnosti. Ústavný zákaz rozvodov bol zrušený na základe referenda v roku 1995. Rozvodovosť v Írsku je v porovnaní s priemerom Európskej únie veľmi nízka (0,7 rozvedených na 1 000 obyvateľov v roku 2011), zatiaľ čo sobášnosť v Írsku je mierne nad priemerom Európskej únie (4,6 sobášov na 1 000 obyvateľov ročne v roku 2012). Potraty boli zakázané počas celého obdobia existencie írskeho štátu, najprv prostredníctvom ustanovení zákona o trestných činoch proti osobe z roku 1861 a neskôr prostredníctvom zákona o ochrane života počas tehotenstva z roku 2013. Právo na život nenarodených detí bolo v ústave chránené ôsmym dodatkom v roku 1983; toto ustanovenie bolo po referende zrušené a nahradené ustanovením, ktoré umožňovalo legislatívne upraviť ukončenie tehotenstva. Zákon o zdraví (regulácia ukončenia tehotenstva) z roku 2018 prijatý neskôr v tom istom roku stanovil interrupciu vo všeobecnosti počas prvých 12 týždňov tehotenstva a za určitých okolností aj po tomto dátume.[114]

Trest smrti je v Írsku ústavne zakázaný, pričom diskriminácia na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského alebo rodinného stavu, náboženstva, rasy alebo príslušnosti ku kočovnej komunite je nezákonná. Právne predpisy, ktoré zakazovali homosexuálne praktiky, boli zrušené v roku 1993.[115] Zákon o civilnom partnerstve a niektorých právach a povinnostiach spolužijúcich osôb z roku 2010 umožnil uzatváranie civilných partnerstiev medzi pármi rovnakého pohlavia.[116][117] Zákon o deťoch a rodinných vzťahoch z roku 2015 umožnil práva na adopciu pre iné ako manželské páry vrátane civilných partnerov a kohabitantov a stanovil reprodukciu ľudí za pomoci darcov; významné časti zákona sa však ešte nezačali uplatňovať.[118] Na základe referenda, ktoré sa konalo 23. mája 2015, sa Írsko stalo osemnástou krajinou, ktorá zákonom ustanovila manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a prvou krajinou, ktorá tak urobila na základe ľudového hlasovania.[119]

Írsko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2002 zaviedla environmentálny poplatok za plastové nákupné tašky a v roku 2004 zákaz fajčenia na verejnosti. Recyklácia sa v Írsku vykonáva vo veľkom rozsahu a Írsko má druhú najvyššiu mieru recyklácie obalov v Európskej únii. Ako prvá krajina v Európe zakázalo v roku 2008 žiarovky a v roku 2009 ako prvá krajina EÚ zakázalo reklamu na tabakové výrobky a ich vystavovanie v obchodoch.[120][121] V roku 2015 sa Írsko stalo druhou krajinou na svete, ktorá zaviedla jednotné balenie cigariet.[122] Napriek uvedeným opatreniam, ktoré majú odradiť od užívania tabakových výrobkov, zostáva miera fajčenia v Írsku od roku 2020 na úrovni približne 15,4 %.

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Tento názov sa vyskytuje v niektorých dokumentoch, nemá však oficiálny charakter. Preto sa spojenie „Írska republika“ neodporúča používať.[1]

Referencie

upraviť
  1. ↑ Krajiny. Označenia a skratky. Členské štáty [online]. Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov, rev. 2020-02-01, [cit. 2020-06-30]. Dostupné online.
  2. ↑ Population and Migration Estimates April 2018 - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, 2018-08-28, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ NATIONS, United. Inequality-adjusted Human Development Index. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ NATO. NATO member countries [online]. NATO, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Ireland is world’s eighth-most ‘inclusive’ advanced economy [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ CIA - The World Factbook [online]. web.archive.org, 2011-11-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-11-19 z originálu.
  7. ↑ ‘Leprechaun Economics’ Earn Ireland Ridicule, $443 Million Bill. Bloomberg.com, 2016-07-13. Dostupné online [cit. 2024-03-27]. (po anglicky)
  8. ↑ The Missing Profits of Nations | Gabriel Zucman [online]. 2018-05-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Ireland is the world’s biggest corporate ‘tax haven’, say academics [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ NICOLL, Ruaridh. End of the road. The Observer, 2009-05-09. Dostupné online [cit. 2024-03-27]. ISSN 0029-7712. (po anglicky)
  11. ↑ Department of Taoiseach - Irish Soldiers in the First World War [online]. web.archive.org, 2011-08-10, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. Archivované 2011-08-10 z originálu.
  12. ↑ Introduction - The Hay Plan & Conscription In Ireland During WW1 - Waterford County Museum [online]. www.waterfordmuseum.ie, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  13. ↑ OIREACHTAS, Houses of the. DEBATE ON TREATY – Dáil Éireann (2nd Dáil) – Saturday, 7 Jan 1922 – Houses of the Oireachtas [online]. www.oireachtas.ie, 1922-01-07, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ The Stormont Papers - View Volumes [online]. web.archive.org, 2016-04-15, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. Archivované 2016-04-15 z originálu.
  15. ↑ Literature of the Irish Civil War [online]. obo, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ COOGAN, Tim Pat. De Valera: Long Fellow, Long Shadow. [s.l.] : Head of Zeus, 2015-12-16. Google-Books-ID: 5CFlCwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-78497-537-1. (po anglicky)
  17. ↑ D�il �ireann - Volume 3 - 19 December, 1921 - DEBATE ON TREATY [online]. web.archive.org, 2011-07-21, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.
  18. ↑ BOOK (EISB), electronic Irish Statute. electronic Irish Statute Book (eISB) [online]. www.irishstatutebook.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ DALY, Mary E.. The Irish Free State/Éire/Republic of Ireland/Ireland: “A Country by Any Other Name”?. Journal of British Studies, 2007-01, roč. 46, čís. 1, s. 72–90. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. ISSN 1545-6986. DOI: 10.1086/508399. (po anglicky)
  20. ↑ HILL, J. R.. A New History of Ireland Volume VII: Ireland, 1921-84. [s.l.] : OUP Oxford, 2010-08-26. Google-Books-ID: PfFXarIhGqEC. Dostupné online. ISBN 978-0-19-161559-7. (po anglicky)
  21. ↑ BOOK (EISB), electronic Irish Statute. electronic Irish Statute Book (eISB) [online]. www.irishstatutebook.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Review: Ireland at the UN: Memories of the Early Years by Noel Dorr [online]. Irish Independent, 2010-08-22, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ A frank account of Ireland's UN affairs [online]. Irish Independent, 2010-06-26, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Topics: Guide to sources for Ireland and European Unity [online]. www.nationalarchives.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
  25. ↑ Welcome to the website of the European Commission Representation in Ireland [online]. ireland.representation.ec.europa.eu, 2024-03-28, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ Summary - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ History of forestry in Ireland - Teagasc | Agriculture and Food Development Authority [online]. www.teagasc.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  28. ↑ Native Irish Trees [online]. Tree Council, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ History of Forestry in Ireland | forestry services [online]. web.archive.org, 2012-01-11, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
  30. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2019-10-20 z originálu.
  31. ↑ Native trees cover just 2% of Ireland. How can this be increased? [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Ireland’s native woodlands are quietly disappearing [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ Forestry [online]. Coillte, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Notice Nature - Hedgerow [online]. web.archive.org, 2011-07-26, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-07-26 z originálu.
  35. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, 1999-10-04, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2015-04-28 z originálu.
  36. ↑ Land Cover and Land Use - Environmental Protection Agency, Ireland [online]. web.archive.org, 2007-11-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2007-11-19 z originálu.
  37. ↑ Ireland. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-03-18. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ The Ireland Climate and What to Wear [online]. web.archive.org, 2009-09-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2009-09-19 z originálu.
  39. ↑ Sunshine - Climate - Met Éireann - The Irish Meteorological Service Online [online]. web.archive.org, 2018-01-22, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2018-01-22 z originálu.
  40. ↑ IRELAND, Office of the President of. The President Constitutional Role [online]. president.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ President Michael D promises seven years of new ideas [online]. Irish Independent, 2011-11-11, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Defence Forces - Ireland and the United Nations [online]. web.archive.org, 2010-04-14, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2010-04-14 z originálu.
  43. ↑ Archivovaná kópia [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2007-11-17 z originálu.
