Koreň (botanika)

Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Nikdy nenesie listy.

Funkcie

mechanická funkcia – upevňuje rastlinu v pôde
vyživovacia funkcia – vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky
metabolická funkcia – chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky
vodivá funkcia – rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov
zásobná funkcia – zásobuje rastlinu
rozmnožovacia funkcia – nepohlavné rozmnožovanie

Metamorfózy koreňov

Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov).

Tvary koreňa

niťovitý koreň – napr. mak
valcovitý koreň – napr. chren
kužeľovitý koreň – napr. mrkva, petržlen
vretenovitý koreň – napr. georgina
repovitý koreň – napr. repa
srdcovitý koreň – napr. smrek
kolovitý koreň – napr. jedľa, dub, bôbovité

Koreňové sústavy

Alorízia (primárna koreňová sústava)

Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.

Homorízia (vedľajšia koreňová sústava)

Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.

Anatómia koreňa

Stavba vegetačného koreňa

Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny):

meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) – bunky sa tu intenzívne delia
predlžovacia oblasť (rastové pásmo) – bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa)
Diferenciačná oblasť – bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií

Koreňová čiapočka (kalyptra)

Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar – stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.

Prvotná stavba koreňa

Koreňová pokožka (rizoderma)

Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.

Prvotná koreňová kôra (cortex)

Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:

vonkajšia vrstva (exoderma) – po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva
stredná vrstva (mezoderma) – tvoria ju parenchymatické bunky
vnútorná vrstva (endoderma) – zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry

Stredný valec (stele)

Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív – pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.

Druhotná stavba koreňa

Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.

Hospodársky význam koreňa

Korene rastlín nachádzajú praktické uplatnenie napr. ako potrava človeka (koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, chren), krmivo pre zvieratá (repa kŕmna), surovina potravinárskeho priemyslu (repa cukrová). Korene niektorých kultúrnych rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel, pri výrobe liečiv a kozmetických prípravkov (púpava lekárska, puškvorec obyčajný, archangelika lekárska, horec žltý, rebarbora atď.).

Pozri aj

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Koreň
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koreň (botanika)