Nedeľa

O iných významoch pozri Nedeľa (rozlišovacia stránka).

Nedeľa je jeden zo siedmich dní týždňa. V slovenskom občianskom kalendári sa počíta za siedmy (t. j. posledný) deň týždňa, ale v tradičnom kresťanskom a židovskom kalendári^[1] sa považuje za deň prvý.

Nedeľa je dňom pracovného pokoja. Východiskom je slovanské „ne + delati“, teda „ne + robiť“.

Kresťanstvo

Väčšina kresťanov oslavuje nedeľu ako sviatok na počesť vzkriesenia Ježiša Krista. Každá nedeľa cirkevného roka má svoj určitý význam.

V kultúrach, ktoré vyšli z kresťanstva, je nedeľa sviatočným dňom, pretože väčšina kresťanov si v tento deň, „deň po sobote“, pripomína vzkriesenie Ježiša Krista a aplikuje na neho rovnako prikázanie z desatora o svätení dňa odpočinku (ktoré v Starom zákone bolo aplikované na sobotu). Tento kresťanský význam nedele sa odráža napr. v ruskom názve tohoto dňa воскресенье voskresenie – vzkriesenie. Aplikácia prikázania o svätení dňa odpočinku viedla k tomu, že sa z nedele stal deň pracovného pokoja a odpočinku. Prvý výnos o zachovávaní pracovného pokoja v nedeľu pochádza od rímskeho cisára Konštantína z roku 321. Týmto výnosom bola nedeľa určená za deň úradného pokoja. Povolené vykonávať bolo iba tzv. „manumissiones“ – prepustenie otrokov na slobodu. Do tejto doby sa nedeľa nijako neodlišovala od ostatných dňoch týždňa.

Názov pre nedeľu odvodený z latinského (dies) dominica, t. j. „deň Pána“, pochádza zo skutočnosti, že tento deň ako deň Kristovho vzkriesenia je jemu zasvätený, je to teda „Pánov deň“. Sú to napr. taliančina (Domenica), španielčina (Domingo), francúzština (Dimanche) a ďalšie. Naopak názvy ako anglicky Sunday či nemecky Sonntag pochádzajú z predkresťanskeho obdobia – podobne ako starí Rimania (Dies solis) – označujú nedeľu za „deň Slnka“. V starej severštine je nedeľa zasvätená bohyni Sol.