Kopijník

Poľskí huláni 1807 – 1815, January Suchodolski.

Kopijník je vojak, príslušník pešieho alebo jazdeckého vojska vyzbrojený kopijou. Peší kopijníci boli napr. pikanieri. Jazdeckí kopijníci boli napr. stredovekí európski rytieri a osmanskí sipáhíovia, ale aj kozáci. Ľahké jazdecké jednotky vyzbrojené kopijami boli v 16. a 19. storočí napr. poľskí husári alebo huláni.

Pechota

Peší kopijníci už od staroveku predstavovali jeden zo základných druhov pechoty.

Významné úspechy dosiahli kopijou a štítom vyzbrojení grécki vojaci hopliti, tvoriaci zovretý šík – falangu. Úspešne takto bojovali hlavne armády Alexandra Macedónskeho.

Koncom stredoveku a v novoveku oprášili podobnú taktiku rôzne armády, ktoré vojakov vyzbrojených kopijami, pikami a halapartňami používali ako ochranu strelcov z prvých strelných zbraní ako boli muškety.

Jazdectvo

Poľský hulán bojujúci s rakúskym kyrysníkom, Juliusz Kossak, 1855.

Jazdci bojujúci s kopijou existovali od počiatku existencie vojenského jazdectva. Existovali od staroveku a predstavovali ich napríklad ťažkoodenci asýrskeho, perzského, skýtskeho či jazdectvo gréckych štátov. Jazdci kopiju používali dokiaľ sa nezlomila alebo pokiaľ nebolo v tlačenici vhodnejšie vytasiť krátky meč či dýku. Kopijou boli vyzbrojené aj posádky starovekých bojových vozov.

Od konca staroveku takto bojovali aj orientálni katafrakti. V stredoveku bojovali primárne kopijou aj európski rytieri. Po jej zlomení bojovali ľahkým jednoručným mečom.

Jazdecké jednotky kopijníkov (fr. Les lanciers) v novoveku sa významne rozvíjali v Poľsku od 16. storočia. Kopijou ako primárnou zbraňou bojovali aj ukrajinskí či ruskí kozáci. Poľskí jazdci s kopijami preukázali svoju účinnosť v službách Veľkej armády Napoleona. Jedným z ich najvýznamnejších zbrojných výkonov bola bitka pri Albuére roku 1811, kde poľské jazdectvo zničilo obkľúčilo a zničilo časť britskej armády. Do konca Francúzskych revolučných vojen a cisárstva mali všetky európske štáty svoje vlastné jazdecké pluky, ktorých príslušníci boli vybavení primárne kopijou.

O tom, či je najsmrtonosnejšou jazdeckou zbraňou šabľa alebo kopija sa v niektorých armádnych kruhoch viedli diskusie do začiatku prvej svetovej vojny. Postupný rozvoj strelných zbraní, najmä opakovacích pušiek a neskôr guľometov však využitie chladných zbraní a vojenského jazdectva postupne ukončil.

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lancier na francúzskej Wikipédii.
• Klučina, P. (ed.), Finková, D., Pokorná, A., Romaňák, A., Od zbroje k stejnokroji. Naše vojsko, Praha, 1988, 118 s.