Bronzová doba

Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová^{[pozn 1]}) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Je to teda obdobie medzi eneolitom (medenou dobou) a všeobecným rozšírením železa (v Európe teda železnou dobou).

Časové zaradenie

Bronzová doba nastupuje v jednotlivých oblastiach v odlišných časových úsekoch, najskôr azda už od polovice 4. tisícročia pred Kr. (3500 pred Kr.) možno hovoriť o bronzovej dobe v Mezopotámii a južnom Iráne (aj keď sa v praxi ako hlavná perióda v dejinách Mezopotámie nepoužíva, namiesto toho do roku 3000 pred Kr. trvá chalkolit a potom nasleduje rovno dejinná doba), neskôr v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne a egejskej oblasti a v priebehu 2. tisícročí pred Kr. v celej Európe (najneskôr v severnej) a v Ázii.

Na Slovensku trvala (podľa rôznych delení) od 2300/2000/1900 pred Kr. do 850/800/750/700 pred Kr.

Periodizácia

Blízky východ

Približné delenie pre Blízky východ:

stará bronzová doba: 3500 – 2000 pred Kr.
stredná bronzová doba: 2000 – 1600 pred Kr.
neskorá bronzová doba: 1600 – 1200 pred Kr.

Európa

Pre západnú Európu (západne od Nemecka) sa používa delenie podľa J. Décheletta (bronzová doba trvá 2500 až 800 pred Kr.), ktorý rozlišuje 4 stupne a 7 územných okruhov.

V Maďarsku sa dnes používa šesťstupňové delenie podľa A. Mozsoliscovej.

Pre severnú Európu sa používa delenie podľa O. Monteliusa (bronzová doba trvá 1600 až 550 pred Kr.), ktorý rozlišuje 6 stupňov, z ktorých posledný už zodpovedá železnej dobe v strednej Európe. Jeho systém neskôr upravili poľskí a nemeckí bádatelia.

Pre (západo) strednú Európu sa donedávna najviac používalo delenie podľa P. Reineckeho, ktorý rozlišoval 4 periódy (hlavné stupne) BA až BD (= Br A až Br D; B/Br znamená Reineckeho bronzová doba), ku ktorým boli najnovšie pričlenené aj jeho bývalé prvé dva stupne halštatskej doby HA a HB (= Ha A a Ha B; H/Ha znamená Reineckeho halštatská doba); halštatská doba je teda z dnešného pohľadu kratšia a začína neskôr. Reineckeho stupne sa často ešte detailnejšie členia napr. BA na BA1 a BA2 (= Br A1 a Br A2). Novšie je delenie podľa H. Müllera-Karpeho, ale základ Reineckeho delenie sa prakticky dodnes používa.

Pre Slovensko sa aktuálne používa takéto delenie (za znakom rovná sa sú uvedené zodpovedajúce Reineckeho stupne):

stará bronzová doba (staršia bronzová doba) = BA1, BA2 (, BB1): 2000 – 1450 al. 2300 – 1600 al. 1900 – 1500 pred Kr.
stredná bronzová doba = BB1, BB2, BC1 (, BC2): 1450 – 1250 al. 1600 – 1200 al. 1500 – 1200 pred Kr.
mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) = BC2, BD, HA1, HA2: 1250/1200 – 1000 pred Kr.
neskorá bronzová doba= HB1, HB2, HB3: 1000 – 850/800/750/700 pred Kr.

Posledné dve “doby” sa niekedy spájajú do mladej bronzovej doby v širšom zmysle (1250/1200 – 850/800/750/700 pred Kr.). Delenie s medzníkmi 2000 – 1450 – 1250 – 1000 – 700 vlastne platí aj pre strednú Európu a je to kompromis medzi chronológiou podľa tradičných metód (porovnávanie s písomne doloženými oblasťami na Blízkom východe) s absolútnou chronológiou určenou fyzikálnymi metódami.

Charakteristika

Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty upravenej suroviny, hrivny.

V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní.

Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.

Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady

Slovensko

Pozri: stará bronzová doba na Slovensku, stredná bronzová doba na Slovensku, mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku

Poznámky

↑ Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku kamenná doba.

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bronzová doba

Externé odkazy

bronzová doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 126 – 128.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku kamenná doba.

[pozn 1]