Loris Francesco Capovilla
| Loris Francesco Capovilla | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný teritoriálny prelát Loreta | ||||||||
.jpg) kardinál Capovilla v roku 2014 | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Taliansko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Teritoriálny prelát loretský | ||||||||
| 25. september 1971 – 10. december 1988 | ||||||||
| ||||||||
| Arcibiskup chietijský | ||||||||
| 16. júl 1967 – 25. september 1971 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 14. október 1915 Pontelongo, Talianske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 26. máj 2016 (100 rokov) Bergamo, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 23. máj 1940 (24 rokov) Benátky | |||||||
| Inkardinácia | Benátsky patriarchát | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 26. jún 1967 (51 rokov) Pavol VI. | |||||||
| Konsekrácia | 16. júl 1967 (51 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | bl. Pavol VI. 262. pápež | |||||||
| Spolusvätitelia | Augusto Gianfranceschi biskup cesenský Jacques-Paul Martin úradník Rímskej kúrie | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 22. február 2014 (98 rokov) František | |||||||
| Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | Santa Maria in Trastevere | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Loris Francesco Capovilla | ||||||||
Loris Francesco Capovilla (* 14. október 1915, Pontelongo, Talianske kráľovstvo[1] – † 26. máj 2016, Bergamo, Taliansko[2]) bol rímskokatolícky biskup, arcibiskup a kardinál. Vo svojej dobe bol najstarším členom Kolégia kardinálov keď bol v roku 2014 ako 98-ročný kreovaný za kardinála. Bol známy tým, že dlhé roky pôsobil ako osobný sekretár sv. Angela Guiseppeho Roncalliho, ktorý bol neskôr zvolený za pápeža ako Ján XXIII.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Rané pôsobenie a kňaz
[upraviť | upraviť zdroj]Loris Capovilla sa narodil 14. októbra 1915 v Pontelongu ako syn Rodolfa Capovillu a Letizie Calegarro. Mal jednu sestru Liu. Bol pokrstený v Pontelongu. Jeho otec zomrel v roku 1922. Toto spôsobilo, že sa Capovilla v roku 1929 usadil v Mestr po období neistoty a potulovania sa.[3]
Capovilla študoval v Patriarchálnom seminári v Benátkach[3] a 23. mája 1940[1] bol vysvätený za kňaza Benátskej arcidiecézy Adeodatom Giovannim kardinálom Piazzom, benátskym patriarchom. Stal sa kapitulným majstrom ceremónií v Baziliky svätého Marka v Benátkach a tiež slúžil ako katechéta na stredných školách. Bol tiež kaplánom mladých väzňov a v infekčnej nemocnici. Počas Druhej svetovej vojny pracoval Capovilla vo vojenskom letectve, po vojne, v rokoch 1945 až 1953 nedeľným kazateľom rádia „Radio Venezia“. V roku 1949 bol vymenovaný za riaditeľa diecézneho týždenníka Benátskej arcidiecézy „La Voce di San Marco“.[3]
Sekretár svätého Jána XXIII.
[upraviť | upraviť zdroj]V Benátkach si vytvoril blízky priateľský vzťah ku Angelovi Giuseppemu kardinálovi Roncallimu, ktorý bol v tom čase patriarchom Benátok. 15. marca 1953 začal vykonávať službu sekretára u kardinála Roncalliho. Tvrdil však, že nikdy nenazýval kardinála svojim priateľom, ale svojím biskupom, otcom a patriarchom. Roncallimu ostal slúžiť ako pápežský sekretár aj po jeho zvolení za pápeža (Ján XXIII.) 28. októbra 1958 až do jeho smrti 3. júna 1963.[3]
Capovilla slúžil kardinálovi Roncallimu ako jeho konklávista (= asistent) na Konkláve v roku 1958, na ktorom bol zvolený kardinál Roncalli, čiže mal možnosť vidieť celý priebeh voľby. Hneď v noci voľby bol potvrdený vo funkcii sekretára teraz už Jána XXIII. ako pápežský sekretár. Pápež Ján XXIII. ho vymenoval za domáceho preláta Jeho Svätosti 12. decembra 1958. Po smrti Jána XXIII. ho pápež Pavol VI. vymenoval za preláta di anticamera a odborníkom na Druhý vatikánsky koncil.[3]
V roku 1964 vydal svoje spomienky na Jána XXIII. v knihe The Heart and Mind of John XXIII: His Secretary’s Intimate Recollection vydanú v angličtine (voľný preklad názvu: Srdce a myseľ Jána XXIII.: osobné pamäte jeho sekretára).
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Capovilla bol pápežom Pavlom VI. 26. júna 1967 ustanovený za arcibiskupa chietijského.[1] Biskupskú vysviacku dostal od samotného Svätého Otca, spolusvätiteľmi boli Augusto Gianfranceschi, biskup cesenský a Jacques-Paul Martin, úradník Rímskej kúrie.[1] Biskupské motto si zvolil rovnaké, aké mal sv. Ján XXIII.: Obœdientia et Pax (Poslušnosť a mier). 25. septembra 1971 bol ustanovený za teritoriálneho preláta loretského a za titulárneho arcibiskupa Mesembrie (toto tiulárne sídlo mal aj sv. Ján XXIII.).[1] 10. decembra 1988 pápež Ján Pavol II. akceptoval jeho rezignáciu z tohto postu.[1][3]
V roku 2013 vydal knihu Moje roky s pápežom Jánom XXIII. (orig. tal. I miei anni con Papa Giovanni XXIII.).[4]
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]12. januára 2014 pápež František oznámil, že ho vymenuje za kardinála na konzistóriu 22. februára 2014.[1] Capovilla povedal, že to bol „znak pozornosti všetkým tým tisícom kňazov po celom svete, ktorí strávili svoje životy v tichu, v chudobe, poslušnosti, šťastným, že môžu slúžiť Bohu a naším skromným ľuďom, ktorí potrebujú, ako pápež František hovorí, nehu, priateľstvo, úctu a lásku.“[5]
Capovilla obdržal dišpenzáciu a nezúčastnil sa na konzistóriu, na ktorom bol kreovaný za kardinála. Povedal: „Nie som dostatočne silný a cítim sa nepríjemne pri myšlienke stretnúť sa s toľkými ľuďmi.“ Bol vymenovaný za kardinála-kňaza s titulárnym kostolom Santa Maria in Trastevere. Biret a kardinálsky prsteň udelil Capovillovi Angelo kardinál Sodano, dekan Kolégia kardinálov, 1. marca 2014 vo farskom kostole v Sotto il Monte Giovanni XXIII.[3]
Kardinál Loris Capovilla mal sídlo v Sotto il Monte Giovanni XXIII neďaleko Milána; v tejto usadlosti sa narodil aj sv. Ján XXIII.[3]
Zomrel 26. mája 2016 vo veku 100 rokov.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h CHENEY, David M.. Loris Francesco Cardinal Capovilla † [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Úmrtie: Zomrel kardinál Loris Capovilla, sekretár pápeža Jána XXIII. [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-05-27, [cit. 2018-01-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, February 22, 2014 [online]. [Cit. 2016-05-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Moje roky s pápežom Jánom XXIII. [online]. databazeknih.cz, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
- ↑ ROCCA, Francis X.. At 98, Blessed John XXIII's secretary to be oldest living cardinal [online]. ncronline.org, 2014-02-05, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online. Archivované 2016-05-29 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Loris Francesco Capovilla na anglickej Wikipédii.