  44. ↑ OIREACHTAS, Houses of the. Private Members' Business. - Foreign Conflicts: Motion (Resumed). – Dáil Éireann (29th Dáil) – Thursday, 30 Jan 2003 – Houses of the Oireachtas [online]. www.oireachtas.ie, 2003-01-30, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ State joins Partnership for Peace on Budget day [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ Numbers in Defence Forces hit 40-year low [online]. The Irish Times, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ United Nations Treaty Collection [online]. treaties.un.org, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online. (EN)
  48. ↑ STAFF, Fora. Ireland's state power supplier is planning a major leap into solar energy [online]. TheJournal.ie, 2016-04-11, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2013-11-15 z originálu.
  50. ↑ Ireland on course to meet Kyoto emissions targets - The Irish Times - Wed, Dec 18, 2013 [online]. web.archive.org, 2013-12-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2013-12-19 z originálu.
  51. ↑ Dublin-London second-busiest route in world [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ MCSORLEY, Anita. Irish air route named busiest in Europe [online]. Irish Mirror, 2018-01-10, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ Ash makes Ryanair cancel most flights until Monday - Forbes.com [online]. web.archive.org, 2010-04-19, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2010-04-19 z originálu.
  54. ↑ WATS Sample - Scheduled Passengers Carried [online]. web.archive.org, 2010-03-23, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2010-03-23 z originálu.
  55. ↑ What is Transport 21 [online]. web.archive.org, 2011-06-28, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-06-28 z originálu.
  56. ↑ OPPENHEIMER, Stephen. Myths of British ancestry [online]. www.prospectmagazine.co.uk, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ Census of Population 2022 - Summary Results - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, 2023-05-30, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ Ireland continues to have highest birth rate in the European Union. BBC News, 2012-12-20. Dostupné online [cit. 2024-03-27]. (po anglicky)
  59. ↑ Vital Statistics Yearly Summary 2014 - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, 2015-05-29, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ Ireland's population still fastest-growing in EU | BreakingNews.ie [online]. web.archive.org, 2008-12-11, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2008-12-11 z originálu.
  61. ↑ Fertility rate: children per woman [online]. Our World in Data, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  62. ↑ Ireland. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-03-18. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ Census of Population 2022 - Summary Results - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, 2023-05-30, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ data.cso.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  65. ↑ Population Density and Area Size F1013 [online]. Central Statistics Office, 29 June 2023. Dostupné online.
  66. ↑ Irish Language and the Gaeltacht - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  67. ↑ Ulster-Scots Language [online]. www.ulsterscotsagency.com, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  68. ↑ Department of Education [online]. www.gov.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ CITIZENSINFORMATION.IE. Health care for new residents [online]. www.citizensinformation.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  70. ↑ OECD Better Life Index [online]. www.oecdbetterlifeindex.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Ireland has EU's highest birth rate [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
  73. ↑ Department of Education [online]. www.gov.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. ↑ Leaving Certificate Programmes [online]. web.archive.org, 2010-10-29, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2010-10-29 z originálu.
  75. ↑ Education - Education - CSO - Central Statistics Office [online]. www.cso.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  76. ↑ Universities top 500 (per capita) statistics - countries compared - NationMaster [online]. web.archive.org, 2011-06-23, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-06-23 z originálu.
  77. ↑ CITIZENSINFORMATION.IE. Third-level student fees and charges [online]. www.citizensinformation.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  78. ↑ GROSSMAN, Samantha. And the World’s Most Educated Country Is…. Time, 2012-09-27. Dostupné online [cit. 2024-03-27]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
  79. ↑ Population Usually Resident and Present in the State [online]. CSO.ie, 30 May 2023. Dostupné online.
  80. ↑ News Features [online]. www.catholicculture.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  81. ↑ Fewer than one in five attend Sunday Mass in Dublin [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2009-03-25 z originálu.
  83. ↑ DANISZEWSKI, John. From the archives:: Catholicism losing ground in Ireland [online]. Los Angeles Times, 2014-09-15, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  84. ↑ Eoin Colfer signs Artemis Fowl spin-off series deal [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  85. ↑ HOUSTON, Eugenie. Working and living in Ireland. [s.l.] : Ireland : Working and Living Publications, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-9536896-8-2.
  86. ↑ U2: What they're still looking for - Page 3 - CBS News [online]. web.archive.org, 2019-06-01, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2019-06-01 z originálu.
  87. ↑ Contemporary Music Centre, Ireland: Links [online]. web.archive.org, 2009-02-24, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2009-02-24 z originálu.
