Dvojitozubce
| Dvojitozubce | |
 zajac menivý | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lagomorpha Brandt, 1855 | |
| Synonymá | |
| zajacovce, zajacotvaré | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dvojitozubce (iné názvy: zajacovce, zajace, zajacotvaré; lat. Lagomorpha) je rad cicavcov.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Sú to suchozemské cicavce. Žijú po celom svete (okrem niektorých karibských ostrovov, južných častí Južnej Ameriky, Madagaskaru a niekoľkých ostrovov v juhovýchodnej Ázii).
Celé ich telo je stavané na útek pred predátormi. Veľké ušnice spôsobujú vynikajúci sluch. Oči umiestnené na bokoch umožňujú 360-stupňové videnie. Dlhé zadné nohy zabezpečujú rýchlosť behu až 55 km/h. Pískavky sú špecifické tým, že majú takmer rovnako dlhé všetky končatiny, preto ani nie sú také rýchle ako zajace a preto sa skôr ukrývajú v štrbinách či norách. Všetky druhy majú štrbinovité nozdry, ktoré sa dajú úplne zatvárať.
Aj keď sa druhy tohto radu nápadne podobajú hlodavcom, a kedysi aj boli zaraďované ako nadčeľaď tohto radu, dnes sú už klasifikované oddelene.Od podobných hlodavcov sa odlišujú najmä tým, že v hornej čeľusti majú za prvým párom hryzákov ešte ďalší pár; oba páry zubov sú zaliate v zubnej sklovine. Hlodavce majú naopak len jeden pár, ktorý presne zapadá na zodpovedajúci spodný pár a sklovinu majú len na prednej strane týchto zubov. Dvojitozubce okrem toho nemôžu prednými končatinami uchopiť potravu. Navyše majú malé a zaoblené chvosty a dobre osrstené spodky labiek.
Od mnohých cicavcov sa odlišujú tým, že samice niektorých druhov sú väčšie ako samce.
Čuch u dvojitozubcov zohráva významnú úlohu, rozoznávajú ním členov rodiny, ošetrovateľov a od neho sa odvíja aj ich hierarchický systém.
Sú to rastlinožravce, jedia najmä trávy a sukulentné rastliny. Potravu, ktorú prvý raz nestrávia, najprv vylúčia a potom znova zjedia; v žalúdku je zmiešavaná s ostatnou potravou a vylučovaná ako štandardný suchý trus. Väčšina potravy teda putuje črevami dva razy, čo zlepšuje trávenie. Toto sa nazýva cekotrofia.
Pri trávení im pomáhajú baktérie v slepom čreve, ktoré rozkladajú potravu bohatú na celulózu. Mláďatá tieto baktérie získavajú až z trusu matky – zo špeciálneho druhu výkalov zo slepého čreva.
Rozmnožujú sa hojne (králiky môžu mať až 6-krát ročne po 12 mláďat). Ovulácia u nich nie je cyklická, ale je podnecovaná kopuláciou, takže sa samice môžu stať gravidnými hneď po pôrode, u niektorých druhov aj pred pôrodom.
Patria k najlovenejším živočíchom. Lovia ich vtáky, mäsožravce a ľudia. V priebehu storočí človek vyšľachtil pozoruhodné množstvo foriem a farebných odchýlok (králiky).
Systém
[upraviť | upraviť zdroj]- čeľaď †Mimolagidae – zaraďované aj pod Mimotonidae, teda mimo dvojitozubcov
- čeľaď pískavkovité (Ochotonidae) Thomas, 1897
- čeľaď zajacovité (Leporidae) Fischer de Waldheim, 1817, Gray, 182
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dvojitozubce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dvojitozubce
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |