Kvet
Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u krytosemenných rastlín.
Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.
Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.
Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).
Funkcie kvetu
- opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
- ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
- vývoj – zabezpečuje vývoj semena
- oživenie – oplodnenie iného telesa
Časti
- plodolisty (gyneceum) s vajíčkami [samičia časť kvetu]
- tyčinky (andreceum) [samčia časť kvetu]; časti tyčinky u krytosemenných rastlín sú:
- nitka
- spájadlo
- peľnica – má 4 peľové komôrky, v ktorých vznikajú peľové zrnká, a ktoré sa v čase zrelosti spájajú do peľových vačkov
- kvetný obal:
- kvetné lôžko
- kvetná stopka
Druhy kvetov
Podľa zoskupení:
Podľa pohlavia:
- obojpohlavný kvet (monoklinický kvet) – má aj tyčinky aj piestik
- jednopohlavný kvet (diklinický kvet) – má len tyčinky alebo len piestik
Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:
- acyklický kvet – umiestnené v skrutkovici
- hemicyklický kvet – spolovice v kruhoch, spolovice v skrutkovici
- cyklický kvet – v kruhoch
Druhy rastlín s jednopohlavnými kvetmi
- jednodomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet aj samičí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi
- dvojdomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi, samičí na inom jedincovi (borievka, vŕby)