  88. ↑ Showband legend Butch Moore dies - RT� Ten [online]. web.archive.org, 2012-08-11, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2012-08-11 z originálu.
  89. ↑ eurovisioncovers.co.uk [online]. www.eurovisioncovers.co.uk, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2024-03-27 z originálu.
  90. ↑ RT�.ie Radio1: St Stephens Day - On The Road with Riverdance [online]. web.archive.org, 2012-11-24, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2012-11-24 z originálu.
  91. ↑ Prehistoric and Early Ireland @ megalithomania.com - Home [online]. web.archive.org, 2017-02-06, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2017-02-06 z originálu.
  92. ↑ World Timelines - Ireland - AD 43-410 Roman Iron Age [online]. web.archive.org, 2010-10-13, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2010-10-13 z originálu.
  93. ↑ World Timelines - Ireland - AD 410-1066 Early medieval [online]. web.archive.org, 2010-10-12, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2010-10-12 z originálu.
  94. ↑ UCD Library Catalogue [online]. web.archive.org, 2011-05-10, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-05-10 z originálu.
  95. ↑ Irish Castles [online]. www.ancientfortresses.org, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  96. ↑ Homepage [online]. About RTÉ, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  97. ↑ Saorview. The TV you want, for Free [online]. saorview.ie, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  98. ↑ Media Landscape - Ireland - European Journalism Centre [online]. web.archive.org, 2011-08-24, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. Archivované 2011-08-24 z originálu.
  99. ↑ Ireland still lags behind EU counterparts in access to broadband [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  100. ↑ What’s so spooky about barmbrack? [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  101. ↑ Food & Drink in Ireland [online]. www.irelandlogue.com, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  102. ↑ GAA [online]. web.archive.org, 2011-12-30, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2011-12-30 z originálu.
  103. ↑ About the GAA | GAA [online]. web.archive.org, 2011-08-27, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2011-08-27 z originálu.
  104. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2015-07-12 z originálu.
  105. ↑ LIMEGREENTANGERINE. Football Association of Ireland [online]. www.fai.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. ↑ Ireland Are Grand Slam Champions! : Irish Rugby | Official Website [online]. web.archive.org, 2015-02-23, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2015-02-23 z originálu.
  107. ↑ SELVEY, Mike. Ireland is learning to love cricket and deserves more visits from the elite. The Guardian, 2011-03-17. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  108. ↑ Ireland [online]. Golf Advisor, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. ↑ National Lottery Dublin Marathon 2011 - Monday 31st October, 10am [online]. web.archive.org, 2011-08-10, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. Archivované 2011-08-10 z originálu.
  110. ↑ Irish eye Super League [online]. Sky Sports, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. ↑ International Rules [online]. afl.com.au, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  112. ↑ Iceland 'best country for gender equality'. BBC News, 2010-10-12. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. (po anglicky)
  113. ↑ Ireland 'most charitable' country in Europe. Parameter "periodikum" je povinný!, 2011-12-20. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. (po anglicky)
  114. ↑ Health (Regulation of Termination of Pregnancy) Act 2018. [s.l.] : [s.n.], 2023-07-06. Page Version ID: 1163826698. Dostupné online. (po anglicky)
  115. ↑ NORRIS v. IRELAND - 10581/83 [1988] ECHR 22 (26 October 1988) [online]. www.worldlii.org, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.
  116. ↑ Civil partnership bill backed by Irish politicians. BBC News, 2010-07-01. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. (po anglicky)
  117. ↑ BOOK (EISB), electronic Irish Statute. electronic Irish Statute Book (eISB) [online]. www.irishstatutebook.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  118. ↑ BOOK (EISB), electronic Irish Statute. electronic Irish Statute Book (eISB) [online]. www.irishstatutebook.ie, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  119. ↑ Ireland becomes first country to approve same-sex marriage by popular vote [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  120. ↑ Traditional light bulbs to be scrapped. Parameter "periodikum" je povinný!, 2008-10-10. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. (po anglicky)
  121. ↑ Ban on in-store tobacco advertising. Parameter "periodikum" je povinný!, 2009-06-30. Dostupné online [cit. 2024-03-28]. (po anglicky)
  122. ↑ Plain packaging for cigarettes signed into law in Ireland [online]. The Irish Times, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Írsko
  •   Wikislovník ponúka heslo Írsko

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republic of Ireland na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Írsko&oldid=7929719“