Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
List (lat.Phylloma) je bočný orgánrastliny. Jeho rast je na rozdiel od stonky a koreňa obmedzený. Obsahuje zelené farbivo chlorofyl, ktoré umožňuje priebeh procesu fotosyntézy. Spolu so stonkou tvorí jednotný celok, označovaný ako výhonok (frons).
List okrem toho môže vykonávať aj iné funkcie a vznikajú tak tzv. metamorfózy. Tieto zmeny sú obvykle výsledkom adaptácie rastliny na určité podmienky prostredia, v ktorých je rastlina schopná existovať.
Metamorfózy listovmäsité listy - sú veľmi tenké s bohato vyvinutým vodným pletivom. Slúžia na hromadenie vody u rastlín rastúcich na suchých stanovištiach. Takéto listy majú napr. skalnica, rozchodník.
listy mäsožravých rastlín - sú rôzne zariadené na lákanie, chytanie a súčasne aj na rozkladanie (pomocou enzýmov) hmyzu alebo iných drobných živočíchov. Napr. rosička má na povrchu listov stopkaté žliazky, tučnica zas lepkavé žliazky.
listové úponky - slúžia na prichytávanie stoniek tzv. popínavých rastlín a majú ich hrach a vika.
listové tŕne - chránia rastlinu pred bylinožravcami
. Môžu vzniknúť buď len z časti listu (napr. bodliak, pichliač) alebo i z celého listu (napr. dráč).
listové korene - nahrádzajú funkciu koreňov a majú vláknitý tvar napr. salvínia, alebo vodná papraď.
zdužinatelé listy - tvoria spolu so skrátenou časťou stonky cibuľu. Cibuľa môže vzniknúť premenou jediného listu tzv. plná cibuľa (napr. snežienka), alebo zdužinatením spodných častí väčšieho počtu listov (napr. cibuľa kuchynská)
šupinaté listy - šupiny - obaľujú a chránia púčiky, sú nezelené, často kožovité, ich ochrannú funkciu zvyšujú trichómy, alebo povlak vylučovaných živíc ako u jabloni.
Pokožka listu je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, ktoré väčšinou neobsahujú chlorofyl. Na vonkajšej strane listu sa nachádza kutikula a na spodnej sa nachádzajú prieduchy. Prieduchy sa môžu nachádzať aj na vrchnej strane listu ale len u vodných rastlín a niektorých suchozemských. Suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky, vlhkomilné rastliny ich majú nad úrovňou pokožky. Najväčšie prieduchy sa nachádzajú u jednoklíčnolistových rastlín. Na okraji listov sa nachádzajú tzv. hydatódy.
palisádový parenchým - tvorí ho niekoľko radov stĺpikovitých buniek s veľkým množstvom chloroplastov
špongiovitý, hubovitý parenchým - nachádza sa pod palisádovým a tvoria ho nepravidelné laločnaté bunky s menším počtom chloroplastov a s medzibunkovými priestormi, ktoré ústia do prieduchov na spodnej strane listu.
Mezofyl je u vodných rastlín vyplnení vzduchom a nazýva sa aerenchým. Mezofyl sukulentov (rastliny, ktoré žijú na suchu) tvoria bunky, ktoré uskladňujú vodu.
Súbor cievnych zväzkov prebiehajúcich listom sa nazýva žilnatina listu. Tvoria ju žily. Cievne zväzky prechádzajú zo stonky do listov a majú v súlade s usporiadaním cievnych zväzkov v stonke drevo orientované k vrchnej strane a lyko k spodnej strane listu. Cievne zväzky su často sprevádzané sklerenchymatickými povrazcami, ktoré ich vystužujú. V listoch niektorých druhov rastlín sa nachádza iba jediná žila (väčšina ihličnatých rastlín, vodný mor), čepeľou iných prebieha väčšie množstvo žíl - listová žilnatina, ktorá nielen rozvádza roztoky v liste, ale aj mechanickou oporou jemných pretív jeho čepele.
