Gioacchino Rossini
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Gioacchino Antonio Rossiny (* 29. február 1792, Pesaro – † 13. november, 1868, Paríž) bol taliansky hudobný skladateľ, ktorý sa preslávil svojimi operami. Hudbu študoval na lýceu v Bologni, a mal len 18 rokov, keď mu uviedli v Benátkach jeho prvú jednoaktovú operu La cambiale di matrimonio. Preslávil sa však až operou Tancredi, uvedenou v roku 1813, ktorá mu priniesla slávu aj v Miláne, Ríme či Neapole. Neskôr sa usadil v Paríži, kde sa stal riaditeľom Théâtre Italien a snažil sa o popularizáciu talianskej opery a o podporu mladých skladateľov (podporoval napr. Belliniho).
Gioachino Antonio Rossiny | |
hudobný skladateľ | |
Portrét Gioacchina Rossiniho, Francesco Hayez, Pinacoteca di Brera | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 29. február 1792 Pesaro, Pápežský štát |
Úmrtie | 13. november 1868 (76 rokov) Paríž, Francúzsko |
Národnosť | Taliansko |
Hudobný smer | Bel canto |
Dielo | |
Ťažiskové žánre | Opera |
Odkazy | |
Gioacchino Rossini multimediálny obsah na commons | |
Bol obdivovateľom viedenského hudobného klasicizmu a diela Mozarta a Haydna silne ovplyvnili jeho opernú tvorbu. Na začiatku svojej kariéry komponoval hlavne komické opery (opera buffa), neskôr komponoval aj vážne opery, ktorej typickým príkladom je opera Wiliam Tell (Guillaume Tell). Spolu skomponoval asi 40 opier, z ktorých najznámejšou sa stala komická opera Barbier zo Sevilly (Il barbiere di Siviglia). Okrem opier komponoval aj napr. symfónie, kantáty alebo rôzne komorné skladby. V jeho operách sa uplatňoval spevácky štýl bel canto.
Tvorba
upraviť- Komické opery:
- Hodvábny rebrík;
- Talianka v Alžíri;
- Turek v Taliansku;
- Opera seria:
- Otello;
- Mojžiš v Egypte;
- Opera semiseria:
- Barbier zo Sevilly;
- Straka zlodejka;
- Popoluška;
- Grand Opera:
- William Tell;
- Chrámová hudba:
- Omša;
- Stabat Mater.
Rossiniho opery sú postavené na princípe kontrastu. V priebehu každej scény dochádza k prudkým zmenám nálady.