Hladomor
Hladomor predstavuje situáciu, kedy na nejakom území panuje taký nedostatok potravín, že ľudia masovo umierajú na podvýživu. K hladomoru môže dôjsť napríklad v dôsledku prírodnej katastrofy, ktorá zničí úrodu (sucho, živelná pohroma alebo nejaké infekčné ochorenie hlavných plodín – napr. nedávne hladomory zo sucha v Sahele alebo veľký hladomor v Írsku v rokoch 1845 – 1849, ktorý nastal potom, čo plesňové a vírusové choroby zničili celú úrodu zemiakov). Ďalšou príčinou hladomoru môže byť úmyselné vyvolanie – najdrastickejším prípadom je hladomor, ktorý Stalinova vláda umelo vyvolala v 30. rokoch na Ukrajine, Tambovskej oblasti Ruska, Kazachstane a ďalších oblastiach ZSSR, počas ktorého zahynuli milióny ľudí. Smrť hladom využilo aj nacistické Nemecko počas holokaustu, keď nechalo hladovať obyvateľov segregovaných v židovských getách, alebo spôsob likvidácie sovietskych vojnových zajatcov v úvodnej časti sovietsko-nemeckej vojny. Hladomor taktiež býva sprievodným javom vojen.
V rokoch 1771 – 1772 za panovania Márie Terézie vypukol po kritickej neúrode hladomor v Čechách. Zomrela desatina obyvateľov Čiech (250 000 ľudí). V celej Rakúskej monarchii zomrelo v týchto rokoch hladom okolo milión ľudí.
Hladomory z neúrody bývali bežným javom v stredoveku. Stredovekú Britániu zasiahol hladomor spoločne s morom celkom deväťdesiatpätkrát, Francúzsko bolo v stredoveku postihnuté hladomorom sedemdesiatpäťkrát. V Číne bolo medzi rokmi 108 pred Kr. a 1911 napočítaných celkom 1828 hladomorov t. j. takmer jeden hladomor ročne. V rokoch 1876 – 1879 zomrelo počas hladomoru v severnej Číne 12 miliónov ľudí. Najhorší hladomor postihol Čínu v rokoch 1958 – 1961, kedy následkom politiky Mao Ce-tunga zomrelo hladom najmenej 30 miliónov ľudí.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hladomor