žilnatina otvorená - žilky sú voľné, navzájom sa nespájajú
žilnatina sperená - od hlavnej žily odbočujú žily druhého stupňa, od nich žily tretieho stupňa a všetky končia slepo na okraji listu (napr. paprade)
žilnatina nahosemenných rastlín - stredom listu prechádza buď jedna žila alebo dve
žilnatina uzavretá - žilky sa navzájom spájajú a vytvárajú sieť
žilnatina perovitá - tvorí ju jedna hlavná žila z nej odbočujú ďalšie žily (napr. čerešňa)
žilnatina dlaňovitá - z vrchola stopky vstupuje do čepele väčšie množstvo žíl, ktoré sa v nej lúčovite rozbiehajú a po celej dĺžke rozvetvujú (napr. javor)
žilnatina odnožená - hlavná žila sa rozvetvuje na dve žily na každú stranu a každá zo žiliek sa rozkonáruje vždy na vonkajšiu stranu, žilnatina podobná dlaňovitej žilnatine.
žilnatina jednoklíčnolistových rastlín - je tvorená žilami, ktoré prebiehajú rovnobežne - rovnobežná žilnatina, navzájom sa nespájajú (navzájom ich spájajú priečne žilky).
U väčšiny rastlín je vnútorná stavba listovej čepele iná na vrchnej ako na spodnej strane. List je zvonka rozlíšený na líce a rub tzv bifaciálny list (dorziventrálny) nachádza sa u dvojklíčnolistových rastlín.
Zriedkavejšie sú listy na oboch stranách rovnaké takéto listy sa nazývajú monofaciálne (ekvifaciálne), sú typické pre výslnné, tropické, väčšinou jednoklíčnolistové rastliny napr. tulipán.
Po morfologickej stránke môžeme na liste rozoznať tri základné časti:
Pošva je rozšírená spodná časť listu, ktorá obrastá stonku v mieste, kde sa list pripája ku stonke. Všeobecne je vyvinutá u jednoklíčnolistých, z dvojklíčnolistých, kde je vzácnejšia, vyznačujú sa s ňou najmä iskerníkovité, ružovité a mrkvovité rastliny…
Pošvy tráv bývajú rozšírené v ušká. Časti ušiek bývajú metamorfované na blanitý jazýček.
Stopka je zúžená časť listov, ktorá spája čepeľ so stonkou.
Listy, ktoré majú stopku výrazne vyvinutú sa nazývajú stopkaté listy, listy bez stopiek nazývame sediace listy. Ak sú sediace listy na báze čepele srdcovito vykrojené a laloky čepele objímajú stonku nazývame ich listy objímavé a ak stonka listom zdanlivo prerastá hovoríme o prerastených listoch.
Čepeľ je hlavnou časťou listu a preberá asimilačnú a transpiračnú funkciu. U rôznych druhov rastlín býva veľmi rozmanitého tvaru, ale pre určitý druh je tento tvar stály a charakteristický a využíva sa pri opise rastliny, aj keď sa niekedy vplyvom vonkajších podmienok stanovišťa môže zmeniť.
Morfológia rozoznáva veľké množstvo rôznych listových foriem a to ako podľa členenia listovej čepele, tak aj podľa tvaru či celkového obrysu.:
celistvé – majú nedelenú čepeľ, na okraji hladkú. Takéto listy sú list celistvookrajový alebo s drobnými zárezmi a zúbkami list pílkovitý, zúbkatý, vrúbkovaný, vykrajovaný,
delené – majú čepeľ delenú plytkými alebo hlbokými výkrojkami napr. ako javor.
Majú čepeľ rozdelenú na samostatné navzájom nesúvisiace časti tzv. lístky, ktoré mávajú najčastejšie krátku stopôčku ako napr. agát. U niektorých druhov rastlín býva rozdelená aj čepielka lístkov na jednotlivé lístočky a vytvárajú tak tzv. viacnásobné zložené listy.
rastlina sa opadávaním listov zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí. V listoch sa totiž ukladajú nepotrebné produkty metabolizmu, exkréty, vápnik a i.
listy zastavujú pred zimou rast a starnú. Rozklad chlorofylu spôsobuje odpad lístia na jeseň.
Listy rastlín majú význam najmä ako krmivá a zelenina bohatá na vitamíny a stopové prvky, napr. trávy, bôbovité a iné krmoviny, kapusta, šalát, špenát, cibuľa, rebarbora. Listy mnohých rastlín poskytujú korenie ako napr. „bôbkový list“, vavrín, tymian, majorán. Iné zas poskytujú liečivá napr. náprstník, mäta, durman, čierne ríbezle, pŕhľava. Niektoré z nich sa upravujú na čaj alebo tabak.
.png)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému List (botanika)